Česko-slovenská kolónia Togo (čes. Československá kolonie Togo) bol nikdy neuskutočnený koncept česko-slovenskej kolónie v západnej Afrike. Za autora tejto myšlienky je považovaný český cestovateľ Jan Havlas, ale aj český orientalista Alois Musil alebo dobrodruh Emil Holub, ktorým myšlienka česko-slovenskej kolónie nebola cudzia.^[1][2] Je nutné spomenúť, že oficiálne dokumenty sa v žiadnom prípade nespomenuli o možnosti, že by oblasť Toga pripadla pod správu novovzniknutého Česko-Slovenska, preto je na predstavu česko-slovenského zámorského územia nutné skôr nazerať len ako na akési „želanie“ niektorých obyvateľov, než historickú skutočnosť.^[3] Naozaj bolo povojnové Togo rozdelené medzi Francúzsko a Veľkú Britániu.

Historické súvislosti

Myšlienka vzniku česko-slovenskej kolónie mala najbližšie po konci prvej svetovej vojny, kedy prebiehala mierová konferencia vo Versailles s porazeným Nemeckom. Tam se rozhodlo, že Nemeckému cisárstvu budú odobrané jeho územia za morom. Ich súčasťou bolo aj dnešné Togo, vtedy známej ako Togoland. Roku 1919 Havlas vydal brožúru České kolonie zámořské, v ktorej ako najvhodnejšie územia ku kolonizácii vybral práve Togo.^[3][4] Jedným z mnoha dôvodov, prečo sa malo stať česko-slovenskou kolónií zrovna táto oblasť je fakt, že vtedajší populácie Toga v bývalej nemeckej kolónii roku 1912 sčítavali ľahko cez milión^[5] a rozloha zaujímala zhruba tretinu Česko-Slovenska (to pre predstavu malo v čase vzniku 140 446 km², zatiaľ čo dnešná Togo má 56 789 km²). Súdilo sa , že by česko-slovenské úrady nemali so správou územia väčší problém. Tá mala byť dosiahnutá pomocou skúsených česko-slovenských légií, ktoré sa vracali zo Sibíri cez Tichý oceán a ďalej cez Atlantik, pričom v Togu ešte po Nemcoch zostala čiastočná koloniálna správa a poriadok, ktorý bol Čechom, žijúcim niekoľko storočí v nemeckom priestore, blízky.^[3] V tranzite vtedy bolo cez 60 000 česko-slovenských legionárov.^[1]

Možná správa

Ak by sa Togo naozaj vtedy stalo kolónií Česko-Slovenska, uvažovalo sa, že by sa odtiaľ mohla do česko-slovenského prístavu v Hamburgu dovážať železná ruda a tamojšie tovary ako kakao, káva, proso či kože, čo sa javilo ako obrovský benefit pre česko-slovenských továrnikov.^[6] Niektorí cestovatelia, napríklad Vilém Nemec, mali predstavu, že by sa v kolónii mohli angažovať veľké podniky ako Škoda alebo ČKD a vybudovať tu svoje továrny, čím by sa využila miestná pracovná sila. Ďalšie zástancovia ideje počítali s tým, že tunajší obyvatelia sa budú vzdelávať za pomoci českých učiteľov, podobne ako sa dialo v Podkarpatskej Rusi. V Togu by tiež Čechoslováci prvýkrát vo väčšej miere narazili na choroby typické pre africký kontinent ako spavú chorobu, zimnicu či maláriu.^[7]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá kolonie Togo na českej Wikipédii.