Zoznam štátov podľa štátneho zriadenia

Štáty a ich formy vlády.

prezidentská republika – plný prezidentský systém

prezidentská republika – riadiaci prezident spojený s parlamentom

poloprezidentská republika

parlamentná republika

parlamentná konštitučná monarchia

konštitučná monarchia

absolutistická monarchia

štáty s jedinou vládnucou stranou

vojenská diktatúra

Mapa štátov. ktoré boli v prieskume inštitúcie Freedom House ^[1] z roku 2006 označené za volené demokracie.

Toto je zoznam štátov rozdelených podľa politického zriadenia.

Prezidentská republika

Prezident má vo svojich rukách výkonnú moc a je nezávislý od zákonodarného zboru. V zozname sú tak demokratické ako aj nedemokratické štáty.

Plný prezidentský systém

V plnom prezidentskom systéme je prezident hlavou štátu a zároveň predsedom vlády.

Semi-prezidentský systém

V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér.

Parlamentná republika

Premiér je vedúca osoba výkonnej moci štátu (vlády). Pričom vláda ako kolektívny orgán na čele s premiérom je zodpovedný parlamentu (NRSR) ako jedinému a najvyššiemu zákonodarnému orgánu. Vláda pre výkon svojej funkcie potrebuje dôveru parlamentu o ktorú sa uchádza spolu s predložením programového vyhlásenia NRSR najneskôr 30 dní od vymenovania. Prezident zastáva len symbolický post hlavy štátu ako jeho reprezentant. Takýto systém sa používa tak v demokratických ako aj v nedemokratických štátoch.

Konštitučná monarchia

V tomto politickom systéme je premiér vedúcou osobnosťou vlády a zákonodarného zboru. Hlavou štátu je monarcha, ktorý však nemá nijakú výkonnú moc a zastáva skôr reprezentačné úlohy.

Zväzové kráľovstvo (Commonwealth realms)

Konštitučná monarchia, v ktorej je formálnou hlavou štátu monarcha, no výkonná moc je v rukách národnej vlády a jej predsedu.

Semi-konštitučná monarchia

Premiér má výkonnú moc, no monarcha má stále značnú politickú silu, ktorú môže použiť podľa svojho uváženia.

Absolútna monarchia

Monarchie, v ktorých monarcha je hlavou výkonnej zložky a sústreďuje sa v ňom celá moc.

Teokracia

Nedemokratické štáty založené na štátnom náboženstve, kde hlava štátu je vyberaná na základe náboženskej hierarchie.

Afganistan
Athos (Autonómny mníšsky štát v Grécku)
Irán ^[7]
Vatikán

Štáty s vládou jednej strany

Nedemokratické štáty, v ktorých politická sila je koncentrovaná v jednej strane.

Štáty s vládou vojenskej junty

Vysokí predstavitelia armády kontrolujú vládu a vysokí politickí predstavitelia sú tiež členovia vojenskej hierarchie.

Prechodné alebo nedefinované štátne zriadenie

Štáty, ktorých politický systém je v prechodnom stave a nemôže byť presne klasifikovaný.

Systémy s lokálnym riadením

Federácie

Štáty, v ktorých federálna vláda zdieľa moc s čiastočne nezávislými regionálnymi vládami.

Argentína (23 provincií a 1 autonómne mesto)
Austrália (6 zväzových štátov a 2 teritóriá)
Belgicko (Flámsko a Valónsko)
Bosna a Hercegovina (Federácia Bosny a Herzegoviny a Republika srbská)
Brazília (26 štátov a 1 federálny dištrikt)
Etiópia
Holandské kráľovstvo (federácia jednotných štátov Holandska, Holandských Antíl a Aruby)
India (28 členských štátov a 7 federálnych teritórií)
Južná Afrika (9 provincií)
Kanada (10 provincií a 3 teritóriá)
Komory (Anjouan, Grande Comore a Mohéli)
Malajzia (13 štátov a 2 federálne teritóriá)
Mexiko (31 štátov a 1 federálny dištrikt)
Mikronézia (Chuuk, Kosrae, Pohnpei a Yap)
Nemecko (16 spolkových krajín)
Nigéria (36 štátov)
Pakistan (4 provincie a 1 federálne územie)
Palau (16 štátov)
Papua-Nová Guinea (20 provincií)
Rakúsko (9 spolkových krajín)
Rusko (49 oblastí, 21 republík, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 2 mestá, 1 autonómna oblasť)
Spojené arabské emiráty (7 emirátov)
Spojené štáty (50 štátov, 1 dištrikt, 2 oddelené spoločenstvá a 10 teritórií)
Švajčiarsko (26 kantónov)
Svätý Krištof a Nevis
Venezuela (20 autonómnych štátov, 2 federálne teritóriá, 1 federálna dependencia a 1 hlavný dištrikt)

Prenesená právomoc

Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť z jej právomocí na samovládnuce podružené vlády, tvoriac tak de facto federáciu.

Španielsko (17 autonómnych komunít)
Spojené kráľovstvo (Škótsko, Severné Írsko, Wales a Anglicko)

Regionálne usporiadané jednoty

Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť svojej moci na regionálne vlády.

Čile (13 regiónov, každý rozdelený do menších provincií a tie do niekoľkých samosprávnych oblastí.)
Čína (22 provincií, 5 autonómnych oblastí, 4 samosprávne oblasti a 2 osobné administratívne oblasti: Hongkong a Macao)
Filipíny (79 provincií, 17 regiónov)
Francúzsko
Holandsko s 12 provinciami
Nový Zéland (12 regiónmi, 4 unitárne komunity)
Taliansko (20 regiónov, piatim z nich je uznaný autonómny status)

Poznámky

↑ Sloboda vo svete
↑ (vláda v exile, väčšina územia je okupované vojskami Maroka)
↑ V Bangladéši bola začiatkom roku 2006 zvolená dočasná vláda, ktorá je vedená hlavným poradcom (Chief advisor) a skupinou neutrálnych nepolytických členov občianskych združení. Počas tohto obdobia má prezident moc nad ministerstvom obrany a zahraničných vecí.
↑ (spoluvládcovia: Biskup z Urgellu a Prezident Francúzska)
↑ Kráľ si v roku 2005 udelil absolútnu moc na obdobie troch rokov. Tejto výsady sa vzdal 21. apríla 2006, no vláda ešte nebola obnovená.
↑ federácia absolútnych monarchií; monarcha hlavného emirátu je federálny prezident.
↑ Irán kombinuje formu prezidentskej republiku s prezidentom voleným vo všeobecnom hlasovaní a teokracie s nevoleným náboženským vodcom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za politiku štátu.

Externé odkazy

Sliedič aktuálnych volieb (po anglicky)
Štáty rozdelené podľa politického systému v 20. storočí (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Sloboda vo svete

[ZS-2] (vláda v exile, väčšina územia je okupované vojskami Maroka)

[Bd-3] V Bangladéši bola začiatkom roku 2006 zvolená dočasná vláda, ktorá je vedená hlavným poradcom (Chief advisor) a skupinou neutrálnych nepolytických členov občianskych združení. Počas tohto obdobia má prezident moc nad ministerstvom obrany a zahraničných vecí.

[Ad-4] (spoluvládcovia: Biskup z Urgellu a Prezident Francúzska)

[Np-5] Kráľ si v roku 2005 udelil absolútnu moc na obdobie troch rokov. Tejto výsady sa vzdal 21. apríla 2006, no vláda ešte nebola obnovená.

[Sae-6] rácia absolútnych monarchií; monarcha hlavného emirátu je federálny prezident.

[In-7] Irán kombinuje formu prezidentskej republiku s prezidentom voleným vo všeobecnom hlasovaní a teokracie s nevoleným náboženským vodcom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za politiku štátu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]