Štvrtok na Ostrove
obec
Kostol sv. Jakuba staršieho
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Dunajská Streda
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	128 m n. m.
Súradnice	48°06′00″S 17°21′00″V / 48,100000°S 17,350000°V / 48.100000; 17.350000
Rozloha	13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 710 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	130,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1206
Starosta	Péter Őry[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	930 40
ŠÚJ	501913
EČV (do r. 2022)	DS
Tel. predvoľba	+421-31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Štvrtok na Ostrove
Webová stránka: stvrtoknaostrove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Štvrtok na Ostrove (historicky slov. Štvrtok, maď. na Slovensku Csallóközcsütörtök, maď. v Maďarsku Csütörtök, nem. Loipersdorf, Leopoldsdorf aj Donnersmarkt) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Polohopis

Leží v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Nachádza sa 22 km juhovýchodne od Bratislavy, 23 km severozápadne od Dunajskej Stredy, 11 km severne od Šamorína a 18 km južne od Senca. Susedí s obcami Čakany, Hubice, Lehnice, Mierovo, Hviezdoslavov, Miloslavov, Most pri Bratislave a Tomášov. Cez obec prechádza cesta II/572.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Štvrtku na Ostrove pochádza z obdobia panovania Ondreja II. V roku 1217 kráľ potvrdzuje pre Szentgyörgyiovcov z rodu Hunt-Pázmány vlastnícke práva obce, ďalej jarmočné právo pre obec a tiež prisudzuje časť z mýtnych príjmov pre comesa Sebesa, potomka uvedeného rodu. Dokumenty z týchto období obec spomínajú ako Cheturtuc, Cheturtuckheil, Chetertekhel, neskôr ako Oppidum Chetertek, na základe čoho je možné, že obec v skoršom období mala iný názov, ktorý však bol zabudnutý a nový názov vznikol na základe udelenia jarmočného práva na štvrtok, namiesto pôvodnej nedele. Nemecký názov obce — Villa Liupoldi, Leopoldsdorf — sa objavil v dokumentoch až v 15. storočí.

Je pravdepodobné, aj keď sa o tom nezachovali žiadne písomné dokumenty, že prví usadlíci na území obce prišli ešte v časoch panovania Svätého Štefana. V miestnej kronike v roku 1677 miestny farár György Náray uvádza, že Svätý Štefan nariadil vybudovať v tejto časti Podunajska 12 kostolov a na základe toho sa Štvrtok stal „kostolným miestom“. Prvá písomná zmienka o kostole však pochádza až z roku 1333, keď Bratislavská kapitula vo svojej správe pre kráľa uvádza: „Je známe, že západná časť obce (villa) Chuturtuk a domy na nej pripadajú majstrovi Sebesovi a východná časť obce zase zostane u Pétera. Kostol síce leží v Péterovej časti, ale slúži veriacim z oboch častí obce“. Informácie Nárayho napriek tomu môžu byť pravdivé, o čom svedčí nález z roku 1956, keď počas rekonštrukcie kostola objavili jeho „portále“, teda vstupnú bránu, ktorá bola vybudovaná v románskom štýle, bohato ozdobená a umiestnená medzi dvoma vežami kostola. Na oboch stranách „portálu“ sú po dva okrúhle, nahladko spracované stĺpy, ktoré sa nachádzajú v zemi pod kostolom, avšak dodnes neboli prebádané.

Štvrtok cez stáročia zohrával významnú rolu v rozvoji Horného Žitného ostrova. Nielen preto, že mal jarmočné právo, ale aj kvôli tomu, lebo toto právo zároveň znamenalo aj možnosti na rozvoj obchodníctva a remeselníctva. A keďže z tohto pohľadu centrom týchto hospodárskych činností bola pre celé územie blízka Bratislava, tak tým pádom mali veľký význam aj cesty. Keďže Žitný ostrov mal močaristý charakter, tak práve cez Štvrtok viedla významná cesta, o čom svedčí aj správa Bratislavskej kapituly z roku 1385, v ktorej pre kráľa označuje cestu cez Štvrtok ako „veľkú cestu územia“. Štvrtok na základe týchto skutočností v súlade s rozvojovými trendmi daného obdobia sa začal rozvíjať ako oppidum, teda zemepanské mesto.

Svedčí o tom aj rozhodnutie kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1363, ktorým reagoval na zlú situáciu v určitých oblastiach štátu v dôsledku slabej úrody obilnín. Súčasťou rozhodnutia bolo aj to, že kde všade treba vyhlásiť jeho nariadenia „každú nedeľu do odvolania“, pri tom vyzdvihol z uvedených miest „Bratislavský komitát a v ňom mesto Bratislava, Scamária (Šamorín), Chuturtukhel a Sench“ (Senec). V procese rozvoja Štvrtka ako zemepanského mesta bolo rozhodnutie kráľa o možnosti využívania „ius gladií“, teda práva meča. Kráľ Ľudovít Veľký v roku 1363 umožnil Petrovi Szentgyörgyimu a jeho synom Tomášovi, Jánovi a Petrovi aby „oni vo svojej obci Cheuteurteuk, ktorá sa nachádza v župe Challokeuz v komitáte Bratislava, v obci alebo priľahlých územiach postavili šibenicu”. Pridelením práva meča získal zemepán úplné sudcovské práva, na základe ktorých mal možnosť vyniesť rozsudok smrti a dbať o jeho vykonanie. Nie je však jasné, kedy sa stal oppidom, teda zemepanským mestom Štvrtok. V každom prípade listina kráľa Žigmunda z roku 1430 už spomína Leopoldzdorf ako mesto popri takých usídleniach ako Bratislava, Trnava, Šamorín.

Rozvoj „oppida” Štvrtok sa značne spomalil v prvej polovici 16. storočia, keď posledný zemepán z rodiny Szentgyörgyi, menovite Krištof umrel bez mužského potomka. Celý obrovský majetok Szentgyörgyiovcov pripadol kráľovi, ktorý mohol s ním voľne narábať. Ferdinand I. v roku 1544 sa rozhodol prenajať statok a to tak (na nešťastie Štvrtočanov), že rozdelil aj samotnú obec na dve časti. Pričom jedna časť cez pána hradu vo Svätom Jure sa stal majetkom Gašpara Serédyho, kým druhá časť ako súčasť hradu Éberhard (Malinovo) pripadla Michalovi Méreymu. Neutešený stav trval zhruba tri storočia, pričom k rozvoju Štvrtka bránili aj nájazdy Turkov a ich ostré boje s cisárskymi vojskami a neskôr aj revolúcia vedená Františkom Rákóczim v prvých rokoch 18. storočia, keď oblasť Horného Žitného ostrova bola miestom ostrých bojov medzi „kurucmi a labancami“, to znamená slobodných povstaleckých vojsk a vojenskými jednotkami rakúskeho cisára. Štvrtok si formálne zachoval práva zemepanského mesta, avšak jeho vplyv a centrálne postavenie v regióne boli značne oslabené. O osude a postavení Štvrtka v tom čase výrečne píše známy historiograf obdobia Matej Bél, keď tvrdí, že je to „bezvýznamné zemepanské mesto, hodnotiac stav budov je oveľa chudobnejšie ako Šamorín“. Štvrtok v tom čase zaostával aj v počte obyvateľov, keď podľa súpisu z roku 1761 tu žilo len 419 osôb.

Nový rozvojový nádych nastal až v období reforiem a týkalo sa to tak hospodárskeho ako aj spoločenského života. Pôdohospodárska výroba prešla modernizáciou a popri obchodníkoch sa značne posilnili vo Štvrtku aj remeselníci. Charakteristické je na toto obdobie aj rýchly rozvoj a určitá zmena v počte a zložení obyvateľov Štvrtka. Kým v roku 1815 žilo tu len 490 osôb ako po stáročia rímskokatolíckeho vierovyznania a maďarskej národnosti, tak výsledok sčítanie ľudu z roku 1867 už hovorí o 664 obyvateľoch, z ktorých 21 sa hlásil k židovskému, 13 k protestantskému a jeden k evanjelickému vierovyznaniu a vedľa občanov maďarskej národnosti sa usadilo vo Štvrtku už aj niekoľko nemeckých rodín. V tomto období bola vo Štvrtku aj škola. Najväčšiu zmenu však priniesla reforma verejnej správy z roku 1871: Štvrtok stratil štatút zemepanského mesta aj z právneho hľadiska, avšak získal postavenie „veľkoobce“, čo podľa nových pravidiel fungovania verejnej správy znamenalo, že riadiace orgány obce, teda predstavenstvo a „prvého človeka obce“, teda richtára volili občania obce, ktorí mali povinnosť a právo platiť dane. Postavenie „veľkoobce“ znamenalo to, že richtár a volené predstavenstvo získali právo na výkon všetkých administratív a správnych úkonov vrátane zabezpečenia podmienok hospodárskeho života obce. Volené vedenie obce zrejme spravovalo veci verejné dobre, o čom svedčí prudký nárast obyvateľstva obce a ďalšie zmeny jeho skladby. Výsledky sčítania ľudu z roku 1900 ukázali, že v obci v tom čase žilo až 1092 obyvateľov, z ktorých ku katolíckej cirkvi sa hlásilo 1078 ľudí, k protestantskej a evanjelíckej cirkvi po 8 a židovskej 24, pričom popri 991 občanoch, hlásiacich sa k maďareskej národnosti žilo v obci 20 Nemcov, 19 Slovákov a 88 „iných“ (podľa dobových dokumentov vo väčšine občanov „cigánskeho pôvodu“). Zo všetkých občanov až 605 vedelo písať a čítať, čo znamená, že mali minimálne základné vzdelanie.

Po prvej svetovej vojne, v roku 1918 obec bola pridelená do nového štátneho útvaru Československej republiky. Vtedy dostala meno Štvrtok na Ostrove. Patrila do Bratislavskej župy a v rámci nej do okresu Šamorín. Po reforme verejnej správy v roku 1961 Štvrtok na Ostrove sa stal súčasťou okresu Dunajská Streda a zároveň Západoslovenského kraja. Ďalšia zmena z tohto pohľadu nastala v roku 1997, keď obec bola zaradená spolu s okresom Dunajská Streda do Trnavského samosprávneho kraja.

Dnes má Štvrtok na Ostrove poľnohospodársky charakter. V obci sa nachádza materská škola, základná škola s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským. Občianska vybavenosť je veľmi dobrá. Okrem rôznych obchodov a služieb sa tu nachádzajú aj pohostinstvá, zdravotné stredisko či priemyselné areály. V poslednej dobe sa obec môže popýšiť aj najväčším adventným vencom na Slovensku s priemerom 15 m a 2-metrovými sviečkami.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

V roku 1880 z 939 obyvateľov bolo 823 Maďarov a 18 Slovákov.

V roku 1890 z 847 obyvateľov bolo 804 Maďarov a 19 Slovákov.

V roku 1900 z 1118 obyvateľov bolo 991 Maďarov a 19 Slovákov.

V roku 1910 z 1259 obyvateľov bolo 1228 Maďarov a 11 Slovákov.

V roku 1921 z 1333 obyvateľov bolo 1287 Maďarov a 26 Čechoslovákov.

V roku 1930 z 1054 obyvateľov bolo 971 Maďarov a 61 Čechoslovákov.

V roku 1941 z 1481 obyvateľov bolo 1464 Maďarov a 8 Slovákov.

V roku 1970 z 1705 obyvateľov bolo 1616 Maďarov a 87 Slovákov.

V roku 1980 z 1665 obyvateľov bolo 1551 Maďarov a 101 Slovákov.

V roku 1991 z 1545 obyvateľov bolo 1369 Maďarov, 128 Slovákov, 36 Rómov, 9 Čechov a 3 Moravania.

V roku 2001 z 1679 obyvateľov bolo 1391 Maďarov, 207 Slovákov, 56 Rómov a 10 Čechov.

Národnosť (2011) spolu: 1 770 obyv.

• slovenská - 426 (24,07%)
• maďarská - 1 271 (71,81%)
• rómska - 28 (1,58%)
• ukrajinská - 2 (0,11%)
• česká/moravská - 7/1 (0,45%)
• nemecká - 1 (0,06%)
• iná - 5 (0,28%)
• nezistená 29 (1,64%)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, dvojloďová pôvodne neskororománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a dvoma predstavanými vežami, z 30.-40. rokov 13. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1333. Na prelome 13. a 14. storočia prešiel rozsiahlou gotickou prestavbou, keď bol plochý strop nahradený klenbou s dvoma strednými piliermi. Južná loď bola ku kostolu pristavaná v prvej polovici 15. storočia. Ešte v 15. storočí bola južná loď kvôli statickým poruchám zbúraná a bola vybudovaná severná loď. Gotická klenba lode bola nahradená renesančnou. Od 16. storočia do polovice 17. storočia patril kostol reforovaným veriacim. V roku 1590 bol poškodený zemetrasením, pri ktorom sa zrútila severná veža a následne musela byť vybudovaná nanovo. V baroku vznikli neskôr odstránené murované predsiene pred južným aj severným vstupom. Obnova kostola bola realizovaná v rokoch 2014-2017. Z architektonických prvkov sa dochoval hodnotný západný románsky ústupkový portál s tympanónom s motívom trojlístka. Južný portál je gotický s vročením 1485. Románske družené okná sú na južnej veži, ďalšie štrbinové okná sú zamurované v obvodových múroch lode. Na juhovýchodnom nároží je dochovaná kamenná konzola v tvare zvieracej hlavy. Podvežie južnej veže je zaklenuté renesančnou klenbou s florálnou výmaľbou. Zariadenie kostola je neogotické, okrem gotickej krstiteľnice a sväteničky. Na severnom múre presbytéria sa nachádza hodnotný renesančný epitaf Michala Méreiho a jeho manželky z roku 1572 z červeného mramoru.^[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami ukončenými lomeným oblúkom so šambránami. Okná presbytéria sú gotické s kružbami. Veže sú ukončené murovanými ihlancovými helmicami s nárožnými vežicami.

• Socha sv. Floriána z roku 1893.

• Trojičný stĺp, kamenné súsošie z roku 1900.

• Pomník padlým hrdinom počas 1. a 2. svetovej vojny.

• 

  Kostol sv. Jakuba staršieho

• 
• 
• 

  Detail presbytéria

• 

  Románsky portál pred reštaurovaním

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štvrtok na Ostrove

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil románsko-gotického kostola

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.