A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tichá voda | |
potok | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Snina |
Obec | Snina |
Prameň | Vihorlat |
- poloha | Sninský kameň |
- výška | 560 m |
- súradnice | 48°56′34″S 22°12′27″V / 48,9429°S 22,2074°V |
Ústie | Cirocha |
- poloha | Snina |
- výška | 224 m |
- súradnice | 48°58′56″S 22°11′47″V / 48,9823°S 22,1965°V |
Dĺžka | 4,0 km |
Rád toku | VII. |
Číslo hydronyma | 4-30-03-1542 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tichá voda[1] je potok na pomedzí geomorfologického celku Vihorlatské vrchy a ich geomorfologického podcelku Vihorlat v pramennej časti potoka a geomorfologického celku Beskydské predhorie a jeho geomorfologického podcelku Ublianska pahorkatina v dolnej časti toku[2][3] v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Snina. Je ľavostranným prítokom vodného toku Cirocha. Má dĺžku 4,0 km.[4]
Prameň
Pramení v južnej časti územia mesta Snina v okrese Snina v Prešovskom kraji v 560 m n. m. v lesnom extraviláne severovýchodne od vrchu Sninský kameň s 1 006 m n. m.
Opis toku
Od prameňa tečie severným smerom cez lesný extravilán mesta Snina v okrese Snina, v 408 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, tečie cez les Konské, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Pri Čerepani, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Štefkovo s 378 m n. m., pravým brehom obmýva úpätie lesa a pasienka Giglovo, ľavým brehom obmýva les a pasienok Tichá, pravým brehom obmýva les a pasienok Luhy, v poli Pod krajníkovým brehom v 224 m n. m. ústi do Cirochy ako jej ľavostranný prítok. Cirocha ďalej ústi do Laborca.[5] Pramení, preteká a ústi na území obce Snina v okrese Snina v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]
Pôvod názvu
Motivantom pomenovania názvu potoka bola jeho vlastnosť vyjadrená v slove tichý vo význame slabo znejúci, majúci malú zvučnosť, nehlučný, s vodou s menšou hlučnosťou ako bežné potoky na okolí. Túto motiváciu podporuje aj názov lesa a pasienla Tichý, cez ktorý preteká. Priorita pomenovacieho procesu (či bol prenesený názov z potoka na les alebo opačne) je ešte predmetom skúmania. Porovnaj aj názvy vodných tokov Revúca, Rimava, Hučava, Zdychava.[7] Kombináciou slova tichý a podstatného mena voda s významom menší prirodzený vodný tok, potok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Tichá voda ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Tichá voda bolo štandardizované v roku 1975.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Tichá voda nie je jedinečným názvom (február 2024).
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, . Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 125, 126, 137, 138. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 48, 77. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Priebeh vodného toku Tichá voda v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na .
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 61-63. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Ivan Lutterer; Milan Majtán; Rudolf Šrámek. Zeměpisná jména Československa. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 373 s. (Malé encyklopedie, sv. 11.) S. 257, 258.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50000 z územia Slovenskej socialistickej republiky. 1. Názvy neosídlených geografických objektov Východoslovenský kraj. Kartografické informácie 8. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-378/1975 z 19.11.1975. Bratislava 1976. 153 s. S. 130. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk