Hniezdne
obec
Kostol sv. Bartolomeja
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stará Ľubovňa
Región	Spiš
Vodné toky	Poprad, Veľký Lipník, Kamienka, Čierny potok
Nadmorská výška	539 m n. m.
Súradnice	49°18′00″S 20°38′00″V / 49,300000°S 20,633333°V / 49.300000; 20.633333
Rozloha	17,98 km² (1 798 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 409 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	78,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1286
Starosta	Viktor Selep[3] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ	065 01
ŠÚJ	526720
EČV (do r. 2022)	SL
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa obecného úradu	Hniezdne č. 1
Telefón	432 30 36
Fax	432 17 120
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hniezdne
Webová stránka: hniezdne.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hniezdne (do roku 1948 Gňazdá; nem. Kniesen) je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Leží v údolí Popradu, v Ľubovnianskej kotline. Južne od obce sa nachádza malé rekreačné stredisko Údolie mládeže.

Prvá písomná zmienka o Hniezdnom je z roku 1286. V stredoveku sa tu usídlili nemeckí hostia. V roku 1412 bola obec uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským povýšená na slobodné kráľovské mesto. Ako súčasť Spišskej provincie bola v tom istom roku daná do 360 - ročného poľského zálohu. Počas zálohu mesto získalo ďalšie privilégiá, z ktorých najvýznamnejšie z roku 1562 a z roku 1566 sa týkalo obnovenia starej výsady o neplatení mýta. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé správy o najstarších remeselníkoch. Boli to pivovarníci, krajčíri, obuvníci a kováči, ktorí sa do cechov zoskupili až v roku 1636.^[4]

Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Hniezdne tvorí šošovkovité námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským kostolom sv. Bartolomeja. Zachovaný celok bol v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za pamiatkovú zónu.^[5]

• Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1808-1820. Patrónom kostola bol cisár František I. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami dosadajúcimi na pilastre. Nachádza sa tu trojosová murovaná empora. Hlavný oltár je historizujúci zo začiatku 20. storočia. Zo staršieho zariadenia sa dochovalo päť barokových bočných oltárov: sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 18. storočia, sv. Anny Metercie, sv. Jozefa a sv. Barbory z rovnakého obdobia a sv. Mikuláša z prvej polovice 18. storočia. Kazateľnica a krstiteľnica sú klasicistické z doby vzniku kostola.^[6] Fasády kostola sú členené dvojitými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi a čabrakami. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného pilastrami s vázami. Je členená lizénami, v hornej časti má priebežnú ochodzu s kovaným zábradlím a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Súbor meštianskych domov, ide o jednopodlažné alebo dvojpodlažné najčastejšie trojosové murované stavby so sedlovými strechami, ktoré vznikali v 17. a 18. storočí.^[7] Stavby sú radové s prejazdami orientovanými kolmo do ulice v ľavej okennej osi. Strechy majú hrebene orientované paralelne s uličnou čiarou. Fasády sú tradične členené lizénovými rámami, okná majú jednoduché šambrány. Vstupné portály sú polkruhovo ukončené.

• Trojičný stĺp, stĺp so súsoším z roku 1873. Nachádza sa pred farským kostolom.^[8]

• Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého, klasicistická socha zo začiatku 19. storočia.^[9] Je umiestnená v arkádovej architktúre na pôdoryse štvorca ukončenej cibuľou.

• 
  Kostol sv. Bartolomeja
• 
• 
  Socha sv. Jána Nepomuckého

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hniezdne

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.