A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Acesulfám draselný, Acesulfám K je draselná soľ (6- methyl- 1,2,3- oxathiazin- 4(3H)- on- 2,2- dioxid; C4H4KNO4S) používaná ako neenergetické sladidlo, s priradeným kódom E950.[1] Je približne 200krát sladší ako sacharóza.[2] Jeho sladivosť sa rovná sladivosti aspartamu, je polovičná v porovnaní so sacharínom a štvrtinová v porovnaní so sukralózou.[3] Je predávaný pod obchodnými značkami Sunnet a SweetOne.[3]
História
Acesulfám K bol objavený v roku 1967 v nemeckej firme Hoechst (dnes Nutrinova) pánmi Clauss a Jensen. JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) vyhodnotila acesulfám K ako bezpečný v roku 1983.[2] FDA (The U.S. Food and Drug Administration) povolila jeho používanie v roku 1988.[2]
Použitie
Sladidlo sa používa v širokom sortimente potravín. Nájdeme ho v diabetických výrobkoch, žuvačkách, nealkoholických nápojoch, cukrovinkách, mrazených krémoch, majonézach, horčici, atď. Vďaka tepelnej stabilite sa používa v cukrárskej a pekárskej výrobe. Môžu ho tiež obsahovať farmaceutické produkty, výrobky ústnej hygieny, či krmivo pre zvieratá.
Kvôli horkej chuti sa vyskytuje v spojení s inými sladidlami, najčastejšie aspartámom a sukralózou. Ich kombinácia zabezpečí chuť porovnateľnú s chuťou sacharózy.[4]
Vlastnosti
Chemicky ide o draselnú soľ 6- methyl-1, 2, 3- oxathiazin- 4(3H)- on- 2,2- dioxidu.[5] Acesulfám K je biely, kryštalický prášok bez zápachu.[6] Jeho hustota činí 1,83 g/cm3. Pri izbovej teplote je dobre rozpustný vo vode – rozpustnosť pri 20 °C sa pohybuje okolo 270 g/l vody. Rozpustnosť sa zvyšuje s rastúcou teplotou – pri 100 °C sa rozpustí viac ako 1000 g v litri vody. V alkohole je acesulfám K omnoho menej rozpustný – 100 g/l v 50% etanole.[7] Acesulfám K je stabilný aj za vyšších teplôt.[8]
Bod topenia sa pohybuje vysoko nad hodnotou 200 °C. Rozkladom vzniká acetón, oxid uhličitý, amónna soľ, sulfát a amidosulfonát.[5] Má takmer neobmedzenú trvanlivosť, pokiaľ je uchovávaný čistý, v tuhom skupenstve a pri izbovej teplote. Je tiež odolný voči nízkym hodnotám pH, kvôli čomu sa môže používať aj vo vysoko kyslých nápojoch.[9] Jeho ďalším pozitívom je nástup sladkej chuti, ktorý je rýchlejší ako v prípade ostatných sladidiel. Sladká chuť nepretrváva dlhšie ako vlastná chuť jedla. V ľudskom tele nie je metabolizovaný, preto ho radíme medzi nízkokalorické sladidlá. V tráviacom trakte sa rýchlo vstrebáva, ale tiež sa v nezmenenej podobe rýchlo vylúči, prevažne močom.[7] Z tohto dôvodu nevyvoláva glykemickú odpoveď.[10]
Účinky na zdravie
ADI (acceptable daily intake) – akceptovateľný denný príjem je množstvo látky v potravinách alebo nápojoch, vyjadrené na kilogram telesnej hmotnosti, ktoré môže byť prijímané počas celého života bez akéhokoľvek rizika pre zdravie.[11] ADI pre acesulfám K bol stanovený organizáciami FDA a JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) na 0 – 15 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. SCF (Vedecký výbor pre potraviny – Scientific Committee on Food) povoľuje ADI na 9 mg/kg/deň.[12] Akceptovateľný denný príjem u detí je nižší, stanovený na 3 – 9 mg/kg/deň.[2]
Acesulfám K a jeho účinky na zdravie boli sledované v niekoľkých štúdiách. SCF vydal záver o bezpečnosti tohto sladidla tvrdiac, že acesulfám K nie je škodlivý, pretože neboli preukázané žiadne mutagénne účinky počas doby jeho užívania. Podľa ich vyjadrenia z roku 2000 nie sú nutné ďalšie štúdie, v ktorých by sa zisťovala toxicita, karcinogenita alebo mutagenita.[3]
V experimentoch in vivo sa ukázalo, že acesulfám K zvyšuje sekréciu inzulínu, ale bez zmeny hladiny glukózy v krvi. Tento účinok však bol pozorovaný pri užití veľkého množstva sladidla (ekvivalent 10 g pre priemerného človeka).[13]
Štúdie zaoberajúce sa bezpečnosťou konzumácie sladidiel počas tehotenstva, vrátane acesulfámu K, prebiehajúce na potkanoch tvrdia, že aj pri podávaní vysokých dávok acesulfámu K nemá vplyv na plodnosť, veľkosť, hmotnosť, rast či úmrtnosť plodu. Acesulfám K je teda zaradený medzi neenergetické sladidlá, ktoré nie sú nebezpečné ani počas tehotenstva.[2]
Je preskúmaný aj metabolizmus acesulfámu K. Výskumy prebiehali na psoch, potkanoch a ošípaných. Sladidlo bolo okamžite vstrebané a vylúčené z tela v nezmenenej podobe. Po podaní 30 mg acesulfámu K človeku bola maximálna koncentrácia v krvi nameraná po 1 – 1,5 hodine. Polčas eliminácie bol stanovený na 2 – 2,5 hod. Podľa farmakokinetických štúdii sa vylúči 95 % acesulfámu K v nezmenenej podobe, preto ho možno považovať za neenergetické sladidlo.[2] Aj keď sladidlo nesie v názve K, teda draslík, jeho konzumácia príjem draslíka neovplyvňuje.[2]
Referencie
- ↑ Current EU approved additives and their E Numbers . . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners . . Dostupné online.
- ↑ a b c Acesulfam K . . Dostupné online.
- ↑ Artificial sweeteners – a review . . Dostupné online.
- ↑ a b KOPŘIVOVÁ, Monika. Sladidla ve výživě člověka . Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2012, . Dostupné online.
- ↑ Acesulfame Potassium . IPCS INCHEM, . Dostupné online.
- ↑ a b Alternative Sweeteners . . Dostupné online.
- ↑ Náhradní sladidla . 2013, . Dostupné online.
- ↑ Commercial, Synthetic Nonnutritive Sweeteners . . Dostupné online.
- ↑ Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners . Journal of THE AMERICAN DIETETIC ASSOCIATION, 2004, cit. 2016-10-27. Dostupné online.
- ↑ Q&As on Acceptable Daily Intakes (ADIs) online. Cit. 2016-10-27. Dostupné online.
- ↑ O'BRIEN NABORS, Lyn. Alternative Sweeteners online. Cit. 2016-10-27. Dostupné online.
- ↑ The Effect of Artificial Sweetener on Insulin Secretion 1. The Effect of Acesulfame K on Insulin Secretion in the Rat (Studies In Vivo) online. Cit. 2016-10-27. Dostupné online.
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- acesulfam draselný. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Acesulfám draselný
Anoxomer
Benzaldehyd
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Citrát železito-amónny
Citrát amónno-železitý
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogencitrát vápenatý
Disodné ribonukleotidy
Dusičnan sodný
Emulgátor
Erytorban sodný
Flavínmononukleotid
Glutaman sodný
Hexametyléntetraamín
Hinokitiol
Hydrogencitrát vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Kaolín
Karagén
Kurkuma pravá
Kvasinka
Kyselina adipová
Kyselina erytorbová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Manitol
Mliečnan sodný
Oxid chloričitý
Peroxodisíran draselný
Polyetylénglykol
Propán-1,2-diol
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Síran amónny
Síran draselno-hlinitý
Sorbát
Sorban draselný
Sorbitol
Sukralóza
Trietylcitrát
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk