Bosniačtina

Rozšírenie Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov)

Bosniačtina^[1]^[2]^[3]^[4] alebo bosniančina^[5]^{[pozn 1]} je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie). Je to jazyk (v užšom zmysle len spisovný jazyk) Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov).

Lingvistické postavenie

Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk^[8]^[3]^[9].

Niektorí autori ju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za štandardnú varietu) srbochorvátskeho jazyka^[10]^[11]^[12].

V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátskeho jazyka, a to jeho srbského variantu^[9]^[13].

V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka^[14]^[15]^[16].

P. J. Šafárik v roku 1826 bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny). ^[4]

Administratívne postavenie

Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky Bosna a Hercegovina, spoločne s chorvátčinou a srbčinou. Má aj postavenie menšinového jazyka v Srbsku, Čierna Hore a v Kosove.

Charakteristika

Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov) v slovnej zásobe, a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. štokavské dialekty južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.^[3]

Poznámky

↑ toto označenie zvykne byť považované za menej vhodné, keďže zoň môže vyplynúť, že ide o jazyk používaný obyvateľmi Bosny a Hercegoviny vo všeobecnosti, neberúc ohľad na etnicitu.^[6] Slovník súčasného slovenského jazyka pri hesle bosniančina tiež uvádza poznámku, že termín „bosniačtina“ je vhodnejší.^[7]

Referencie

↑ bosniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
↑ Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006
↑ ^a ^b ^c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.
↑ ^a ^b S. 138
↑ bosniančina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 229.
↑ Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2006, roč. 71, čís. 3, s. 192. Dostupné online. ISSN 0037-6981.
↑ bosniančina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
↑
↑ ^a ^b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.
↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
↑ Srbsko. In: Pyramída
↑ srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 211.
↑ Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 772 – 773.
↑ http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache

Pozri aj

Text slovenskej hymny v slovenčine a bosniančine (pre porovnanie) (dostupné online)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[8] toto označenie zvykne byť považované za menej vhodné, keďže zoň môže vyplynúť, že ide o jazyk používaný obyvateľmi Bosny a Hercegoviny vo všeobecnosti, neberúc ohľad na etnicitu.^[6] Slovník súčasného slovenského jazyka pri hesle bosniančina tiež uvádza poznámku, že termín „bosniačtina“ je vhodnejší.^[7]

[1] sniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.

[2] Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006

[M-3] MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.

[SR-4] S. 138

[5] sniančina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 229.

[src-6] Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2006, roč. 71, čís. 3, s. 192. Dostupné online. ISSN 0037-6981.

[7] sniančina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.

[9] ↑

[K-10] KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.

[11] David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".

[12] Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."

[13] Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.

[14] Srbsko. In: Pyramída

[15] srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 211.

[16] Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 772 – 773.

[17] ttp://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[pozn 1]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[6]

[7]