A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Triavna | ||
Трявна | ||
mesto | ||
centrálna historická časť mesta s mostom, hodinovou vežou a ansáblom obrodeneckých domov
| ||
|
||
Štát | Bulharsko | |
---|---|---|
Oblasť | Gabrovo | |
Okres | Triavna | |
Nadmorská výška | 440 m n. m. | |
Súradnice | 42°51′58″S 25°29′31″V / 42,866101°S 25,491912°V | |
Rozloha | 16,122 km² (1 612 ha) | |
Obyvateľstvo | 8 352 (2023) [1] | |
Hustota | 518,05 obyv./km² | |
PSČ | 5350 | |
Tel. predvoľba | 0677 | |
Poloha v Bulharsku
| ||
Wikimedia Commons: Tryavna | ||
Webová stránka: www.tryavna.bg | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Triavna (bulh. Трявна) je mesto ktoré sa nachádza v severnom Bulharsku v gabrovskej oblasti.[2][3][4][5][6] Je centrom rovnomenného okresu[6][2][3][4] s ďalšími 105 obývanými miestami[2] – mestom Plačkovci a 104 dedinami.[4] Poštový kód mesta 5350 je a telefónna predvoľba je 0677.[6]
Mesto má pridelený štatút horského rezortu miestneho významu.[2] Historická obrodenecká časť mesta je vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu.[2]
Historické názvy
V osmanských registroch zo 16. a 17. storočia sa mesto spomína pod názvom Tărnava (bulh. Търнава).[2]
Geografia
Triavna leží na Trevnenskej reke[3][2] na severnom úpätí horského celku Trevnenska planina (časť staroplaninského podcelku Stredná Stará planina).[3][2] Nachádza sa v nadmorskej výške približne 440 m n. m.[3] a jej rozloha je 16,122 km².[6]
Vzdialenosti
Triavna leží približne 21 – 22 kilometrov východne od oblastného centra, mesta Gabrovo,[2][3] približne 45 – 50 kilometrov od Veliko Tărnova,[3][4] 250 kilometrov od Sofie, 230 kilometrov od Varny, 150 kilometrov od Plovdivu a Ruse a okolo 300 kilometrov od Vidinu.[4]
Podnebie
Klíma je mierna kontinentálna.[2] Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty 806 mm.[2]
Obyvateľstvo
Vývoj počtu obyvateľov
Rok | Počet obyvateľov |
---|---|
1946 | 4 355[3] |
2011 | 9 426[3] |
2013 | 9 054[6] |
2023 | 8 352[7] |
Dejiny
Najstaršie archeologické vykopávky z okolia mesta pochádzajú z tráckeho obdobia.[2]
Triavna samotná vznikla pravdepodobne ako malá osada niekedy v priebehu 12. storočia[3] počas existencie Druhej bulharskej ríše.[2]
Pravdepodobne vznikla po roku 1195 pri pôvodnom trevnenskom Chráme svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený po historickom víťazstve bratov Asenovcov (bulharský panovnícky rod v období Druhého bulharského cárstva) nad byzantským cisárom Izákom II. v bitke v Trevnenskom priesmyku v roku 1190.[4][2] S najväčšou pravdepodobnosťou ju nechal založiť bulharský cár Kalojan.[2]
Prvá písomná zmienka o Triavne (ako o pomenovanom osídlenom mieste) pochádza z osmanského daňového registra z roku 1565[5][2][4] a druhá z registra Nikopolského sandžaku z roku 1659. V obidvoch registroch je zmienená pod názvom Tărnava.[2] V časoch Osmanskej ríše mali obyvatelia Triavny uloženú povinnosť strážiť a ochraňovať horský priesmyk v ktorom mesto leží.[2][4] V priebehu 16. storočia mala Triavna približne 500 obyvateľov.[4] Už v priebehu 17. storočia existovali v Triavne prvé bulharské chrámové školy.[2] V tomto storočí sa Triavna začala rýchlo rozrastať pričom v tom čase pozostávala z približne 500 domov.[5] V priebehu 18. storočia sa Triavna stala jedným z najvýznamnejších hospodárskych a kultúrno-osvetových bulharských obrodeneckých centier.[2][3] Patrila zároveň k najväčším mestám regiónu.[5] Prelom 18. a 19. storočia sa dá takisto považovať za obdobie vzniku tzv. trevnenskej umeleckej školy.[2][3]
V roku 1798 bolo mesto viackrát napadnuté kărdžalijcami (lúpežné turecké ozbrojené oddiely).[2][5][4] V rámci nájazdov bolo vykradnuté a vypálené.[4][5] Podľa zápiskov trevnenského kronikára popa Jovča zostala v Triavne stáť len asi štvrtina domov (v priebehu necelých 50 rokov však bolo mesto plne obnovené).[5] Obchodný rozvoj pokračoval aj v priebehu 19. storočia a rezbárski majstri začali zakladať svoje gildy.[2] V roku 1814 bola postavená hodinová veža a v roku 1819 bol nanovo postavený Chrám svätého Michala archanjela.[4] V roku 1839 bola v Triavne otvorená prvá vzájomná škola. V roku 1846 spoločné obchodné združenie založili zografi. V roku 1847 bol v meste založený knižný archív z ktorého sa neskôr stala knižnica. V roku 1848 bola otvorená prvá tzv. triedna škola a v roku 1855 prvá dievčenská škola v meste. Produkty vyrobené v meste boli exportované a predávané na významných trhoch v Uzundžove a v Eski Džamiji (dnes Tărgovište).[2] Triavna sa tak v priebehu 19. storočia opäť stala významným remeselno-obchodným centrom.[5]
Mesto udržiavalo bohaté a významné obchodné styky nielen v rámci Osmanskej ríše, ale aj v zahraničí, predovšetkým s Ruskou ríšou, s Valašskom a s Moldavským kniežatstvom.[5] O vyspelosti mesta svedčia zápisky rakúsko-uhorského vedca Felixa Kanitza z roku 1871, ktorý v nich Triavnu prirovnal k bulharskému Norimbergu[5][2] a napočítal v nej 100 kováčskych dielní, 40 holičov, 12 nožiarov a veľké množstvo dielní trevnenských rezbárskych majstrov.[2] V priebehu 19. storočia dosiahol počet obyvateľov Triavny približne 4000 ľudí.[4] V roku 1871 bolo v meste zároveň založené prvé komunitné centrum Trudoľubie.[2]
V roku 1872 založil Vasil Levski spolu s Caňom Zacharievom v Triavne miestnu bunku revolučného výboru.[2] V priebehu aprílového povstania v roku 1876 Trevnenci vyhlásili povstanie 5. mája. Povstania sa ich zúčastnilo približne 50, pričom sa odišli zúčastniť bojov v gabrovskom regióne pri dedinách Jančevci a Nova machala.[2] Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 1877 – 1878 sa z Triavny a okolia zúčastnilo 216 dobrovoľníkov, ktorí pôsobili v rámci bulharských opolčencov a štyria dôstojníci, ktorí pôsobili vo vedúcich postoch priamo v ruskej armáde.[2] Ruské vojská sa do Triavny dostali už 29. júna 1877.[2] V priebehu decembra toho istého roku mestom ešte prešla divízia generála N. I. Sviatopolka-Mirského.[2]
Po oslobodení Bulharska v roku 1878[3][2] bolo založených niekoľko spolkov. Išlo o lovecký spolok Sokol založený v roku 1897, rybársky spolok Balkanska mrena založený v roku 1902, v tom istom roku založený turistický spolok Planinec a športový spolok Triavna založený v roku 1922, ktorý vznikol spojením troch športových klubov.[2] Začal sa taktiež rozvíjať textilný priemysel.[3] V roku 1910 bola v Triavne otvorená železničná stanica.[3]
V roku 1963 mesto získalo štatút horského rezortu[4][2] miestneho významu.[2]
V roku 1971 boli k mestu priradené[2][3] bývalá dedina Božkovci a[2] osady[2][3] Dimiev chan, Radanci, Stojanovci a Chitrevci.[2]
V roku 1979 bola historická obrodenecká časť Triavny vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu.[2]
Hospodárstvo
Významné je poľnohospodárstvo v rámci ktorého sú zastúpené pestovanie zemiakov,[3][2] krmovín,[2] ovocinárstvo, ako aj chov hospodárskych zvierat.[2][3]
V meste je zastúpený taktiež strojárenský priemysel,[3][2] textilný priemysel[2] (predovšetkým spracovanie vlny a výroba vlnených výrobkov),[3][2] drevospracujúci priemysel[2] a nábytkárstvo.[3][2]
Kultúrne pamiatky
Historická obrodenecká časť mesta je od roku 1979 vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu[2] pod názvom Starinnata čast na grad Triavna i architekturnijat i istoričeskijat ansambăl Angel Kănčev (bulh. Старинната част на град Трявна и архитектурният и историческият ансамбъл Ангел Кънчев, doslova Stará časť mesta Triavna a architektonický a historický ansábel Angel Kănčev).[8] Na území mesta Triavna sa nachádza niekoľko desiatok objektov so štatútom kultúrnej pamiatky.[9] Celkovo ide o viac ako 130 stavieb.[2]
Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti mesta patria napríklad:[9]
- Kostoly
- Chrám svätého Michala archanjela[9][2][3] z roku 1819[3]
- Chrám svätého Juraja[9][2][3] z roku 1852
- Cárska kaplnka z roku 1944[2]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu na centrálnom námestí Kapitan ďado Nikola
- Dom Kăňa Kamburova[9]
- Furnata[9]
- Kafeneto
- Rajkovov dom[2][9][3] – s múzejnou expozíciu venovanou životnému štýlu v Triavne v minulosti[2]
- Dom popa Jovča[9]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu na ulici Petko R. Slavejkov
- Kirevov dom[9]
- Dom Dimităra Sergiuva[9]
- Dom Caňa Zacharieva[9]
- Dom Caňa Šiškova[9]
- Daskalovov dom[2][9][3] – z roku 1808[3] s múzejnou expozíciu venovanou rezbárskemu a zografskému umeniu[2]
- Slavejkovov dom[2][9][3] – s múzejnou expozíciou venovanou životu a dielu P. R. Slavejkova[2]
- Dom Dragošina Marangozova[9]
- Kalinčevov dom[9][3]
- Dom Nikolu Stojčeva[9]
- Dom Vasila Michaleva[9]
- Dom Ďada Dobriho[9][3]
- Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva[9]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu na námestí Angel Kănčev
- Dom Angela Kănčeva[9]
- Dom Stefana Pandurského[9]
- Kazasovov dom[9]
- Pop-Angelovov dom[9][2] – najstaršia budova v meste[2][3]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu Kačabunskata machala
- Ďalšie obrodenecké domy
- Dom chán Kojča Koľy Doninovej – obrodenecký dom na ulici Stara planina[9]
- Dom popa Koja Vitanova – obrodenecký dom v miestnej časti Tepavicite[9]
- Fontány
- Ďalšie pamiatky
- Gărbavijat most – historický kamenný most[9][2][3]
- Starijat most – historický kamenný most[9]
- trevnenská hodinová veža[9][2][3]
- Slavejkovova škola[9][2][3] – jedna za najstarších sekulárnych škôl na území Bulharska[2]
- Stará ulica[9]
V meste sa nachádza aj viacero pamätníkov a pamätných dosiek.[2]
Kultúra
V Triavne sa nachádza unikátne Špecializované múzeum rezbárskeho a zografského umenia,[10][2] ktoré pozostáva z celkovo desiatich objektov. Sú nimi:[10]
- Slavejkovova škola[2][10]
- Dom Angela Kănčeva[10]
- Daskalovov dom[2][10]
- Slavejkovov dom[2][10]
- Rajkovov dom[2][10]
- Galéria Kazakov[10]
- Múzeum ázijského a afrického umenia[2]
- Pop-Angelovov dom[10]
- Umelecká galéria[10]
- Múzeum Trevnenská ikonopisná škola[10][2]
V meste sa taktiež nachádzajú dve komunitné centrá (z toho jedno založené Vasilom Levským a Angelom Kănčevom), kultúrny dom a knižnica.[2]
Triavna je hostiteľom pravidelných kultúrnych akcií, akými sú napríklad kultúrne sviatky pod názvom Slavejkovi dni, každoročný kultúrny sviatok remesiel a umení, alebo medzinárodné plénum drevoplastiky Oblog v Triavna.[2]
Turizmus
Od roku 1963 má mesto Triavna pridelený štatút horského[2] klimatického[3] rezortu[3][2] miestneho významu.[2] V meste sa nachádzajú liečebné a relaxačné domy, hotely, ako aj detské sanatórium.[3]
Infraštruktúra
Doprava
V Triavne sa nachádza železničná stanica na významnej železničnej trati na trase Veliko Tărnovo – Stara Zagora – Podkova.[2] Táto železničná trať spája mesto s významnými prestupnými stanicami v Starej zagore v južnom Bulharsku a v Gornej Oriachovici v severnom Bulharsku.[4]
Galéria
-
pohľad na Chrám svätého Michala archanjela
-
pohľad na dom Dimităra Sergiuva
-
pohľad na dom Kăňa Kamburova s trevnenskou hodinovou vežou v pozadí
-
pohľad na trevnenský Gărbavijat most
-
pohľad na dom-mýtnicu Aleksiho Bojadžieva
-
pohľad na Pop-Angelovov dom
-
pohľad na dom Dragošina Marangozova
-
pohľad na tzv. kafeneto
Referencie
- ↑ https://www.grao.bg/tna/isnt41nm-15-06-2023-2.txt
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc bd be bf bg bh bi bj bk bl bm bn bo bp bq br bs bt bu bv bw bx by bz ca cb KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 11. SON – UNI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-33-3. S. 4482 – 4485.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. 624 s. ISBN 978-619-152-142-5. S. 556 – 557.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 3 – 9.
- ↑ a b c d e f g h i j BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 6.
- ↑ a b c d e Град Трявна . bg.guide-bulgaria.com, . Dostupné online.
- ↑ grao.bg, . Dostupné online.
- ↑ Министерство на културата на Република България. РЕЗЕРВАТИ . mc.government.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово . ninkn.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k Институт за приложна музеология. Специализиран музей за резбарско и зографско изкуство - Трявна . museology.bg, . Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Triavna (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk