A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Československá republika
| |||||||
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
127 900 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
Vltava (430 km)
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Štátny útvar | |||||||
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou
| |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).
Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.
Územie a obyvateľstvo
Po skončení vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené v plnom územnom rozsahu. V priebehu rokov 1940-1944 postupne Spojené kráľovstvo, Francúzsko, ZSSR aj Taliansko garantovali obnovu ČSR vykonanú v tzv. predmníchovských hraniciach, t.j. v podobe k 1. januáru 1938.[1] Kvôli rozvratným aktivitám, ktoré po oslobodení Podkarpatskej Rusi na jej území vykonávala Červená armáda a sovietske tajné služby, nebolo umožnené na tomto území efektívne obnoviť československú správu.[2] Pre tlak zo strany ZSSR a domácich komunistov prezident Beneš súhlasil s podpisom Československo-sovietskej zmluvy o odstúpení Zakarpatskej Ukrajiny k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike napriek tomu, že predseda ČSL Jan Šrámek trval na tom, že o taktomto kroku môže rozhodnúť až riadne zvolený parlament po referende.[2] K podpisu zmluvy došlo 29. júna 1945 v Moskve premiérom Fierlingerom a ministrom zahraničných vecí Molotovom.[3] Okrem Podkarpatskej Rusi ZSSR anektovalo tiež 13 slovenských obcí ležiacich na juhovýchode Slovenska pri Lekárovciach.[4] ČSR získalo na základe Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojencov a Maďarskom z Paríža z dňa 10. februára 1947 od Maďarska pôvodne etnicky chorvátske obce na pravom brehu Dunaja Jarovce, Rusovce a Čunovo s rozlohou 65,52 km².[5] Tým sa rozloha ČSR ustálila na hodnote 127 900 km².
Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe Benešových dekrétov so súhlasom Spojencov. Zvyšné nemecké a maďarské obyvateľstvo nemalo v jediných voľbách v roku 1946 volebné právo.[6]
Politika
Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách v roku 1946 40,17 % hlasov, ďalej ČSNS 23,36 %, Československá strana ľudová 20,24 % a ČSSD 15,58 %). Na Slovensku postupne vznikli tiež štyri strany, DS, KSS, SSl a SP. Vo voľbách dominovala DS so ziskom 62 % hlasov. V ČSR získali komunisti celkovo 38 % hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády. Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.
Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).
Referencie
- ↑ SMETANA, Vít. In the shadow of Munich : British policy towards Czechoslovakia from the endorsement to the renunciation of the Munich agreement (1938-1942). 1st ed. vyd. Praha : Karolinum, 2008. 358 s. ISBN 978-80-246-1373-4.
- ↑ a b Zakarpatská Ukrajina - Omyly Československé diplomacie . zakarpattia.net, . Dostupné online.
- ↑ KAPLAN, Karel; ŠPIRITOVÁ, Alexandra. ČSR a SSSR 1945-1948 : dokumenty mezivládních jednání. Brno : Doplněk, 1997. 540 s. ISBN 80-85270-65-X.
- ↑ Zakarpatská Ukrajina vývoj po 2. světové válce . zakarpattia.net, . Dostupné online.
- ↑ ŠLAHOR, Peter. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, . Dostupné online.
- ↑ HAJKO, Jozef. Voľby v roku 1946 boli pre Slovákov planou nádejou . Bratislava: Postoj Media, 2016-05-20, . Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia česko-slovenská republika
![]() (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo) | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pred 1918 | 1918 – 1938 | 1938 – 1939 | 1939 – 1945 | 1945 – 1948 | 1948 – 1960 | 1960 – 1990 | 1990 – 1991 | 1991 – 1992 | 1993 | |
Čechy Morava časť Sliezska |
súčasť Predlitavska | Československá republikaa ČSR |
Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka) |
Československá republikae ČSR |
Československá republikaf ČSR |
Československá socialistická republikag ČSSR |
Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR |
Česká republika ČR | ||
Česko-Slovenská republikac Č-SR |
Protektorát Čechy a Morava | |||||||||
Slovensko | súčasť Uhorska (Zalitavska) | Slovenská republika 1939 – 1945 | Slovenská republika SR | |||||||
súčasť Maďarskad | ||||||||||
Podkarpatská Rus | Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu) |
Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny) | ||||||||
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945) | ||||||||||
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. |
f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk