A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Macedónčina (македонски јазик, makedonski jazik) | |
Štáty | Severné Macedónsko, Albánsko, Bulharsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko, Srbsko |
---|---|
Región | Balkán |
Počet hovoriacich | 2 046 209 v Severnom Macedónsku (stav 2001) a asi 800 000 mimo MK |
Poradie | 88 |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
Písmo | Cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Severné Macedónsko |
Regulátor | Institu za makedonski jazik "Krste Petkov Misirkov" |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | mk |
ISO 639-2 | mac (B) mkd (T) |
ISO 639-3 | mkd |
Wikipédia | |
Adresa | mk.wikipedia.org |
Pomenovanie | Википедија, слободна енциклопедија |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Macedónčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Je veľmi podobný bulharčine a patrí k najmladším spisovným jazykom, pred 40. rokmi 20. storočia sa termín „macedónčina“ vôbec nepoužíval.[1] Bulhari macedónčinu ako samostatný jazyk neuznávajú a považujú ju za súčasť bulharského jazyka a s týmto postojom sa stotožňujú aj mnohí vedci.[1] Spolu s blízko príbuznou bulharčinou patrí medzi analytické jazyky – to znamená, že podstatné mená sa neskloňujú a vzťahy medzi vecami vyjadruje pomocou predložiek. Typické pre macedónčinu i bulharčinu je používanie členov ako je to napríklad v rumunčine alebo vo švédčine. Používanie členov sa v žiadnych ďalších súčasných slovanských jazykoch nevyskytuje. Pozor na dôsledné rozlišovanie slovanskej macedónčiny od tzv. starej macedónčiny, čo je jazyk podobný gréčtine a s tou slovanskou macedónčinou nemá nič spoločné.
Macedónsky sa hovorí v Severnom Macedónsku, kde je úradným jazykom. Menší počet macedónsky hovoriacich ľudí je v Srbsku, Čiernej Hore, Albánsku, Bulharsku, Grécku, USA, Kanade a Austrálii a ďalších krajinách Európy. Celkovo ňou hovorí niečo medzi 2-3 miliónmi ľudí.
Abeceda
Macedónčina používa abecedu - cyrilika, ktorá je odvodená z hlaholiky, ktorú vytvoril sv. Cyril a Metod. Pri kodifikácii v roku 1945 bola upravená podľa srbskej cyriliky. Macedónska cyrilika má 31 znakov.
Písmená rozdielne medzi srbskou a macedónskou cyrilikou - líšia sa trochu vo výslovnosti, ale pri prepise srbských slov do macedónčiny a naopak, sa navzájom nahradzujú - ide vlastne o rovnaké písmeno, ktorého výslovnosť sa vplyvom rozdielnych podmienok začala líšiť. V severomacedónskych nárečiach je výslovnosť týchto macedónskych písmen totožná so srbskou:
Ќ, ќ (palatalizované "zmäkčené" k) vyslovuje sa ako oproti srbskému Ћ, ћ (Ć, ć) (výslovnosť medzi č a ť)
Ѓ, ѓ (palatalizované "zmäkčené" g) vyslovuje sa ako oproti srbskému Ђ, ђ (Đ, đ, Dj, dj) (výslovnosť medzi č a ť)
Jedinečným písmenom, ktoré sa nepoužíva v žiadnom inom jazyku píšucom sa v cyrilike je Ѕ, ѕ vyslovuje sa ako slovenské "dz"
Veľké písmená | Malé písmená | Prepis do latinky |
---|---|---|
А | а | a |
Б | б | b |
В | в | v |
Г | г | g |
Д | д | d |
Ѓ | ѓ | ǵ |
Е | е | e |
Ж | ж | ž |
З | з | z |
Ѕ | ѕ | dz |
И | и | i |
Ј | ј | j |
К | к | k |
Л | л | l |
Љ | љ | lj |
М | м | m |
Н | н | n |
Њ | њ | nj ako slovenské ň |
О | о | o o |
П | п | p p |
Р | р | r r |
С | с | s s |
Т | т | t t |
Ќ | ќ | ḱ palatalizované k', kj, ako naše ť |
У | у | u u |
Ф | Ф | f f |
Х | х | x ako slovenské ch |
Ц | ц | c c |
Ч | ч | č č |
Џ | џ | dž ako slovenské dž |
Ш | ш | š š |
Zvláštnosti macedónskej gramatikyupraviť | upraviť zdroj
Zvláštnosťou macedónčiny aj bulharčiny je používanie členov. Bulharčina však používa iný typ členov (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.
Rod | Vzdialenosť | ||
---|---|---|---|
nešpeficikovaná | bližšie k hovoriacemu ((tento)tu) | bližšie k poslucháčovi (tam(ten)) | |
Mužský rod | -от | -ов vyslovuje sa of | -он |
Ženský rod | -та | -ва | -на |
Stredný rod | -то | -во | -но |
Množné číslo (všetky rody) | -те | -ве | -не |
Použitie určitého a neurčitého člena je obdobné ako v nemčine. Keď sa daná vec spomína po prvýkrát, člen sa nepoužíva. Pri opakovanom spomínaní predmetu sa už podstatné meno používa s členom.
Napríklad:
Ние живееме во стан'. Стан'от ни е трособен.
Nie živeeme vo stan'. Stan'ot ni e trosoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.
Ние живееме во стан. Нашиот стан е трособен.
Nie živeeme vo stan. Našiot stan e trosoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.
Príklady použitia jednotlivých typov členov:
Macedónsky | Transkripcia | Výslovnosť | Slovensky | |
---|---|---|---|---|
Градот е убав. | Gradot e ubav. | Gradot e ubav | Mesto je pekné. | |
Градов е убав. | Gradov e ubav. | Gradof e ubav | Toto mesto je pekné. | Napríklad ste v Bratislave a konštatujete, že Bratislava je pekné mesto. |
Градон е убав. | Gradon e ubav. | Gradon e ubav | Tamto mesto je pekné. | Napríklad ste v Bratislave a rozprávate sa o Skopje a konštatujete, že Skopje je pekné mesto. |
Prízvuk v macedónčine je na tretej slabike od konca. Ak má slovo menej slabík ako tri, tak je prízvuk na začiatku slova. Napríklad:
ZAmina (vozot) - Vlak odišiel.
zaMInuvaj - Odíď!
zamiNUvanje - Odchody (vlakov)
ZaminuVAnjeto - Odchod.
Príklad macedónskeho textuupraviť | upraviť zdroj
Macedónskyupraviť | upraviť zdroj
Моето семејство е четворочлено: татко ми, мајка ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, а татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економскиот факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултетот, јас ќе работам како економист. Помалиот брат е студент на Економскиот факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултетот, тој ќе работи како економист.
Transkripciaupraviť | upraviť zdroj
Moeto semeјstvo e četvoročleno: tatko mi, majka mi, brat mi i јas. Živeeme vo trosoben stan vo Slovačka. Maјka mi raboti vo kancelarija, a tatko mi e rabotnik. Јas imam dvaeset i edna godina i sum student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Koga ķe go završam fakultetot, јas ķe rabotam kako ekonomist. Pomaliot brat e student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Toј ima dvaeset godini. Koga ķe go završi fakultetot, toј ķe raboti kako ekonomist.
Slovenský prekladupraviť | upraviť zdroj
Moja rodina je štvorčlenná - otec, mama, brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a študujem Ekonomickú univerzitu v Prahe. Keď doštudujem, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat študuje Ekonomickú univerzitu v Prahe. Má 20 rokov. Keď doštuduje, bude pracovať ako ekonóm.
Slovenský preklad (doslovný)upraviť | upraviť zdroj
všímajte si spôsob vyjadrovania
Moja rodina je štvorčlenná - môj otec, moja mama, môj brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a som študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Keď skončím fakultu, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat je študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Má 20 rokov. Keď skončí fakultu, bude pracovať ako ekonóm.
a teraz si všímajte použitie členov
Мое'то' семејство е четворочлено: татко ми, мама ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, a татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економски'от' факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултет'от'јас ќе работам како економист. Помали'от' брат е студент на Економски'от' факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултет'от', тој ќе работи како економист.
Člen sa v slovnom spojení môže použiť len raz a vždy je na konci prvého slova celého slovného spojenia.
Základné frázy jazyka Macedónčina | |
Áno | да (da) |
---|---|
Nie | не (ne) |
Ahoj | Здраво (zdravo) |
Dovidenia | Догледање, Довидување (dogledaňe, doviduvaňe) |
Ďakujem | Фала (fala) alebo благодарам (blagodaram) |
Prepáčte | Извинeте (izvinete) |
Hovoríš po macedónsky? | Зборувате ли македонски? Zboruvate li makedonski? |
Ľúbim Ťa | те сакам (te sakam) |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
„Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст.“ |
Macedónčina: samostatný jazyk či len dialekt bulharčiny?upraviť | upraviť zdroj
Lingvisti po celom svete už dávno považujú macedónčinu za samostatný jazyk, v Bulharsku ju však považujú za nárečie bulharčiny.
Nasledujúci príklad môže naznačiť rozdiely medzi bulharčinou a macedónčinou v porovnaní s rozdielmi medzi srbčinou, chorvátčinou a bosniačtinou, češtinou a slovenčinou (Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odsek na to nestačí).
Macedónčina | Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст. |
---|---|
Bulharčina | Bсички човешки същества се раждат свободни и еднакви по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и трябва да се отнасят един към друг в дух на братство. |
Macedónčina - prepis | Site čovečki suštestva se raģaat slobodni i ednakvi po dostoinstvo i prava. Tie se obdareni so razum i sovest i treba da se odnesuvaat eden kon drug vo duhot na opštočovečkata pripadnost. |
Bulharčina - prepis | Vsički čoveški šuštestva se raždat svobodni i ednakvi po dostojnstvo i prava. Te sa nadareni s razum i săvest i triabva da se otnasjat edin kam drug v duh na bratstvo. |
Srbčina - cyrilika | Cвa људскa бићa рaђajу сe слoбoднa и jeднaкa у дoстojaнству и прaвимa. Oнa су oбдaрeнa рaзумoм и свeшћу и трeбajeдни прeмa другимa дa пoступajу у духу брaтствa. |
Srbčina - latinka | Sva ljudska bića radjaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i svešću i treba jedni prema drugima da postupaju u duhu bratstva. |
Chorvátčina | Sva ljudska bića raćaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva |
Bosniačtina-latinka | Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva. |
Bosniačtina - cyrilika | Cвa љyдскa биђa paђajy сe слoбoднa и jeднaкa y дoстojaнствy и пpaвимa. Oнa сy oбдapeнa paзyмoм и свиjeшђy и тpeбa дa jeднo пpeмa дpyгoмe пoстyпajy y дyхy бpaтствa. |
Čeština | Všichni lidé se rodí svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství. |
Slovenčina | Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v bratskom duchu. |
Základné frázyupraviť | upraviť zdroj
Slovensky | Macedónsky | Transkripcia | Výslovnosť | Poznámky |
---|---|---|---|---|
macedónčina | македонски | makedonski | makedonsky | |
ahoj | здраво | zdravo | zdravo | |
dobré ráno | добро утро | dobro utro | dobro utro | neformálne |
dobrý deň | добар ден | dobar den | dobar den | formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! |
dobrý večer | добрa вечер | dobrа večer | dobrа večer | |
dobrú noc | добра ноќ | dobra noķ | dobra noť, laku noť | |
dovidenia | пријатно | prijatno | prijatno | |
dovidenia | довидување | doviduvanje | doviduvaňe | literárne, používajú to skôr starí ľudia |
prosím | молам | molam | molam | |
ďakujem | благодарам | blagodaram | blagodaram | formálne |
ďakujem, díky | фала | fala | fala | neformálne, časo používané, hovorové |
prepáčte | простете | prostete | prostete | pozor vyslovuje sa tvrdo! |
odpusťte | извинете | izvinete | izvinete | napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Máte sa dobre? | се снаоѓате добро? | se snaoģate dobro? | se snaoďate dobro | pozor te sa vyslovuje tvrdo! |
Ako sa máte? | како сте? | kako ste? | kako ste | formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Ako sa máš? | како си? | kako si? | kako si | neformálne, tykanie |
Ďakujem, mám sa dobre. | добар сум, фала | dobar sum, fala | dobar sum, fala | |
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? | Што ќе правиш вечерва (ноќеска)? | Što ķe praviš večerva (noķeska)? | Što kje praviš večerva (noťeska)? |
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 91.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Macedónčina
- Wikislovník ponúka heslo Macedónčina
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Inštitút pre macedónčinu (po anglicky) (po macedónsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk