Republika srbská
Vlajka Znak
Národné motto: -
Štátna hymna: Moja Republika
Miestny názov
• dlhý	Republika Srpska / Република Српска
• krátky	Republika Srpska / Република Српска
Hlavné mesto	Istočno Sarajevo (de iure) Banja Luka (de facto) 44°46′ S.š. 17°11′ V.d.
Najväčšie mesto	Banja Luka
Úradné jazyky	srbčina, bosniačtina a chorvátčina
Štátne zriadenie Prezident Predsedníčka vlády	republika Željka Cvijanović Željka Cvijanović
Vznik	9. január 1992
Rozloha  • celková  • voda (%)	24 641 km²    0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2007)  • sčítanie (2013)  • hustota (2007)	1 439 673 1 218 107 53/km²
Mena	Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo  • Letný čas	SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo	+387

Súradnice: 44°45′00″S 17°19′00″V / 44,75°S 17,316666666667°V / 44.75; 17.316666666667

Republika srbská (srb., bos. а chorv. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.

Hlavným mestom entity je de facto Banja Luka, kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny Sarajevo a za hlavné mesto Republiky srbskej Istočno Sarajevo (srb. Istočno Sarajevo). RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly a do roku 2003 mala dokonca aj vlastné aerolínie (Air Srpska). V roku 2004 existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku 1994 však mala vlastnú menu, ktorou bol dinár Republiky srbskej).

Dejiny

Bližšie informácie v článkoch: Vojna v Bosne a Hercegovine a Operácia Deliberate Force

Republika srbská vznikla na začiatku vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Koncom roka 1991 srbskí členovia bosnianskeho parlamentu ako reakciu na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny vytvorili zhromaždenie srbského národa v Bosne a Hercegovine, ktoré 28. februára 1992 prijalo ústavu republiky. Tento dátum sa považuje za dátum vzniku Republiky srbskej. Iniciátori vytvorenia republiky mali v úmysle jej odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Prvým prezidentom Republiky srbskej sa stal Radovan Karadžić. Nasledovala krutá vojna, počas ktorej sa bosnianskym Srbom podarilo obsadiť až 70 % územia Bosny a Hercegoviny.

Republika si umiestnila sídla svojich najdôležitejších orgánov v dedine Pale, len pár kilometrov od Sarajeva. Napriek dlhému a krvavému obliehaniu Sarajeva sa bosnianskym Srbom Sarajevo nepodarilo dobyť.

Daytonskou mierovou zmluvou z roku 1995, ktorou sa skončila vojna v Bosne a Hercegovine, sa dohodlo, že Republika srbská bude naďalej existovať, ale v rámci Bosny a Hercegoviny ako jedna z jej dvoch štátnych subjektov, určili sa jej hranice, pričom sa určilo, že republika bude zaberať približne 49 % územia Bosny a Hercegoviny.

Po vojne sa začal zložitý proces konsolidácie a zjednocovania Bosny a Hercegoviny, ktorý sa doteraz neskončil a na ktorý dozerá medzinárodné spoločenstvo.

Súčasnosť

Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku 1995, nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad Kosova. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od Bosny, jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania Bosny a Hercegoviny pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.

Štatistiky

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Republika srbská