Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Bellova Ves
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Dunajská Streda
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	119 m n. m.
Súradnice	48°05′18″S 17°30′39″V / 48,088333°S 17,510833°V / 48.088333; 17.510833
Rozloha	6,93 km² (693 ha) [1]
Obyvateľstvo	356 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	51,37 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1923
Starosta	Mária Jankovičová[3] (nezávislá)
PSČ	930 52 (pošta Blahová)
ŠÚJ	555517
EČV (do r. 2022)	DS
Tel. predvoľba	+421-31
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Bellova Ves č. 75 930 52  Blahová
E-mailová adresa	obecbellova@gmail.com
Telefón	031/5587126
Fax	031/5511272
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: bellovaves.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bellova Ves (maď. Vittény)^[4] je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Polohopis

Obec sa nachádza na území Podunajskej nížiny. V blízkosti obce sa nachádza lovný rybník s názvom Štrkovisko Viten a približne 3 km vzdialený Malý Dunaj. Teplota počas roka tu dosahuje najvyššie priemerné teploty a aj vďaka kvalitnej pôde je vhodná na pestovanie čohokoľvek – od hrozna až po zemiaky. Úhrn zrážok je jeden z najnižších na západnom Slovensku.

Dejiny

Obec vznikla na začiatku 20. storočia spojením viacerých statkov moravských prisťahovalcov.^[5] Neskôr bola Bellova Ves pripojená k obci Blahová, aby sa neskôr znova osamostatnila. Na rozdiel od okolitých obcí s vysokým počtom obyvateľov maďarskej národnosti majú Bellova Ves a Blahová menšie zastúpenie tejto národnosti, a to najmä z radu starších obyvateľov. K novembru 2015 bolo prihlásených k trvalému pobytu 272 obyvateľov, reálne číslo je vyššie vďaka obyvateľom, ktorý majú trvalý pobyt v blízkej Bratislave pričom bývajú v obci. Prisťahovalectvo v obci v posledných 5 rokoch zažíva rozmach, keď sa sťahujú najmä mladé rodiny z Bratislavy, kupujú víkendové chaty alebo novostavby.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Sčítanie ľudí 2011: 229 obyvateľov. Z toho 122 (53%) slovenskej, 56 (24%) maďarskej a 51 (22%) inej a nezistenej národnosti

Infraštruktúra

Vzhľadom na počet obyvateľov nie je infraštruktúra v obci rozvinutá. Obec nemá plynovú prípojku a ani kanalizáciu. Vodovod bol vybudovaný z fondov EÚ a po napojení na artézsku studňu je spustený. Lokalita Žitného ostrova sa vyznačuje veľmi kvalitnou vodou čo mnohí využívajú odnepamäti na vŕtanie vlastných studní. Vykurovanie domov je drevom, uhlím alebo elektrickou energiou. V obci je tradične dedinská krčma a potraviny. Najbližšia škola je v 7 km vzdialených Lehniciach, kde premáva pravidelný autobusový spoj. Autobusové spojenie je na slabej úrovni a cez víkend autobusy nepremávajú, preto bez auta sa tu nezaobídete. Aj napriek tomu je táto obec neuveriteľne tichá, zelená (veľa stromov) a cez týždeň tu nestretnete okrem poštára a starostky takmer nikoho, preto je vyhľadávaná ľuďmi, ktorí chcú najmä oddych od rušného hlavného mesta. Po vybudovaní R7 sa očakáva, že atraktivita obce sa zvýši a aj zlepší rýchlosť cesty autom do centra Bratislavy, ktorý je teraz počas ranných zápch na úrovni 45 minút.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.