Dánska vojna
Súčasť Tridsaťročnej vojny
Bitka pri Luttere na rytine od neznámeho autora.
Dátum máj 1625 – 22. máj 1629 Miesto severné Nemecko Výsledok víťazstvo vojsk Katolíckej ligy, Lübecký mier
Protivníci
Rímsko-nemecká ríša Katolícka liga Španielske impérium	Dánske kráľovstvo Anglické kráľovstvo Republika siedmich spojených provincií Nórsko Sasko Sedmohradsko
Velitelia
Kristián IV. Dánsky Kristián Brunšvický Jindřich Matyáš Thurn Gabriel Betlen	Albrecht z Valdštejna, Jan Tserclaes, vojvoda z Tilly
Historický portál

Dánska vojna bola druhou etapou Tridsaťročnej vojny v rokoch 1625 až 1629.^[1] Práve ozbrojená intervencia Dánskeho kráľovstva pod velením samotného kráľa Kristiána IV. proti Habsburgovcom mala za následok premenu Tridsaťročnej vojny na konflikt celoeurópskeho charakteru.

V máji roku 1625, teda v čase vojenských úspechov cisárskych oddielov, sa silne prejavili habsburské snahy pre posilnenie cisárskej moci v ríši a to protireformačnými tendenciami v severnom Nemecku. Práve tento akt viedol k vyprovokovaniu dánskeho kráľa Kristiána IV., aby sa rozhodol pre vojenskú intervenciu na strane protestantov práve proti rakúskym Habsburgovcom. Následne sa ako vojvoda holštajnský nechal zvoliť za čelného vodcu dolnosaských ríšskych stavov.

Nasledovalo uzatvorenie tzv. Haagskej zmluvy, podľa ktorej došlo k vytvoreniu spojenectva Nizozemcov, Angličanov a Dánov s Fridrichom V. Falckým, pričom títo aktéri sa dohodli na novom spoločnom postupe proti vláde Ferdinanda II. Habsburského. Dánskemu kráľovi Kristiánovi IV. malo pripadnúť Dolné Sasko, veliteľ žoldnierov Kristián Halberštadtský mal zasiahnuť na rieke Rýn. Mansfeldskému grófovi Ernestovi II. sa malo dostať do rúk územie Čiech, kým sedmohradské knieža Gabriel Betlen mal podniknúť vpády do Dolného Rakúska. Pre takúto územnú hrozbu prijal cisár Ferdinand II. ponuku českého veľkostatkára Albrechta Václava Eusébia z Valdštejna, že mu bude financovať štyridsaťtisícovú armádu, pričom za to žiadal nedeliteľnú plnú moc na vyberanie peňažných a naturálnych dávok na podmanených územiach.

Táto fáza vojny sa pre protestantských spojencov vyvíjala bez väčšieho vojenského úspechu.^[2] Dňa 25. apríla roku 1626 sa podarilo cisárskej armáde pod velením vojvodu z Valdštejna zvíťaziť vojensky nad zborom generála Mansfelda pri Dessau. Následne došlo k tomu, že sa Mansfeldovo vojsko rozhodlo pre defenzívu a to smerom cez Sliezsko a Moravu do Uhorska, kam ich potom naďalej prenasledoval samotný Valdštejn.

Po dlhšom čase, presnejšie dňa 27. augusta roku 1627 sa podarilo zvíťaziť armáde Katolíckej ligy na čele s vojvodom Tillym nad vojskom dánskeho kráľa pri Luttere. V dôsledku tejto prehratej bitky pre dánske oddiely došlo k ich vytlačeniu z Nemecka.

Začiatkom septembra roku 1628 sa dánske oddiely pokúsili vylodiť pri Wolgaste, lenže vojenský postup generalissima Valdštejna znamenal odraz dánskej armády a zároveň koniec dánskej vojny ako etapy Tridsaťročnej vojny.^[3]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Lübecký mier (1629)

Dňa 22. mája roku 1629 bol uzavretý mier zo strany dánskeho kráľa Kristiána IV.^[2]

• SKŘIVAN, Aleš: Lexikon světových dějin 1492–1914. Praha 2002.
• BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd.  : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
• SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.

• Tridsaťročná vojna
• Ferdinand II. Habsburský
• Albrecht z Valdštejna

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Second Thirty Years' War na anglickej Wikipédii.