Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii.

Ostrihomské arcibiskupstvo bolo prvé a hlavné arcibiskupstvo v Uhorsku so sídlom v Ostrihome. Prevažná časť jeho územia ležala na území dnešného Slovenska a v časoch svojho najväčšieho územného rozmachu, do roku 1776, zaberala asi 80% jeho rozlohy.

Pre obdobie po roku 1918 pozri:

• Trnavská apoštolská administratúra – územie, ktoré sa stalo súčasťou Česko-Slovenska, neskôr Slovenska
• Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza – územie, ktoré zostalo časťou Maďarska

Arcidiecézu založil sv. Štefan roku 1000 a podriadil jej všetky ostatné biskupstvá Uhorska.

Ostrihomská arcidiecéza po pripojení severného Slovenska k Uhorsku zaberala celé Nitrianske kniežatstvo. Okolo roku 1110 bolo obnovené biskupstvo v Nitre, pričom mesto Nitra bolo skoro úplne obklopené Ostrihomským arcibiskupstvom a bola spojená len úzkym pásom so svojím územím, ktoré zaberalo väčšiu časť Trenčianskej stolice. Okrem tohoto územia a územia Šariša, Zemplína a Abova, ktoré patrili do diecézy Eger (Jáger), zaberala celé územie Slovenska.

Ani po vzniku nového, Kaločského, arcibiskupstva nestratilo svoje prvenstvo. V roku 1279 získavajú ostrihomskí arcibiskupi titul Primas Hungariæ (prímas Uhorska), čiže hlava katolíckej cirkvi v Uhorsku. Od 13. storočia boli ostrihomskí arcibiskupi aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice. Od roku 1715 získavajú titul kniežaťa svätej rímskej ríše, odvtedy používajú titul knieža-prímas (po maďarsky hercegprímas).

V roku 1543, v dôsledku tureckého nebezpečenstva, sa sídlo arcidiecézy a kapituly prenieslo do Trnavy. V neskoršej dobe arcibiskup, vzhľadom na to, že plnil aj štátne povinnosti, sídlil v hlavnom meste Bratislave. Do Ostrihomu sa sídlo arcibiskupstva a kapituly vrátilo až v roku 1820 na príkaz arcibiskupa Alexandra kardinála Rudnaya.

V roku 1776 sa územie arcidiecézy zmenšilo, keď na podnet Márie Terézie pápež Pius VI. z nej vyčlenil Banskobystrickú, Spišskú a Rožňavskú diecézu.

Po prvej svetovej vojne, rozpade Uhorska a vzniku Česko-Slovenska sa väčšina územia arcidiecézy dostala mimo hraníc Maďarska. Tá časť arcidiecézy, ktorá pripadla Česko-Slovensku, bola vyčlenená do samostatnej apoštolskej administratúry, ktorá podobne ako ostatné sufragánne biskupstvá bola podriadená priamo Svätej stolici. Formálne boli cirkevno-právne pomery doriešené až v roku 1977, keď vznikla na území Slovenska Trnavská arcidiecéza.

Od 31. mája 1993 sa zmenilo meno Ostrihomskej arcidiecézy na Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza.

Pôvodne arcidiecéza pozostávala z týchto archidiakonátov:

• katedrálny
• nitriansky (vrátane pôvodne Turca a Oravy)
• šaštínsky
• tekovský
• hontiansky (vrátane Zvolena a Liptova)
• novohradský
• turniansky
• bratislavské prepošstvo
• spišské prepošstvo

Začiatkom 17. storočia v dôsledku tureckých výpadov, reformácie a rôznych stavovských povstaní pôsobilo na jej území len asi 100 farárov.

Koncom 19. storočia sa členila na tri vikariáty – ostrihomský, budapeštiansky a trnavský, 8 archidiakonátov, 46 dekanátov a 478 farností a na jej území pôsobilo približne 780 kňazov.

Ako prvý arcibiskup, sídliaci v Ostrihome (Cathedralis S. Adalberti) sa v dokumentoch spomína Dominik v rokoch 1000 až 1002.

• Zoznam ostrihomských arcibiskupov od 1000 do 1707 (po maďarsky)
• NÉMETHY, L. / Series parochiarum et parochorum archi-dioecesis strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV - rozsiahly zoznam farárov a farností ostrihom. arcibiskupstva do r. 1894 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB