Ďateľ veľký
Stupeň ohrozenia
(globálne, na Slovensku)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) ďatľotvaré (Piciformes) Čeľaď (familia) žlnovité (Picidae) Rod (genus) ďateľ (Dendrocopos) Druh (species) ďateľ veľký (Dendrocopos major)
Vedecký názov
Dendrocopos major Linnaeus, 1758
Mapa rozšírenia ďatľa veľkého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Ďateľ veľký (lat. Dendrocopos major; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva najmä celú Európu, vrátane Slovenska, a veľkú časť Ázie.

Súčasný slovenský názov (používaný už od 19. storočia) je ďateľ pozn 1 veľký³⁴⁵⁶ alebo zriedkavo ďateľ obyčajný⁷ (pričom ale názvom ďateľ obyčajný sa ojedinele označuje ďateľ prostredný⁸). Staršie názvy sú:

• ďateľ staršie: ďatel strakatý^91011126,
• ďatel tarkavý¹³¹⁴,
• ďatel väčší¹⁵,
• (zriedkavo) ďatel strakatý veľký³,
• ďatel¹⁶,
• strakapúd resp. strakopud^{17pozn 2} a pod. veľký¹⁶¹⁸¹¹,
• strakapúd resp. strakopud a pod. obecný¹⁹²⁰,
• strakapúd¹² resp. strakopud a pod. - porov. aj článok strakopud.

Ako spoločné označenie dnešných druhov ďateľ veľký, ďateľ prostredný a ďateľ malý sa používali označenia: strakopúd²¹, strakopúň²¹, strakoš²¹, strakavý ďateľ²² a ďateľ strakatý (pozri ďateľ strakatý).

Ľudové názvy druhu sú: strakopud²³, strakopúd²⁴, strachopud²³, ďateľ strakoš²⁴, strakatý ďateľ²⁴, strakatý ďateľ veľký²⁴, strakatý lesný tesár²⁴, tarkavý ďateľ²⁴, jarabý ďateľ väčší²⁴, veľký ďateľ²⁴, maľovaný ďateľ²⁴, záhradný ďateľ²⁴, červený ďateľ²⁴, červenkavý ďateľ²⁴, červenohlávok²⁴, červenoriť²⁴, tesárik²⁴, ďubník²⁴, straka²⁴, klopár²⁴.

Latinské názvy druhu sú: Dendrocopos major, Dendrocopus major, Picoides major; staršie: Picus major, Dryobates major, Picus varius, Picus discolor.²⁵

Je to vták veľký približne ako škorec obyčajný, meria 22²⁶ – 23 cm²⁶²⁷ a váži 68,5 – 100 g (♂♂), 60 – 90 (♀♀).²⁸. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.²⁷ Lieta v dlhých vlnovkách.

Vydáva najčastejšie tvrdé "čikk", "tükk"²⁷, kovové "kik"²⁶ či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.

Vyskytuje sa skoro v celej Európe (plus v časti severnej Afriky, časti Turecka a časti Iránu), v celej južnej Sibíri, v časti Mongolska, v Kórei, Japonsku, vo veľkej časti Číny, v časti Indočíny a v časti Indie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.²⁹

Na Slovensku je to najhojnejší z ďatľov. Hniezdi i zimuje na celom Slovensku (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % mapovacích kvadrátov).³⁰

Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, hniezdi až do 1 000 – 1 400 m n. m.³⁰, nad 1 000 – 1 200 m je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať, zvyčajne do 2 km. Výnimočne do južnejších oblastí Európy. V mimohniezdnom období zaletí aj do kosodreviny 1 600 m n. m..³⁰

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 – 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 – 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001³¹ žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.²³²³³ Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.³⁰

Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 5 cm si tesá sám. Zúčastňujú sa obaja partneri, no najmä samec.²⁸ Dutina dosahuje hĺbku 20 – 30 cm, šírku 15 cm.²⁸ Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.

Ďateľ veľký konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu. Hmyz všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre stromov.

V zime i na jeseň sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov. Spolu s krivonosom a vevericou patrí k najväčším spotrebiteľom semena smreka. Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %.²⁸ Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú semená. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať semienka. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto stromom. Obľubuje aj semená iných ihličnatých stromov. Z listnatých napríklad žalude, bukvice, lieskovce, orechy, oriešky hrabu, tiež plody javora horského (klen), javorov a líp. Žerú aj ovocím i bobule, napríklad moruše, čerešne, višňe, slivky, bazu čiernu, bazu červenú, jarabinu, hrušky a šípky.

Skoro na jar robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na miazgu v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú vitamíny a výživné zložky miazgy.²⁸

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch 2000 – 2012 sú stavy stúpajúce.¹

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).³⁴

Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky. Môže spôsobovať škody na zateplených fasádach budov.

• 
  Samec za letu
• 
  Typické pierka
• 
  Vajičko
• 
  Mláďa kŕmené v otvore hniezdnej dutiny
• 
  Samica (dole) s dvoma vylietanými mláďatami.
• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

1. ↑ Podľa staršieho pravopisu sa slovo ďateľ písalo s tvrdým l, čiže sa písalo ďatel - porov. napr. Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1940.
2. ↑ Namiesto tvaru strakapúd sa vyskytovali aj tvary strakopud, strakopúd a pod. - pozri v článku strakopud.

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2024.2. Prístup 18. januára 2025.
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. online. vtaky.sk, 2014, cit. 2018-03-03. Dostupné online.
3. ↑ ^{a b} KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta online. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, cit. 2016-11-06. Dostupné online.
4. ↑ FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 145
5. ↑ FERIANC, O. Zoologia ore VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií. 1941. S. 174
6. ↑ ^{a b} Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 69
7. ↑ XLI. Východoslovenský tábor ochrancov prírody - prehľad výsledkov odborných sekcií. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody. 2018. S. 130
8. ↑ Náučný chodník Drienčanský kras – okruh online. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2019-07-23, cit. 2024-05-01. Dostupné online.
9. ↑ KLAČKO, R. Prírodopis pre I. triedu gymnázií. Bratislava: Ján Horáček. 1943. S. 56
10. ↑ ďatel. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305
11. ↑ ^{a b} KREJČÍK, Josef a Ferdinand KLOCHÁŇ. Prírodopis pre meštianske školy slovenské, Prírodniny všetkých troch ríš v osemnástich obrazoch so 134 vyobrazeniami v texte a 1 barevnou prílohou. Praha: Česká grafická unie. 1929. S. 43
12. ↑ ^{a b} WOLDŘICH, J. N. et al. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 170
13. ↑ text z konca 19. stor. citovaný in: FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958. S. 302.
14. ↑ Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 87, 27
15. ↑ K ochrane malých vtákov. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 6, 1869. S. 42
16. ↑ ^{a b} Slovenská vlastiveda. s.l. : s.n., 1943. 644 s. S. 451.
17. ↑ ŠORNER, K. et al. Vyučovanie na školách jednotriednych a dvojtriednych: v duchu nových učebných osnov. Praha: Čsl. Graf. Unia, 1937. S. 125.
18. ↑ ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (dokončenie). In: Slovenské ovocinárstvo - odborný časopis pre povznesenie ovocinárstva, vinohradníctva a záhradníctva. Bratislava: Slovenská ovocinárska spoločnosť, 1939. S. 171
19. ↑ POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy škôl stredných. 1928. S. 90
20. ↑ GREGUSS, P. et al. Život našich krajov - prírodopis pre II. triedu gymnázií a dievčenskych gymnázií. Budapest: Királyi Magyar Egyetemi Nyomda. 1941. S. 46
21. ↑ ^{a b c} ZÁTURECKÝ, A. P. Naše vtáctvo. In: Dom a škola - vychovávateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 4. 1894
22. ↑ ďaťel. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (porov. napr. Klein. Vorbereitung zu einer vollständigen Vögelhistorie ... u. e. Zusatz der Historie des Murmelthieres. s.l. : Schmidt, 1760. 472 s. Dostupné online. S. 51, 52.
23. ↑ ^{a b} strakopud. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
24. ↑ ^{a b c d e f g h i j k l m n o p q r} FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 142
25. ↑ ďateľ veľký in: Avibase
26. ↑ ^{a b c} JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
27. ↑ ^{a b c} PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
28. ↑ ^{a b c d e} FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
29. ↑ Clements checklist v2023b 1
30. ↑ ^{a b c d} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ veľký, s. 401 – 404.
31. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
32. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online cit. 2018-03-03.
33. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry online. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, cit. 2018-03-04. Dostupné online.
34. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. online. Cit. 2025-12-18. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďateľ veľký
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ďateľ veľký

• hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň
• naturephoto.cz^{nefunkčný odkaz}
• Hlas ďatla veľkého na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Dendrocopos major na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Dendrocopos major na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)