Issa Alexandrovič Plijev rus. Исса́ Алекса́ндрович Пли́ев
Narodenie	25. november 1903 Staryj Batakojurt, Ruská ríša dnes: Batako, Republika Severné Osetsko – Alánsko, Rusko
Úmrtie	6. február 1979 (75 rokov) Ordžonikidze, ZSSR dnes: Vladikavkaz, Republika Severné Osetsko – Alánsko, Rusko
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily	Červená armáda (1922 – 1946) Sovietska armáda (1946 – 1968)
Hodnosť	armádny generál
Vyznamenania	Hrdina Sovietskeho zväzu, Rad Lenina (6x), Rad červenej zástavy (1944, 1952, 1968), Rad Suvorova (1944, 1945), Rad Kutuzova (1945)

Issa Alexandrovič Plijev (rus. Исса́ Алекса́ндрович Пли́ев; * 25. november 1903, Staryj Batakojurt, Ruská ríša – † 6. február 1979, Ordžonikidze, ZSSR) bol sovietsky vojenský veliteľ, armádny generál (1962), dvakrát Hrdina Sovietskeho zväzu (1944, 1945).^[1]

Bol vyznamenaný šiestimi Radmi Lenina, tromi Radmi červenej zástavy (1944, 1952, 1968), Suvorovovým radom 1. triedy (1944, 1945), Kutuzovovým radom 1. triedy (1945) a ďalšími oceneniami.^[1]

Pochádzal z roľníckej rodiny z Osetska.^[2] Od roku 1922 pôsobil vo vojenskej službe. V roku 1929 absolvoval Leningradskú jazdeckú školu (1926), následne Frunzeho vojenskú akadémiu (1933), Akadémiu generálneho štábu Červenej armády (1941) a Vyššie akademické kurzy pri Vyššej vojenskej akadémii pomenovanej po Klimentovi Jefremovičovi Vorošilovovi (1949).^[1]

V rokoch 1926 až 1930 bol veliteľom kurzu jazdeckej školy v Krasnodare. Od roku 1933 náčelníkom operačného oddelenia veliteľstva 5. jazdeckej divízie. V rokoch 1936 až 1938 pôsobil ako vojenský poradca v Mongolsku. V rokoch 1938 až 1939 bol veliteľom jazdeckého pluku 6. jazdeckej divízie, kde sa zúčastnil ťaženia Červenej armády pri zábere poľských území v západnom Bielorusku (1939). ^[1]

Počas veľkej vlasteneckej vojny (východný sovietsky front druhej svetovej vojny) bojoval v rokoch 1941 až 1945 na Západnom, Južnom, Juhozápadnom, Stepnom, 3. ukrajinskom, 1. bieloruskom a 2. ukrajinskom fronte. Od júla 1941 velil 50. jazdeckej divízii (od novembra 1941 3. gardovej), ktorá v auguste až v decembri útočila na tylo nemeckej skupiny armád „Stred“ v Smolenskej a Moskovskej oblasti. Od decembra 1941 bol veliteľom 2. gardového jazdeckého zboru, od apríla 1942 5., od júla 3. gardového jazdeckého zboru, od novembra 1943 4. gardového jazdeckého zboru. Od novembra 1944 velil 1. jazdecko-mechanizovanej skupine. Jednotky pod jeho velením sa zúčastnili bitky o Moskvu 1941 až 1942 a bitky o Stalingrad 1942 až 1943, a neskôr aj melitopoľskej operácie (1943), bereznegovato-snigirevkej operácie (1944), odeskej operácie (1944), bieloruskej operácie (1944), budapeštianskej operácie (1944 až 1945) a pražskej operácie (1945).^[1]

V priebehu bojových operácií Plijev preukázal vysokú zručnosť v riadení vojsk, ktorých úspešné akcie boli 20-krát zaznamenané v rozkazoch vrchného veliteľa. Počas sovietsko-japonskej vojny v roku 1945 úspešne velil 1. jazdecko-mechanizovanej skupine v chingansko-mukdenskej operácie (1945).^[1]

Od júla 1946 bol veliteľom 9. mechanizovanej armády Južnej skupiny vojsk, od februára 1947 13. armády Prikarpatského vojenského okruhu, od apríla 1949 4. armády Zakaukazského vojenského okruhu. V rokoch 1955 až 1958. V rokoch 1955 až 1958 1. zástupca a v rokoch 1958 až 1968 veliteľ vojsk Severokaukazského vojenského okruhu. V júli 1962 až máji 1963 (počas kubánskej krízy) velil skupine sovietskych vojsk na Kube. Od júna 1968 pôsobil v Skupine generálnych inšpektorov Ministerstva obrany ZSSR.^[1]

• PLIJEV, I. A. V bojach za osvoboždenije Rumynyji, Vengriji, Čechoslovakiji. Ordžonikidze : Ir, 1971. S. 161.
  • ruský zápis: ПЛИЕВ, И. А. В боях за освобождение Румынии, Венгрии, Чехословакии. Орджоникидзе : Ир, 1971. S. 161.

• Pliyev, Issa Alexandrovich. In: ROBERTS, Priscilla. Cuban Missile Crisis (The Essential Reference Guide). Santa Barbara : Bloomsbury Publishing USA, 2012. 304 s. ISBN 978-1-61069-066-9. S. 149 – 152.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Issa Alexandrovič Plijev