A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Ľvov (Львів – Ľviv) | |||
mesto | |||
staré mesto
| |||
|
|||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Ľvovská oblasť | ||
Nadmorská výška | 296 m n. m. | ||
Súradnice | 49°51′00″S 24°01′00″V / 49,85000°S 24,01667°V | ||
Rozloha | 171,01 km² (17 101 ha) | ||
Obyvateľstvo | 726 772 (2018) | ||
Hustota | 4 249,88 obyv./km² | ||
Vznik | 13. storočie | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 79000 | ||
Telefónna predvoľba | +380 32(2) | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | L'viv – the Ensemble of the Historic Centre | ||
Typ pamiatky | kultúrna | ||
Rok | 1998 (#22) | ||
Číslo | 865 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, v | ||
Poloha mesta v Ukrajine
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Ľvov[1] (ukr. Львів – Ľviv; ďalšie názvy pozri kapitolu Názvy) je najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Leží cca 65 km od hraníc s Poľskom, ktorému od novembra roku 1918 do septembra roku 1939 aj patrilo. Historické centrum mesta je zapísané do Svetového dedičstva UNESCO.[2]
Názvy
Medzi ďalšie názvy mesta patria: poľ. Lwów; rus. Львов – Ľvov; nem. Lemberg; jidiš לעמבערג (Lemberg); jidiš לעמבעריק (Lèmberik); lat. Leopolis
História
Mesto Ľvov založilo v roku 1256 knieža Daniel Romanovič (Haličský), ktorý ho nazval podľa svojho syna Leva. V roku 1349 ho dobyli poľské vojská kráľa Kazimíra III. Veľkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usádzali sa tu aj Nemci a Židia. V roku 1649 a 1655/1656 ho obliehali ukrajinskí kozáci Bohdana Chmeľnyckého a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku 1772 sa po prvom delení Poľska stalo súčasťou habsburskej monarchie (Rakúska). V rámci Rakúska mala Halič určitú formu autonómie a stala sa centrom poľského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v Ruskom impériu. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr boľševickou armádou. Po porážke Rakúska a boľševického Ruska 1. novembra 1918 Ľvov sa stal hlavným mestom Západoukrajinskej ľudovej republiky. Potom – súčasťou obnoveného Poľského štátu (1919 – 1939), stalo sa tretím najväčším mestom Poľska. V rokoch 1939 až 1941 bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu (okupovaného nacistami). V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, Nemecka i Poľska (banderovci). V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu (Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky). Bolo vysťahované väčšinové poľské obyvateľstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali Ukrajinci a čiastočne aj Rusi. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej Ukrajiny.
Administratívne členenie
Ľvov je rozdelený na 6 správnych obvodov („rajónov“):
- Halyckyj (Галицький)
- Zaliznyčnyj (Залізничний)
- Lyčakivskyj (Личаківський)
- Sychivskyj (Сихівський)
- Frankivskyj (Франківський)
- Ševčenkivskyj (Шевченківський)
Obyvateľstvo
Etnické zloženie
Väčšinu obyvateľstva podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 tvorili Ukrajinci. Ich percentuálny podiel predstavoval 88,1 % obyvateľov mesta. Ukrajinskú väčšinu získal Ľvov po likvidácii židovskej komunity počas nacistickej okupácie a odsune poľskej komunity po roku 1945. V roku 1931 tvorili Poliaci až 63,5 % obyvateľov mesta a Ľvov bol po Varšave a Krakove tretím najväčším poľským mestom. Dnes žije v meste veľmi málo Poliakov (0,9 %). V meste žijú aj Rusi (8,9 %) a Bielorusi (0,4 %). Malé komunity predstavujú aj Židia (0,3 %) a Arméni (0,1 %). V roku 1931 bol v meste aj vysoký počet obyvateľov židovského pôvodu. Predstavovali 24,1 % obyvateľov mesta.
Náboženské zloženie
Po náboženskej stránke žije veľká časť obyvateľov, ktorá sa hlási k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati). Predstavujú asi 35 % obyvateľov mesta a Ľvov patrí k tradičným baštám gréckych katolíkov na Ukrajine. Pravoslávnych, ktorí patria pod patriarchát Kyjev je asi 9 %[chýba zdroj a pravoslávnych patriacich pod patriarchát Moskva je asi 11,5 %[chýba zdroj. K rímskym katolíkom sa hlási asi 6 % obyvateľov. Malé skupiny tvoria aj baptisti, Svedkovia Jehovovi, pentekostalisti, židia, moslimovia, či príslušníci arménskej gregoriánskej cirkvi. Preto je v meste veľa chrámov rôznych vierovyznaní. Časť obyvateľstva nevyznáva nijaké náboženstvo.
Vývoj počtu obyvateľov v meste Ľvov
Rok | 1600 | 1835 | 1900 | 1939 | 1962 | 1989 | 2000 | 2007 | 2011 | 2014 | 2018 |
Počet obyvateľov | 25 000 | 75 000 | 160 000 | 340 000 | 447 000 | 775 000 | 763 300 | 735 000 | 760 026 | 729 038 | 726 772 |
Historické pamiatky
V meste Ľvov sa nachádza veľké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní. V tomto meste sa akoby stretával západný rímskokatolícky svet reprezentovaný silnou poľskou komunitou s východným gréckokatolíckym a pravoslávnym svetom ukrajinského obyvateľstva. Až do vysídlenia Poliakov po druhej svetovej vojne tu existovalo mnoho rímskokatolíckych chrámov. Dnes je z nich iba málo v rukách rímskych katolíkov, pretože príslušníkov tohto náboženstva tu žije v porovnaní sa stavom z roku 1930 oveľa menej. Preto bývalé rímskokatolícke chrámy sú v rukách gréckokatolíckej, pravoslávnej alebo iných cirkví. V minulosti bolo v meste aj veľa funkčných synagóg. Po likvidácii židovského obyvateľstva ich zostalo iba torzo. Väčšina chrámov v meste patrí Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati) alebo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarcháty Kyjev i Moskva).
- Katedrála svätého Juraja (gréckokatolícka) vo Ľvove
- Dominikánsky kostol, dnes Chrám svätej Eucharistie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi
- Katedrála Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie (rímskokatolícka) vo Ľvove
- Cerkov svätých Oľgy a Alžbety (pred Kostol svätej Alžbety)
- Kostol svätej Márie Magdalény (Ľvov)
Osobnosti mesta
- Stanisław I. Leszczyński (* 1677 – † 1766), poľský kráľ a vojvoda lotrinský
- Leopold von Sacher-Masoch (* 1836 – † 1905), rakúsky spisovateľ
- Alexius Meinong (* 1853 – † 1920), rakúsky filozof
- Ivan Jakovyč Franko (* 1856 – † 1916), spisovateľ, kritik a politický aktivista
- Ludwig von Mises (* 1881 – † 1973), rakúsky liberálny ekonóm
- Stanisław Jerzy Lec (* 1909 – † 1966), poľský satirik a básnik
- Stanisław Ulam (* 1909 – † 1984), americký matematik
- Vlasta Fabianová (* 1912 – † 1991), česká herečka
- Stanisław Lem (* 1921 – † 2006), poľský spisovateľ sci-fi
- Jacek Kuroń (* 1934 – † 2004), poľský intelektuál a politik
- Grigorij Alexejevič Javlinskij (* 1952), ruský liberálny ekonóm a opozičný politik
- Ruslana (* 1973), speváčka, pianistka, skladateľka, producentka, tanečníčka a politička
- Jelena Sergejevna Vesninová (* 1986), ruská tenistka
Partnerské mestá
- Banja Luka, Bosna a Hercegovina
- Freiburg im Breisgau, Nemecko
- Krakov, Poľsko
- Kutaisi, Gruzínsko
- Novi Sad, Srbsko
- Przemyśl, Poľsko
- Vroclav, Poľsko
- Winnipeg, Kanada
Referencie
- ↑ Ľvov. In: Názvy geografických objektov z územia mimo SR . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, , . Dostupné online.
- ↑ CENTRE, UNESCO World Heritage. L'viv – the Ensemble of the Historic Centre . UNESCO World Heritage Centre, . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľvov
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čečeľnycký rajón
Čerňatyn (Kalynivský rajón)
Čerepašynci
Čerkasy
Černigovská gubernia
Černihiv
Černihivská oblasť
Černovická oblasť
Červona Poľana (Piščanský rajón)
Červonyj Step (Kalynivský rajón)
Čornomyn
Čuprynivka
Ľubomyrka (Čečeľnycký rajón)
Ľulynci (Kalynivský rajón)
Ľvov
Ľvovská oblasť
Aňutyne (Čečeľnycký rajón)
Adamivka (Kalynivský rajón)
Ahronomične (Vinnycký rajón)
Antalovce
Antonopiľ (Kalynivský rajón)
Baťovo
Bajkivka (Kalynivský rajón)
Bandyšivka
Berežany (Kalynivský rajón)
Berehovo
Berehovský rajón
Berestivka (Lypovecký rajón)
Berezyna (Vinnycký rajón)
Berizky-Čečeľnycki
Bernašivka
Bila (Lypovecký rajón)
Bila Cerkva
Bilousivka (Tuľčynský rajón)
Bilozerivka
Bilyj Kamiň (Čečeľnycký rajón)
Bochonyky
Bohdanivka (Lypovecký rajón)
Bohdanivka (Tuľčynský rajón)
Bondurivka (Čečeľnycký rajón)
Borščivci
Bortnyky (Tuľčynský rajón)
Bronnycja
Brycke
Brytavka
Bučač
Buštín
Burdiji
Charkov
Charkovská oblasť
Cherson
Chersonská oblasť
Chmeľnycká oblasť
Chmeľnycke (Tuľčynský rajón)
Chmeľnyckyj (mesto)
Cholodivka (Tuľčynský rajón)
Chomutynci
Choroša (Lypovecký rajón)
Chust
Chustský rajón
Chyžynci (Vinnycký rajón)
Cvižyn
Daňkivka (Tuľčynský rajón)
Demivka (Čečeľnycký rajón)
Dlhé
Dmytraškivka
Dnipro
Dochno
Donec
Donecká oblasť
Dorožne
Dranka
Družeľubivka (Kalynivský rajón)
Družne (Kalynivský rajón)
Feďkivka
Hannivka (Lypovecký rajón)
Hannopiľ (Tuľčynský rajón)
Harasymivka (Kalynivský rajón)
Havryšivka (Vinnycký rajón)
Hlboké (Zakarpatská oblasť)
Hlynsk (Kalynivský rajón)
Holendry
Holubivka (Kalynivský rajón)
Horbanivka (Vinnycký rajón)
Hordijivka (Lypovecký rajón)
Horodyšče (Piščanský rajón)
Hoverla
Hrabarivka (Piščanský rajón)
Hrušovo (Zakarpatská oblasť)
Huščynci
Hulivci (Kalynivský rajón)
Humenne
Huraľňa (Tuľčynský rajón)
Huty (Tuľčynský rajón)
Iľkivka
Iršava
Iršavský rajón
Ivaňky (Lypovecký rajón)
Ivanivka (Vinnycký rajón)
Ivaniv (Kalynivský rajón)
Ivanofrankivská oblasť
Jabluneve (Kalynivský rajón)
Jakušynci
Jasenecke
Jasenky
Javorivka (Piščanský rajón)
Jekaterinoslavská gubernia
Južný Bug
Jurkivka (Tuľčynský rajón)
Kalynivka (mesto)
Kalynivka (Piščanský rajón)
Kalynivka (Tuľčynský rajón)
Kalynivka Druha
Kalynivský rajón
Kamianohirka (Kalynivský rajón)
Kapky
Katašyn
Kirovohradská oblasť
Klebaň
Klenove (Tuľčynský rajón)
Koňušivka
Koťužynci
Kobyľňa
Kochanivka (Lypovecký rajón)
Komariv (Vinnycký rajón)
Kopijivka (Tuľčynský rajón)
Kopyly
Kordelivka
Kordyšivka (Vinnycký rajón)
Korolivka (Lypovecký rajón)
Kosťantynivka (Lypovecký rajón)
Kozacke (Piščanský rajón)
Kozlivka (Piščanský rajón)
Kozynci (Lypovecký rajón)
Kremenčuk
Kropyvnyckyj
Kryščynci
Kukuly
Kurenivka (Čečeľnycký rajón)
Kyjevská gubernia
Kyjevská oblasť
Kynašiv
Lavrivka (Vinnycký rajón)
Lemešivka (Kalynivský rajón)
Levkivci (Tuľčynský rajón)
Lisova Lysijivka
Lozuvata (Lypovecký rajón)
Luck
Luhansk
Luhanská oblasť
Luhy (Čečeľnycký rajón)
Lukašivka (Lypovecký rajón)
Luka-Meleškivska
Lypovec
Lypovecký rajón
Lypovec (sídlisko)
Lysianka (Vinnycký rajón)
Lysohora
Maňkivka (Tuľčynský rajón)
Machnivka (Vinnycký rajón)
Majaky (Tuľčynský rajón)
Majdan-Čapeľskyj
Majdan (Vinnycký rajón)
Malé Berezné
Mala Bila
Mali Krušlynci
Mali Kutyšča
Marhanec
Markove (Tuľčynský rajón)
Marusyne
Mazurivka (Tuľčynský rajón)
Medveže Vuško
Medvidka
Mižhiria
Mižhirský rajón
Miziakiv
Miziakivska Slobidka
Miziakivski Chutory
Mohyliv-podiľský rajón
Mohyliv-Podiľskyj
Mončynci (Kalynivský rajón)
Mukačevo
Mukačevský rajón
Mychajlivka (Tuľčynský rajón)
Mychajlivka (Vinnycký rajón)
Mykolajiv
Mykolajivka (Piščanský rajón)
Mykolajivská oblasť
Myrča (Veľkoberezniansky rajón)
Myrne (Kalynivský rajón)
Myroľubivka (Piščanský rajón)
Nacionaľnyj zasluženyj akademičkyj ukrajinskyj narodnyj chor Ukrajiny imeni Hryhorija Verovky
Napadivka (Kalynivský rajón)
Napadivka (Lypovecký rajón)
Narcyzivka (Lypovecký rajón)
Nekrasove (Vinnycký rajón)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk