Čierťaž
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Obec	Muránska Lehota
Prameň	Stolické vrchy
- poloha	Muránska Lehota, Tŕstie
- výška	622 m
- súradnice	48°42′40″S 20°01′29″V / 48,7112°S 20,0246°V / 48.7112; 20.0246
Ústie	Lehotský potok
- poloha	Muránska Lehota, Tŕstie
- výška	395 m
- súradnice	48°43′35″S 20°01′39″V / 48,7265°S 20,0274°V / 48.7265; 20.0274
Dĺžka	2,1 km
Rád toku	VII.
Hydrologické poradie	4-31-02-012
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čierťaž^[1] je potok v regióne Gemer v západnej časti územia obce Muránska Lehota v okrese Revúca v Banskobystrickom kraji. Je to pravostranný prítok Lehotského potoka, ktorý ústi do Červeného potoka v povodí Slanej; má dĺžku 2,1 km. Je vodným tokom VII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-31-02-012. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Stolické vrchy, geomorfologický podcelok Tŕstie^[2].

Prameň

Pramení v nadmorskej výške 622 m n. m. v lesnom extraviláne v západnej časti územia obce Muránska Lehota v okrese Revúca, 600 m východne od vrchu a lesa Pod Čierťažou s nadmorskou výškou 733 m n. m., cez ktorý prebieha obecná hranica medzi obcami Muráň a Muránska Lehota, v geomorfologickom podcelku Tŕstie.

Opis toku

Tečie v 250 m úseku severným smerom lesným extravilánom, v nadmorskej výške 573 m n. m. priberá krátky ľavostranný bezmenný prítok, mení smer na severozápad, v nadmorskej výške 522 m n. m. priberá ďalší krátky ľavostranný bezmenný prítok a mení smer na sever, tento smer si zachováva až do svojho zaústenia, vo výške 476 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, pravým behom obmýva severozápadné svahy lesa a pasienka Holá hora, vystupuje z lesa do trvalého trávneho porastu (pasienky a lúky) a v nadmorskej výške 395 m n. m. ústi do Lehotského potoka ako jeho pravostranný prítok. V pramennej oblasti má tri krátke bezmenné prítoky.^[3][4][5] Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Stolické vrchy, v geomorfologickom podcelku Tŕstie^[6].

Pôvod názvu

Názov vodného toku má pôvod v názve vrchu Pod Čierťažou s nadmorskou výškou 733 m n. m., ktorého najvyšší bod je vzdialený 600 m od prameňa potoka a cez ktorý smerom severo-južným prebieha obecná hranica medzi obcami Muráň a Muránska Lehota a tiež v názve lesa rovnakej podoby, na ktorého severovýchodnom a východnom svahu sa nachádza pramenná oblasť potoka. Názov vrchu a lesa Pod Čierťažou po redukcii o predložku pod bol prenesený na potok. Názov vrchu a lesa Pod Čierťažou má pôvod v pôvodnom význame apelatíva čierťaž v stredovekej slovenčine, čiže pôda získaná vyklčovaním lesa, čo bol v stredoveku veľmi častý identifikačný prvok pri opise pozemkov, resp. pri opise priebehu ich hraníc v lesnom priestore. Apelatívum čierťaž získalo pozdejšie i posunutý význam a to hraničná čiara, hranica. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania vrchu a lesa Pod Čierťažou bol charakteristický výskyt čierťaží v priestore pomenúvaného vrchu a lesa. Klčovanie lesa bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Apelatívum čierťaž je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby^[7]; porovnaj aj hydronymá napr. Čierťaž, Čierťažský potok, Čierťažský potok, Čertižnianka.^[8][9]

Hydronymum Čierťaž bolo štandardizované v roku 2007^[10].

Referencie