A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Výsledky volieb na úrovni okresov | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štát |  Slovensko | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Druh | parlamentné voľby | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Orgán | Národná rada SR (150 zo 150 poslancov) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum | 30. september 2023 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Zapísaní voliči | 4 388 872 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Účasť | 3 007 123 (68,51 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet strán | 25 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky Percentá hlasov[1]
Počet poslancov v parlamente[1] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie volieb | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie | 9. voľby do NR SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledok | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Premiér | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vláda | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Predseda NR SR | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poslanci NR SR | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 boli v poradí deviatymi voľbami poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a uskutočnili sa v sobotu 30. septembra 2023.[2][3][4] Zároveň išlo o štvrté predčasné voľby. Riadne voľby by sa konali na záver štvorročného volebného obdobia parlamentu vo februári alebo marci 2024.[3] V minulosti sa volebné obdobie predčasne ukončilo v rokoch 1994, 2006 a 2012.[3] Volebná kampaň začala 9. júna 2023 vyhlásením termínu volieb.[5]
Pozadie predčasných volieb
Dlhotrvajúce spory medzi Igorom Matovičom a koaličnou stranou Sloboda a Solidarita vyvrcholili až tým, že vláde Eduarda Hegera bola 15. decembra 2022 v parlamente vyslovená nedôvera, keď 78 zo 102 prítomných poslancov hlasovalo za vyslovenie nedôvery vláde.
Následne prezidentka SR Zuzana Čaputová vyhlásila, že ako východisko z krízy požaduje konanie predčasných parlamentných volieb v prvej polovici roka 2023.[6] Prezidentka zároveň stanovila termín do 31. januára 2023, do ktorého má byť upravená Ústava SR umožňujúca skrátenie volebného obdobia parlamentu a vyhlásenie predčasných parlamentných volieb, a rovnako aj stanovený konkrétny termín konania volieb. V opačnom prípade by začiatkom februára 2023 vymenovala novú úradnícku vládu.[7]
Predseda parlamentu Boris Kollár sa vyjadril, že po vyslovení nedôvery vláde musia nasledovať predčasné voľby a rokovania o novej vládnej väčšine, ktorá by mala vládnuť do predčasných volieb, podmienil práve nájdením dohody na termíne konania predčasných volieb. Takisto preferoval ich uskutočnenie v prvej polovici roka 2023.[8]
Predseda vlády Eduard Heger sa v prvej polovici januára 2023 pokúšal nájsť dostatok podpisov poslancov pod novú vládnu väčšinu, avšak chýbali mu podpisy poslancov strán SME RODINA a SaS. Po vyhlásení Richarda Sulíka, že strana SaS nepodporí novú vládnu väčšinu a že podporujú konanie predčasných parlamentných volieb, avizoval premiér stretnutie bývalých koaličných partnerov, na ktorom sa mal dohodnúť presný deň konania predčasných volieb. Po niekoľkých dňoch rokovaní sa strany bývalej vládnej koalície OĽaNO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ zhodli na termíne 30. september 2023.[9]
Hlasovanie v parlamente
31. januára 2023 prijali poslanci NR SR uznesenie parlamentu o skrátení volebného obdobia, pričom zo 148 prítomných poslancov podporilo 92 poslancov toto uznesenie, proti hlasovalo 54 a dvaja poslanci sa zdržali hlasovania. Na prijatie uznesenia bola potrebná ústavná väčšina minimálne 90 poslancov. Konanie predčasných parlamentných volieb v skoršom termíne 27. mája alebo 24. júna 2023 nenašlo dostatočnú podporu poslancov parlamentu.[10]
Predčasné konanie predčasných volieb
V priebehu februára 2023 sa v súvislosti s napätou vnútropolitickou situáciou vyplývajúcou z rozporuplných poslaneckých návrhov zákonov a z dôvodu obmedzených kompetencií dočasne poverenej vlády, ktoré sa dotýkajú aj možnosti odpredaja odstavených stíhacích lietadiel MiG-29 na Ukrajinu,[11] opätovne otvorila otázka konania predčasných volieb v skoršom termíne, než je uznesením Národnej rady SR schválený termín 30. september 2023.
Prezidentka Zuzana Čaputová zmenila svoj dovtedy konformný postoj s konaním volieb v septembri 2023 a opätovne požadovala konanie predčasných volieb v predčasnom termíne do konca júna 2023.[12]
Na 16. februára 2023 bola v otázke skrátenia volebného obdobia s termínom konania predčasných parlamentných volieb v sobotu 24. júna 2023 zvolaná mimoriadna parlamentná schôdza.[13] Tento návrh však neprešiel a tak sa predčasné voľby konali 30. septembra.
Predvolebné dianie
Spájanie strán
Krátko po páde vlády Eduarda Hegera začali politické strany, pripravujúc sa na predčasné voľby, viesť rokovania o možnej volebnej spolupráci. V januári 2023 sa stretli lídri strán ZA ĽUDÍ a KDH spolu s vtedajším odvolaným predsedom vlády Eduardom Hegerom, ktorému KDH ponúklo miesto na kandidátke, k žiadnej dohode však nedošlo.[14][15][16] O niekoľko dní neskôr oznámil svoj návrat do politiky bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý avizoval vytvorenie nového politického projektu pod názvom Modrá koalícia, v ktorom sa mali spojiť stredopravicové proeurópske konzervatívno-liberálne strany.[17] Strana vznikla premenovaním strany SPOLU – občianska demokracia Miroslava Kollára.[18] Dzurinda začal rokovať s Kresťanskodemokratickým hnutím, to ale spoluprácu vylúčilo a avizovalo rokovania s Kresťanskou úniou Anny Záborskej.[19] Projekt sa však vo februári pre vnútrostranícke konflikty rozpadol a Dzurinda avizoval vytvorenie úplne novej strany s názvom MODRÍ – Európske Slovensko.[20][21] Rokovania o spojení KDH a KÚ rovnako zlyhali.[22] Odvolaný predseda vlády Eduard Heger v marci oznámil spoluprácu s Miroslavom Kollárom a vznik politickej strany Demokrati, do ktorej sa pridala aj časť členov strany OĽANO a aj nestranícki dočasne poverení ministri Rastislav Káčer a Karel Hirman.[23] Demokrati sa následne spojili so stranou JABLKO Lucie Ďuriš Nicholsonovej.[24] K Dzurindovej strane Modrí sa medzitým pridala platforma MOST – HÍD, ktorá opustila maďarskú koaličnú stranu ALIANCIA,[25][26] a líder strany OĽANO Igor Matovič sa v júli dohodol so stranami KÚ a ZA ĽUDÍ, že pôjdu do volieb ako trojkoalícia a bude potrebovať zisk minimálne 7 %, čo sa koalícii PS/Spolu nepodarilo v roku 2020.[27] Sociálnodemokratická strana DOBRÁ VOĽBA Tomáša Druckera oznámila zlúčenie so stranou HLAS – SD Petra Pellegriniho [28] a strana Smer-SD sa dohodla na volebnej spolupráci so stranou Socialisti.sk.[29] Spájanie strán sa uskutočnilo aj na nacionalistickej strane politického spektra – Slovenská národná strana avizovala spoluprácu so stranami ŽIVOT – národná strana, Slovenský PATRIOT a NK/NEKA.[30]
Témy volieb
Medzi dominantné témy volieb patria najmä inflácia, energetická kríza a zahraničnopolitické otázky (členstvo Slovenska v medzinárodných inštitúciách, vojna na Ukrajine).[31] Viaceré strany začali volať po tzv. silnom štáte, ktorý by sa podľa nich vedel lepšie vysporiadať s ekonomickými a energetickými problémami (medzi časté navrhované opatrenia patrí napr. navrátenie strategických podnikov do rúk štátu) – medzi takéto strany patria najmä strany HLAS – SD,[32] SMER – SD,[33] REPUBLIKA[34] a ĽSNS.[35] Proti tomuto typu politiky sa stavia najmä SaS.[36] V oblasti zahraničnej politiky strany najviac rozdeľuje najmä pohľad na dodávanie vojenskej pomoci Ukrajine vo vojne proti Rusku. Za vojenskú pomoc sú strany OĽANO, SaS, KDH, PS, SME RODINA a viacero iných.[37][38][39] Proti sú najmä SMER – SD, REPUBLIKA a SNS.[37] Väčšina strán podporuje členstvo Slovenska v NATO a EÚ, najväčšie spochybňovanie členstva Slovenska v týchto inštitúciách pochádza od strán REPUBLIKA a ĽSNS.[40][41]
Potenciálna povolebná spolupráca
Niekoľko mesiacov vedúca strana v prieskumoch SMER – SD z povolebnej spolupráce nevylúčila nikoho, no ju samotnú vylúčili OĽANO, SaS, KDH, PS, Demokrati, Aliancia, Maďarské fórum a Modrí, Most – Híd.[42][43] Druhá preferenčne najsilnejšia strana, Progresívne Slovensko, z povolebnej strany vylúčila SMER – SD a extrémistické strany, rovnako sa vyjadrilo aj KDH.[42][44] HLAS – SD vylúčil strany REPUBLIKA, ĽSNS a OĽANO.[40][45] OĽANO vylúčilo strany SMER – SD, HLAS – SD, REPUBLIKA a SNS.[46] Strana SaS vylúčila SMER – SD, Republiku a SNS.[47]
Zoznam kandidujúcich subjektov
Do volieb je zaregistrovaných 25 politických subjektov, z toho jedna trojčlenná koalícia.[48] Spolu bolo na kandidátnych listinách podaných 2 728 kandidátov.[49] Z 25 kandidujúcich subjektov majú ženskú líderku štyri strany. Celkový počet žien na kandidátkach je 679.[50] K 25. septembru sa kandidatúry vo voľbách zatiaľ vzdalo 73 kandidátov, odvolaný bol jeden kandidát Progresívneho Slovenska a dvaja kandidáti zomreli.[51] Jeden zo zosnulých kandidátov bol Atila Géňa, predseda strany Princíp.[52]