Ústav národnej pamäti – Komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu (poľ: Instytut Pamięci Narodowej – Komisja Ścigania Zbrodni przeciwko Narodowi Polskiemu, skrátene IPN) je poľský štátny výskumný ústav zodpovedný za vzdelávanie a archívnictvo, ktorého súčasťou sú aj dve zložky prokuratúry vykonávajúce vyšetrovacie, prokurátorské a lustračné právomoci. IPN zriadil poľský parlament zákonom o Inštitúte národnej pamäti z 18. decembra 1998 reformou a rozšírením predchádzajúcej Hlavnej komisie pre vyšetrovanie zločinov proti poľskému národu z roku 1991, ktorá sama nahradila orgán pre zločiny nacizmu zriadený v roku 1945.

V roku 2018 bolo poslanie IPN zmenené kontroverznou novelou zákona o Ústave národnej pamäti, do ktorej bola zahrnutá „ochrana dobrého mena Poľskej republiky a poľského národa“. IPN vyšetruje a stíha nacistické a komunistické zločiny spáchané v rokoch 1917 až 1990, dokumentuje svoje zistenia a šíri ich na verejnosti. Niektorí vedci kritizovali IPN za politizáciu, najmä za vlád PiS.

IPN začal svoju činnosť 1. júla 2000. IPN je zakladajúcim členom Platformy európskej pamäti a svedomia. Sídli vo Varšave.

Úlohy a hlavné oblasti činnosti

Medzi úlohy Ústavu pamäti národa patria:

• zhromažďovanie a správa dokumentov orgánov štátnej bezpečnosti vypracovaných od 22. júla 1944 do 31. júla 1990,
• stíhanie nacistických a komunistických zločinov,
• vykonávanie vzdelávacích aktivít,
• vyhľadávanie miest odpočinku osôb, ktoré padli v boji za nezávislosť a zjednotenie poľského štátu,
• vydávanie stanovísk o tom, či názvy budov, objektov a verejných zariadení symbolizujú alebo propagujú komunizmus alebo iný totalitný systém,
• lustrácie osôb vykonávajúcich verejné funkcie.

Medzi predmety vyšetrovania inštitútu patria:

• zločiny spáchané civilným a vojenským aparátom Tretej ríše na území okupovaného Poľska, deportácie do koncentračných táborov,
• deportácie vojakov Armie Krajowej a iných nezávislých formácií, ako aj obyvateľov východných hraníc druhej Poľskej republiky hlboko do Sovietskeho zväzu,
• činnosť jednotiek Ľudového komisariátu vnútorných vecí Sovietskeho zväzu (NKVD) na poľskom území v rokoch 1944 – 1947

Podľa zákona predseda IPN raz ročne predkladá Sejmu a Senátu informácie o výsledkoch činnosti inštitútu, ktoré však v časti týkajúcej sa bezpečnosti alebo obrany štátu môžu byť utajené.

Medzi skúmané prípady patria napríklad:

• Katyňský masaker v roku 1940,
• vyvraždenie židovských obyvateľov mesta Jedwabne v roku 1941,
• nacistické experimenty s výrobou mydla z ľudských pozostatkov počas druhej svetovej vojny v Gdansku,
• minulosť bývalého prezidenta Lecha Wałęsu,
• minulosť bývalého prezidenta Aleksandra Kwasniewského,
• masaker v Przyszowiciach (Horné Sliezsko) v januári 1945.

Riaditelia

• Leon Kieres, 2000 – 2005
• Janusz Kurtyka, 2005 – 2010, obeť leteckého nešťastia pri Smolensku
• Franciszek Gryciuk, 2010 – 2011
• Łukasz Kamiński, 2011 – 2016
• Jarosław Szarek, od 2016

Pozri aj

• Ústav pamäti národa (Slovensko)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ústav národnej pamäti

Externé odkazy

• Oficiálna web stránka IPN

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Institute of National Remembrance na anglickej Wikipédii, Instytut Pamięci Narodowej na poľskej Wikipédii a Ústav národní paměti na českej Wikipédii.