Česko-slovenská federatívna republika ↓ 1990 – 1990 ↓ vlajka znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
Geografia
Hlavné mesto	Praha
Rozloha	127 900 km²
Najvyšší bod	Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka	Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	15 624 021 (v roku 1989)
Národnostné zloženie	Česi, Slováci, Maďari, Poliaci, Moravania, Slezania
Jazyky	čeština, slovenčina (úradné jazyky)
Náboženstvo	žiadne štátne náboženstvo
Štátny útvar
Štátne zriadenie	federatívna republika
Mena	koruna česko-slovenská
Vznik	29. marca 1990 (ústavná zmena názvu na „Česko-slovenská federatívna republika“ v reakcii na pád komunistického režimu)
Zánik	23. apríla 1990 (ústavná zmena názvu na „Česká a Slovenská Federatívna Republika“)
Predchádzajúce štáty: Československá socialistická republika Nástupnícke štáty: Česká a Slovenská Federatívna Republika

Česko-slovenská federatívna republika (skr. ČSFR; po česky Československá federativní republika) bol (podľa zákona 81/1990 Zb. a podľa českej verzie zákona 81/1990 Zb.) oficiálny názov Česko-Slovenska v slovenskom jazyku od 29. marca 1990 do 23. apríla 1990. Názov štátu bol následne už v apríli zmenený na Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Zemepisný názov ČSFR znel v slovenčine Česko-Slovensko a v češtine Československo. ČSFR mala dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky Czecho-Slovakia, francúzsky Tchéco-Slovaquie, nemecky Tschecho-Slowakei atď.) a bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky Czechoslovakia, francúzsky Tchécoslovaquie, nemecky Tschechoslowakei atď.).

Česko-slovenská federatívna republika bol predposledný názov česko-slovenského štátu v dvojjazyčnom rovnocennom znení používaný v tomto období. Po zložitých rokovaniach bol prijatý ústavným zákonom FZ č. 81/1990 Zb z 29. marca 1990 ako náhrada dovtedajšieho názvu z r. 1960 Československá socialistická republika, ČSSR, a ako nevydarený kompromis medzi rozličnými návrhmi na nový názov. Verejnosťou bol okamžite prudko odmietnutý - českej verejnosti prekážal spojovník interpretovaný ako "pomlčka", slovenskej verejnosti prekážalo malé "s" v adjektíve slovenská. Parlament reparoval/zmenil znenie názvu na dvojjazyčné rovnocenné znenie Česká a Slovenská Federatívna republika / Česká a Slovenská Federativní republika (ČSFR) ústavným zákonom č. 101/1990 z 20. apríla 1990, čo sa vyvinulo na tzv. pomlčkovú vojnu. Zavedenie názvu sprevádzalo aj zavedenie nového štátneho znaku a novej verzie hesla/devízy na štandarde prezidenta republiky - starý nápis Pravda vítězí po latinsky ako Veritas vincit.

1. ↑ Brian Hunter. The Statesman's Year-Book 1991-92. 128  . vyd. Praha : Palgrave Macmillan UK, 1991. 1 728 s. ISBN 978-0-230-27120-3. S. 408.
2. ↑ napr. Health and chemical environment in Czecho-Slovakia, international cooperation context
3. ↑ ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 65.

• Pomlčková vojna

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá federativní republika na českej Wikipédii.

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republikaa ČSR	Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka)		Československá republikae ČSR	Československá republikaf ČSR	Československá socialistická republikag ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
			Česko-Slovenská republikac Č-SR	Protektorát Čechy a Morava
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
				súčasť Maďarskad
Podkarpatská Rus					Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). i Oblast Ukrajiny.