A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zoznam predstaviteľov mesta Sečovce obsahuje výpis najvyšších predstaviteľov mesta, t. j. v rámci jednotlivých historických období:
- richtárov a starostov do roku 1919,
- starostov (1919 – 1938),
- vládnych komisárov (1938 – 1944),
- predsedov Miestneho národného výboru (1944 – 1948, 1950 – 1962), vrátane predsedu Dočasnej miestnej správnej komisie (1948 – 1950),
- predsedov Mestského národného výboru (1962 – 1991),
- primátorov (od roku 1991).
Richtári a starostovia do roku 1919
Samosprávu mestečka v 14. až 16. storočí tvoril richtár, štvor- až šesťčlenná rada a volená obec, ktorá pozostávala z 10 až 20 mešťanov vyberaných richtárom a radou.[1] Richtár vykonával súdnu právomoc nad mešťanmi, zastupoval Sečovce pred šľachtou, kráľovskými a stoličnými orgánmi, dohliadal na riadne plnenie daňových povinností mestečka voči kráľovi a šľachticom a príp. slúžil ako garant pri kúpno-predajných zmluvách a rôznych dohodách mešťanov. Prvým menovite známym richtárom bol Gregor Horvát (lat. Gregorius Horwath), o ktorom sa zachovala zmienka z roku 1455 v úradnom liste, ktorý odoslal mestu Bardejov.[2]
V súvislosti s tým, že od polovice 16. storočia mestečko patrilo najmenej dvom zemepánom, a tým pádom každý zemepanský rod chcel mať vlastného richtára pre jemu patriacu časť mestečka, v Sečovciach od roku 1568 dokázateľne pôsobili dvaja richtári, resp. prvý richtár (lat. iudex primarius).[3] V 17. storočí tvorili samosprávny orgán mestečka, mestskú radu, hlavný (resp. prvý) richtár, dvaja podrichtári (lat. ceterique iudices – ostatní richtári, sg. subiudex) a deväť prísažných (lat. iurati).[4]
Vývoj obsadenia úradu v 19. storočí približujú kronikárske zápisy z Pamätnej knihy obce Sečovce, hoci tie boli vyhotovené až v rokoch 1947 – 1948.
11. júna 1891 bol za starostu (maď. bíró, z toho náreč. birou) zvolený Jozef Spillengerg a za členov obecného zastupiteľstva Ignác Weinberger, Ján Kertész, Jozef Tamássy, Štefan Horňák, Ján Benedek, Michal Bača, Juraj Buzinkai, Adolf Klein, Jozef Benko, Jozef Horňák, Ján Michalko, Lipot Kleinmann, Imrich Varga, Juraj Kolesár, František Horváth, Andrej Adam, Štefan Baza a Jozef Pubovič.[5] Hoci v zápisniciach zo zasadnutí obecného zastupiteľstva z roku 1898 nie je zmienka o zmene osoby starostu, od 13. septembra 1898 do augusta 1899 ich ako starosta podpisoval Štefan Esperjessy (Esperjessy István).[6] Ani o voľbe jeho nástupcu, Samuela Kováča (Kovács Samu) niet v zápisniciach bližších údajov. Funkcie sa ujal 4. augusta 1899.[7]
Rozhodnutím Ministerstva vnútra č. 32023/907-IV. z roku 1907 boli Sečovce zaradené medzi veľké obce, čím sa zvýšil počet potrebných členov obecného zastupiteľstva z dovtedajších 20 na 32 a preto boli 16. augusta 1907 uskutočnené voľby. Funkciu starostu v nich obhájil S. Kováč,[8] ktorý bol za starostu opätovne zvolený aj v roku 1910.[9]
| Zmienka | Obdobie | Meno richtára |
|---|---|---|
| 1455 | Gregor Horvát (Gregorius Horwath)[3] | |
| 1515 | Jakub Zlatník (Jacobus Aurifaber)[3] | |
| 1533 | Peter Krajčír (Petrus Sartor)[3] | |
| 1568 | Mikuláš Varga | |
| 1601 | Jakub Literát (Jacobus Literatus) Michal Kellyen (Michael Kellyen)[3] | |
| 1633 | Juraj Hecus[4] | |
| 1705 | Ján Kiš | |
| 1725 | Ján Kolesár | |
| 1772 | Andrej Žobrák[10] | |
| 1778 | Štefan Szücs[10] | |
| 1794 | Ján Kotuľák[10] | |
| 1800 | Ján Bumbera | |
| 1810 | Vasiľ Olearčík[10] | |
| 1828 | Juraj Bumera[10] | |
| október 1872 – november 1872 | Ján Šoltis | |
| november 1872 – marec 1873 | Jozef Pékáry | |
| september 1873 – február 1874 | Ján Rith | |
| február 1874 – jún 1882 | Gustáv Fischer | |
| jún 1882 – jún 1883 | Albert Horváth | |
| jún 1883 – december 1886 | Jozef Policzer | |
| jún 1887 – jún 1898 | Jozef Spillengerg | |
| september 1898 – august 1899 | Štefan Esperjessy |
Starostovia
Prvým starostom po vzniku Československej republiky bol Marton Thuróczy, ktorý viedol zasadnutia mestského zastupiteľstva viedol v maďarčine. Prvá slovensky písaná zápisnica zastupiteľstva pochádza z 25. augusta 1921, kedy bol starostom Martin Žuffa.[11]
- Voľby do obecného zastupiteľstva 9. októbra 1923
Za starostu bol zvolený Michal Kandráč (SĽS) a za členov obecného zastupiteľstva Martin Žuffa, Jozef Erdődy, Ján Murín (SĽS), Jozef Neuman, Birnát Rosenberg (Židovská strana), Michal Péter (KKSS) a Ján Tirpák (RSZMĽ).[12]
| Por. | Obdobie | Meno starostu | Politická strana |
|---|---|---|---|
| 1. | 1919 – 1921 | Marton Thuróczy[13] | |
| 2. | 1921 – 1923 | Martin Žuffa[13] | |
| 3. | 9. 10. 1923 – 1928 | Michal Kandráč | Slovenská ľudová strana[14] |
| 4. | 1928 – 1938 | J. Varga | Slovenská ľudová strana[15] |
Vládni komisári
2. novembra 1938 bol na základe výnosu Krajinského úradu v Bratislave č. 341.103/1938 obecný úrad odovzdaný delegovanému vládnemu komisárovi Andrejovi Kabinovi.
| Por. | Obdobie | Meno komisára |
|---|---|---|
| 1. | 1938 – 1941 | Andrej Kabina[16] |
| 2. | 1941 – 1944 | J. Murín[17] |
Predsedovia MNV a DMSK
Po obsadení Sečoviec Červenou armádou 2. decembra 1944 sa zároveň začali obnovovať samosprávne orgány. Prvým predsedom Miestneho národného výboru (MNV) v Sečovciach bol Michal Mati a od 29. októbra 1945 túto funkciu prechodne vykonával J. Žipaj. Okrem predsedu vedenie MNV tvorili dvaja podpredsedovia a tajomník. V obnovenom MNV mala prevahu Demokratická strana, ktorej členom bol taktiež Michal Korytko.[18]
Po februárovom prevrate (1948) bol Korytko odvolaný z funkcie predsedu a MNV bol rozpustený. Následne Miestny akčný výbor Národného frontu vytvoril sedemčlennú Dočasnú miestnu správnu komisiu (DMSK), v ktorej získala dominanciu Komunistická strana.[19] DMSK bola zrušená v marci 1950, pričom 21. decembra 1949 sa uskutočnila reorganizácia MNV, ktorý tvorilo 36 členov.[20] V tom čase mala komunistická strana monopolné mocenské postavenie.
| Por. | Obdobie | Meno predsedu |
|---|---|---|
| 1. | 1944 – 1945 | Michal Mati[18] |
| 2. | 29. 10. 1945 – 16. 1. 1946 | J. Žipaj[18] |
| 3. | 1946 – 1947 | Vojtech Horský[18] |
| 4. | začiatok 1948 | Michal Korytko[21] |
| 5. | 1948 – 1949 ako predseda DMSK |
A. Miľovčík ml.[19] |
| 6. | 1950 – 1952 | J. Rončinský[22] |
| 7. | 1952 – 1955 | J. Kužnár[22] |
| 8. | 1955 – 1956 | Július Muľarský[22] |
| 9. | 1956 – 1957 | Ján Škvarkovský[22] |
| 10. | 1957 – 1962 od 1962 ako predseda MsNV |
M. Lukáč[22] |
Predsedovia MsNV
V roku 1962 Rada Východoslovenského krajského národného výboru priznala Sečovciam štatút mesta, čím sa MNV reorganizoval do Mestského národného výboru (MsNV), ktorého prvým predsedom bol M. Lukáč.[23]