Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Zjednotená krajinská kresťansko-socialistická národná strana (Országos Keresztény Szocialista Párt) skrátene Zjednotená maďarská strana (Egyesült Magyar Párt) bola politická strana maďarskej národnostnej menšiny v medzivojnovom Československu v rokoch 1936 – 1938. Vznikla spojením Maďarskej národnej strany (Magyar Nemzeti Párt) a Krajinskej kresťansko-socialistickej strany (Országos Keresztény Szocialista Párt).

Zlučovací zjazd sa konal 21. júna 1936 v Nových Zámkoch. Inšpiráciou k spojeniu strán maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku bola Sudetonemecká strana v Česku, ktorá dokonca v parlamentných voľbách v roku 1935 získala najviac hlasov voličov na celoštátnej úrovni. I keď strany spolupracovali už dávno pred zjednotením (spoločné kandidovali v parlamentných voľbách v roku 1929 i 1935), rozdiely v ideologickom pohľade na spoločensko-politický vývoj, ako aj konfesionálne rozdiely, užšiu spoluprácu strán znemožňovali. Preto sa zvýšil tlak z Budapešti a na jar 1936 sa u intenzívnejšie začalo hovoriť o zjednocujúcom procese. Mala vzniknúť strana, ktorá by reprezentovala maďarskú menšinu ako jeden celok.^[1]

Z programového a ideologického hľadiska išlo o spojenie kresťanského socializmu a nacionalizmu. Vo svojich tézach sa strana hlásila k utvoreniu cirkevnej samosprávy, poskytnutie autonómii Slovenskej krajine a Podkarpatskej Rusi a v rámci takejto autonómie vytvorenie národnostnej samosprávy pre maďarskú menšinu. Počas svojej existencie presadzovala revizionistické predstavy susedného Maďarska.^[2] Do vedenia strany boli zvolení predsedovia oboch bývalých strán, Ján Esterházy z Krajinskej kresťansko-socialistickej strany (KK-SS) a predseda Maďarskej národnej strany (MNS) Andor Jaross. Novovzniknutá strana sa zúčastnila volieb iba raz, v máji a júni 1938, kedy sa konali voľby do obecných zastupiteľstiev (posledné voľby, ktoré sa konali v medzivojnovom Československu). Podľa dostupných údajov v nich strana získala 17,5 %^[3] (o 3,3 % viac, ako pri parlamentných voľbách z pred troch rokov). V československom parlamente ju reprezentovalo 9 poslancov a 5 senátori, ktorí boli zvolení v roku 1935 ešte v rámci trojkoalície Krajinskej kresťansko-socialistickej strany, Maďarskej národnej strany a Spišskej nemeckej strany (Zpischer Deutsche Partei, ZDP).

Poslanecký klub v rokoch 1935 – 1938^[4]

V zátvorke sú skratky pôvodných strán, z ktorých poslanci pochádzali:

János Esterházy (KK-SS), János Holota (MNS), Andor Jaross (MNS), Endré Korláth (MNS), Andor Nitsch (ZDP), Augustín Petrášek (KK-SS), Géza Porubszký (KK-SS), József Szentiványi (MNS) a Géza Szüllő (KK-SS).

Klub senátorov v rokoch 1935 – 1938^[4]

V zátvorke sú skratky pôvodných strán, z ktorých senátori pochádzali:

Kálmán Füssy (MNS), Károly Hokky (KK-SS), Miklós Pajor (KK-SS), József Törköly (MNS) a Imré Turchányi (KK-SS).

V súvislosti s Viedenskou arbitrážou a stratou podstatnej časti územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi, kde žila väčšina maďarského obyvateľstva v Československu, prišla o mandát aj väčšina poslancov a senátorov tejto strany. Väčšina členov sa dostala do Maďarska a strana v roku 1938 zmenila názov na Maďarská strana na Hornej zemi (Felvidéki Magyar Párt). Táto sa neskôr zlúčila do Zjednotenej strany (Nemzeti Egység Pártja), ktorá sa v roku 1939 stala Stranou maďarského životného života (Magyar Élet Pártja) a zanikla v roku 1940.

Po vyhlásení autonómie 22. novembra 1938 došlo na Slovensku k rýchlemu kolapsu demokratického zriadenia. Maďarská zjednotená strana aj s inými bola rozpustená. HSĽS počítala s maďarskou a nemeckou menšinovou stranou ako so súčasťami nového politického režimu a Esterházymu ponúkla atraktívne 17. miesto na jednotnej kandidátke Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strana slovenskej národnej jednoty (HSĽS). V decembrových voľbách do autonómneho snemu v roku 1938 bol Esterházy zvolený za poslanca snemu, ktorý ako jediný zastupoval maďarskú menšinu, ktorá aj po Viedenskej arbitráži zostala na Slovensku.^[5]

1. ↑ KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 214.
2. ↑ MOSNÝ, Peter. Dejiny štátu a práva na Slovensku. Prvé. vyd. Košice : Aprilla s. r. o., 2008. ISBN 978-80-89346-02-8. S. 195.
3. ↑ KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 230.
4. ↑ ^{a b} Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 . www.nrsr.sk, . Dostupné online.
5. ↑ Digitálna knižnica - dokument . www.nrsr.sk, . Dostupné online.