Hyády
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0)
Typ	otvorená hviezdokopa
Rektascenzia	04h 27m 00s
Deklinácia	15° 52′ 00″
Vzdialenosť	približne 150 ly
Zdanlivá jasnosť (V)	0,5 mag.
Zdanlivé rozmery (V)	330´
Súhvezdie	Býk
Fyzické charakteristiky
Priemer	približne 80 ly
Vek	500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov
Zvláštne vlastnosti	najjasnejšia otvorená hviezdokopa
Iné označenia	Mel 25, Colliander 50, Cal 41
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
Astronomický portál

Súradnice: 04^h 27^m 00^s; 15° 52′ 00″

Hyády (‘Υάδες, skupina Hyád alebo hviezdny prúd v Býkovi) sú otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Je to najjasnejšia a najbližšia hviezdokopa na oblohe. Jej hviezdy možno pozorovať voľným okom ako útvar v tvare „V“ na vrchole ktorého je hviezda Aldebaran. Aldebaran k nej však fyzicky nepatrí, pretože je k nám asi o 100 ly bližšie ako hviezdy Hyád.

Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134 – 151 ly. S celkovou magnitúdou 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na oblohe. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov, čo je 10-krát viac ako vek druhej jasnej otvorenej hviezdokopy v tomto súhvezdí, Plejád. Je v nej preto veľa červených obrov. Väčšina hviezd v nej je spektrálneho typu G a K, priemernej veľkosti a teplotami sú porovnateľné so Slnkom.

Veľkosť a pohyb

Hviezdy Hyád sú dosť prežiarené Aldebaranom, preto voľným okom vidíme iba jasnejšie z nich, z ktorých sú najjasnejšie théta, epsilon, gama, delta a sigma Tauri. V skutočnosti hviezdokopa obsahuje asi 200 hviezd. Jadro Hyád má priemer 8 – 10 svetelných rokov, ale hviezdy patriace do tejto hviezdokopy môžeme nájsť aj vo vzdialenosti 40 svetelných rokov od jadra.

Na oblohe sa hviezdy Hyád pohybujú (pozri obrázok) jedným smerom, preto v ich prípade hovoríme o pohybovej hviezdokope. Pri svojom priestorovom pohybe smerujú do bodu, ktorý sa nachádza severovýchodne od hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orióna a zároveň smerom od nás. Pred 80 000 rokmi k nám boli dvakrát bližšie ako dnes. Asi za 65 miliónov rokov sa po postupnom zdanlivom približovaní Hyády napokon zhluknú v tomto bode, ktorý nazývame bod konvergencie. Napokon sa stratia v hĺbkach vesmíru. Výskum pohybu hviezd Hyád ukazuje, že majú spoločný pôvod s hviezdami hviezdokopy Jasličky (M44). Rovnobežný pohyb hviezd Hyád umožňuje určenie ich vzdialenosti prostredníctvom metódy pohybovej hviezdokopy pre hviezdne vzdialenosti.

Dvojhviezdy

V Hyádach je niekoľko dvojhviezd, pričom tri z nich sú rozlíšiteľné dokonca aj voľným okom. Jednou z nich je théta Tauri. Jej jasnejšia zložka (3,6 mag.) je biela, sprievodca (4,0 mag.) je oranžový. Ležia v odstupe 337 oblúkových sekúnd. Ich skutočná priestorová vzdialenosť je 15 svetelných rokov, čiže ide skôr o optickú dvojhviezdu, ale je dosť pravdepodobné, že majú spoločný dôvod.

Ďalšou podobnou optickou dvojicou z Hyád je delta Tauri a 68 Tauri. 68 Tauri má jasnosť 4,8 magnitúd.

Treťou voľným okom rozlíšiteľnou dvojhviezdou je sigma Tauri, ktorej zložky majú jasnosť 4,8 a 5,1 magnitúd a delí ich až 429 oblúkových sekúnd.

Mytológia

Hyády majú svoj vlastný mytologický pôvod, nezávislý od pôvodu samotného Býka. Podľa gréckeho mýtu to bolo pravdepodobne 5 (prípadne 7) dcér Titana Atlanta a Okeanidy Aitry. Prečo sa dostali na nebo vysvetľujú mýty rozdielne. Poľa jednej verzie ich tam umiestnil Zeus preto, lebo mu bolo ľúto, ako oplakávajú svojho brata Hyanta, ktorého roztrhala na love levica. Podľa inej povesti ich Zeus premenil na hviezdokopu ako odmenu za to, že ako nymfy v nysajskej doline vychovali jeho syna Dionýza. Starí Gréci ich nazývali dažďonostné hviezdy alebo dažďonostné súhvezdie, pretože pri ich východe vtedy v prvých novembrových dňoch začínalo v Grécku obdobie dažďov. Prvý záznam o Hyádach pochádza od Homéra okolo roku 750 pred Kr.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hyády (hviezdokopa)