A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Čínsko-vietnamská vojna | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť studenej vojny | |||||||
![]() Mapka úderov vojsk čínskej armády na severný Vietnam | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
![]() |
![]() | ||||||
Velitelia | |||||||
![]() ![]() |
![]() | ||||||
Sila | |||||||
Viac ako 600 tisíc vojako a 400 tankov[1] | Viac ako 100 tisíc vojakov | ||||||
Straty | |||||||
6 900 mŕtvych, 15 tisíc zraněných. Západné zdroje: 25 tisíc mŕtvych a 37 tisíc zranených[1] 21 900 strát[2] |
pod 10,000[3] Viac ako 20 tisíc mŕtvych a zranených, Čína uvádza 30 tisíc mŕtvych Vietnam uvádza 10 tisíc mŕtvých civilistov[1] | ||||||
Čínsko-vietnamská vojna bolo osemnásť dní trvajúce vojenské stretnutie Číny a Vietnamu vo februári a marci roku 1979. Dejiskom bojov bol severný Vietnam.
Čínska ľudová oslobodenecká armáda (ČĽOA) zaútočila na severný Vietnam, prenikla na vietnamské územie a dobyla niekoľko pohraničných miest. Následne vyhlásila víťazstvo a stiahla sa späť na územie Číny.
Pozadie
Počas americko-vietnamskej vojny sa začal Vietnam viac zbližovať so Sovietskym zväzom. Čínsko-vietnamské vzťahy sa začali zhoršovať a Čína, ktorá mala od päťdesiatych rokov napäté vzťahy so ZSSR, vnímala sovietsko-vietnamské zbližovanie ako súčasť dlhodobého sovietskeho plánu obkľúčiť ČĽR.
K zhoršeniu čínsko-vietnamských vzťahov prispeli aj zrážky na vzájomných hraniciach, územné spory o Paracelské ostrovy, Spratlyho ostrovy a teritoriálne vody v Tonkinskom zálive, a spory ohľadom štatútu a činnosti čínskej menšiny vo Vietname. Snaha o vietnamizáciu spoločnosti viedla k diskriminácii miestnych etnických Číňanov, z ktorých 200 tisíc utieklo do Číny a 30 tisíc do krajín juhovýchodnej Ázie.[4]
K zhoršeniu čínsko-vietnamských vzťahov došlo aj v dôsledku Vietnamskej invázie do Kambodže. ČĽR vnímala Kambodžu ako sféru svojho vplyvu a zvrhnutie režimu Pol Pota zasadilo ranu jej politike v juhovýchodnej Ázii. Vytvorením tlaku na severnej hranici Vietnamu chcelo vedenie ČĽR na čele s Teng Siao-pchingom donútiť Vietnam k stiahnutiu svojich jednotiek z Kambodže. Krátkodobo mala táto akcia oslabiť vojenské akcie Vietnamcov v Kambodži, dlhodobo mal byť Vietnam vojensky a ekonomicky vyčerpaný.[5]:244
Priebeh
Za hlavného veliteľa armády ČĽOA, ktorá mala vykonať vojenskú akciu proti Vietnamu, bol vymenovaný doterajší veliteľ vojenskej oblasti Kanton, generál Sü Š'-jou. Generál Li Te-šeng bol poverený obranou čínsko-sovietskej hranice, pri ktorej bolo rozmiestnených viac ako 1 500 000 mužov. 31 divízií ČĽOA o sile 330 000 mužov a 1200 tankov bolo premiestnených do blízkosti čínsko-vietnamskej hranice.[5]:245
Vietnamská armáda mala celkom 615 000 mužov, rozdelených do 25 peších divízií a väčšina jej jednotiek sa nachádzala v Kambodži. Na rozdiel od ČĽOA (ktorá sa v tom čase nezúčastnila väčšieho stretu viac ako dvadsať rokov) bola moderná, relatívne dobre vybavená a disciplinovaná. Vietnamci sa na čínsky vpád pripravili rozmiestnením prekážok a mín na prístupových cestách a ich pokrytím delostrelectvom a mínometmi.[5]:245
17. februára 1979 prekročilo po ťažkej delostreleckej príprave na celkom 43 miestach 100 000 vojakov ČĽOA čínsko-vietnamskú hranicu. Po prieniku 10 kilometrov na vietnamské územie sa ČĽOA na dva dni zastavila pre obnovenie zásob a prísun ďalších vojakov do oblasti.
Vietnam čínsky útok zaskočil, ale nespôsobil okamžitú paniku. Sovietsky zväz reagoval kritikou ČĽR, ale sovietsky vojenský atašé na veľvyslanectve v Hanoji vydal oficiálne vyhlásenie, podľa ktorého je Vietnam schopný sa ubrániť sám.[5]:245 Sovietske vojenské námorníctvo napriek tomu vyslalo do vietnamských teritoriálnych vôd dvoch torpédoborcov.
Po troch dňoch ťažkých bojov dobyla 22. februára 1979 ČĽOA dôležité vietnamské pohraničné mestá Lao Cai a Cao Bang a prvýkrát sa stretla s pravidelnou vietnamskou armádou. Vietnamci zvolili stratégiu vyčkávania. Strácali ale jednu pozíciu za druhou a do oblasti bola vyslaná 308. divízia vietnamskej armády. Jej príchod však nezabránil pádu ďalšieho pohraničného mesta Lang Son. Vietnam presunul do oblasti ďalšiu divíziu pravidelnej armády z Da Nangu a potom ešte ďalšiu divíziu z Kambodže, tá sa do bojov však už nestihla zapojiť.
4. marca 1979 vyhlásili oba štáty víťazstvo vo vzájomnom strete a boje sa zastavili. Nasledujúci deň vyhlásila vláda ČĽR dosiahnutie cieľov svojej operácie a stiahnutie jednotiek ČĽOA z Vietnamu. Sťahujúce sa čínske jednotky ničili na obsadenom území infraštruktúru. 16. marca 1979 bolo sťahovanie ČĽOA z Vietnamu dokončené a 18. marca 1979 vyhlásila vláda ČĽR definitívny koniec vojny. Podľa tvrdenia Vietnamu vojská ČĽOA pokračovali na desiatich miestach pozdĺž hraníc v okupácii vietnamského územia.[5]:246
Výsledok stretu
Obe bojujúce strany si nárokovali víťazstvo. ČĽR sa však nepodarilo dosiahnuť ani jeden z cieľov operácie. ČLOA nezasadila žiadnu podstatnú ranu ani jednej divízii pravidelnej vietnamskej armády, neoslobodila žiadne zo sporných území, nedonútila Vietnam stiahnuť svoje vojská z Kambodže a nezmenila vietnamskú politiku voči čínskej menšine žijúcej vo Vietname. Na druhej strane sa ČĽR podarilo zaútočiť na spojencov Sovietskeho zväzu bez toho, aby Sovietsky zväz vojensky reagoval. Vietnam sa v dôsledku konfliktu dostal do izolácie a bol vnímaný v rámci regiónu ako rozvratná sila s hegemonistickými sklonmi.[5]:247
Referencie
- ↑ a b c Zhang, Xiaoming (2005), „China's 1979 War with Vietnam: A Reassessment“, The China Quarterly 184: 851 – 874, https://doi.org/10.1017/S0305741005000536
- ↑ BLACK, Jeremy. Introduction to Global Military History: 1775 to the Present Day. London : Routledge, 2018. 356 s. ISBN 9781138484191. S. 215.
- ↑ China-Vietnam Border War, 30 Years Later . time.com, . Dostupné online. Archivované 2009-05-08 z originálu.
- ↑ BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. 2. díl. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2003. 218 s. ISBN 80-244-0611-X. S. 168.
- ↑ a b c d e f HLAVATÁ, Lucie; IČO, Ján; STRAŠÁKOVÁ, Petra. Dějiny Vietnamu. Praha : NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2018. ISBN 978-80-7106-965-2.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čínsko-vietnamská vojna
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čínsko-vietnamská válka na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk