Ľubeľská pahorkatina
geomorfologická časť Liptovskej kotliny
Okolie Liptovských Sliačov
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Časť	Liptovskej kotliny
Hranice	Demänovské vrchy, Salatíny, Revúcke podolie, Šípska Fatra, Liptovské nivy, Galovianske háje
Mestá	Ružomberok, Liptovský Ján, Liptovské Sliače, Ľubeľa
Rieky	Revúca, Ľupčianka, Demänovka, Štiavnica
Súradnice	49°03′00″S 19°26′46″V / 49,05°S 19,446°V / 49.05; 19.446
Najnižší bod	severozápadný okraj územia
- poloha	Ružomberok
- výška	cca 490 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ľubeľská pahorkatina^[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia v juhozápadnej časti, východne od Ružomberka.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v juhozápadnej časti podcelku Liptovská kotlina. Zaberá pás územia od Ružomberka po Liptovský Ján, pričom z významnejších sídiel tu leží Ľubeľa, Liptovské Sliače, Partizánska Ľupča a Závažná Poruba. Južný okraj vymedzuje ostrý nástup Nízkych Tatier s geomorfologickými časťami Demänovské vrchy a Salatíny, na západe leží Veľká Fatra s podcelkami Revúcke podolie a Šípska Fatra. Severne pokračuje Liptovská kotlina časťami Liptovské nivy a Galovianske háje.^[2]

Z juhu na sever pretekajú územím Ľubeľskej pahorkatiny mnohé potoky, smerujúce z Nízkych Tatier do rieky Váh, resp. vodnej nádrže Liptovská Mara. Najvýznamnejšie z nich sú Revúca, Ľupčianka, Demänovka a Štiavnica.^[3]

Z dopravného hľadiska prechádzajú okrajovými časťami medzinárodne významné komunikácie, konkrétne na západnom okraji je to E 77, vedúca v trase cesty I/59 (Dolný Kubín – Ružomberok – Zvolen), na severnom okraji E 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Poprad). Regionálne významné sú aj cesty I/18 (Ružomberok – Poprad) a cesta II/584 (Liptovský Mikuláš – Jasná). Okrajom územia údolím Váhu prechádza i železničná trať Žilina – Košice.^[3]

Ochrana územia

Celá juhozápadná časť Liptovskej kotliny zasahuje do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Hranica samotného národného parku kopíruje okraj geomorfologickej časti Demänovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami je tu chránený areál Bodický rybník, prírodná rezervácia Jelšie a Sliačske travertíny.^[3]

Turizmus

Južná časť Liptovskej kotliny patrí vďaka polohe v podhorí Nízkych Tatier k zaujímavým lokalitám. Tvorí zázemie veľmi atraktívnej centrálnej časti pohoria so strediskom Jasná, no vyhľadávané je tiež okolie obce Liptovský Ján, či mesta Ružomberok. Z menších lokalít je vyhľadávaná tiež bobová dráha v Pavčinej Lehote, v zime využívaná ako lyžiarske stredisko. Ďalšie zimné strediská sú v Liptovskom Jáne, Závažnej Porube, či v okolí Ružomberka. Zaujímavosťou je Aerodrome Jasna, umožňujúci malým lietadlám prepravovať turistov priamo pod úpätie Nízkych Tatier.

Turistické trasy

• po červenej trase:
  • z Liptovského Jána cez Stanišovské sedlo do Liptovského Hrádku
  • z Ludrovej na Salatín (1 630 m n. m.)
• po modrej trase:
  • z Liptovského Jána Jánskou dolinou ku Chate generála Milana Rastislava Štefánika
  • z Iľanova na vrch Poludnica (1 549 m n. m.)
  • z Partizánskej Ľupče na Malý Salatín (1 444 m n. m.)
• po zelenej trase:
  • z Liptovského Jána na vrch Kúpeľ (1 270 m n. m.)
  • z Ludrovej na Salatín (1 630 m n. m.)
  • z Bieleho Potoka na vrch Ostré
• po žltej trase:
  • z Iľanova do Sedla pod Kúpeľom
  • z ATC Bystrina pri Pavčinej Lehote na Demänovskú horu (1 304 m n. m.)
  • z Partizánskej Ľupče na Prednú Maguru (1 171 m n. m.)
  • z Bieleho Potoka na Vlkolínec^[3]

Referencie

Pozri aj

• Liptovská kotlina
• Podtatranská kotlina
• Geomorfologické členenie Slovenska