Železná opona - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Železná opona
O železnej opone v divadle pozri železná opona (divadlo).
Železná opona (čierna línia) v Európe od roku 1955 do konca studenej vojny. Legenda:
     NATO
     neutrálne krajiny

Železná opona (angl. Iron Curtain, rus. Железный занавес) bol termín používaný najmä na Západe počas studenej vojny, ktorý označoval imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet na dve časti: západný blok vedený Spojenými štátmi a východný blok vedený ZSSR. V terminológii používanej komunistami išlo o dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (alebo imperialistický) a socialistický. Od roku 1955 mala v Európe nemennú podobu tvorenú hranica medzi dvoma vojenskými alianciami Severoatlantickej aliancie (NATO) a štátmi Varšavskej zmluvy, na čele ktorých boli dve jadrové superveľmoci USA a ZSSR.

Okrem týchto blokov existovali aj neutrálne krajiny alebo krajiny ktoré neboli členmi uvedených dvoch vojenských paktov. Viacero bývalých kolónií sa postupne stalo členmi Hnutie nezúčastnených krajín, ktoré vzniklo v roku 1955 a v roku 1961 deklarovalo, že jeho členské krajiny nie sú súčasťou žiadnych mocenských blokov. V septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy Josipa Broza Tita (Juhoslávia). V roku 1964 bolo členmi 46 štátov a na konferencii v roku 1979 v Havane bolo už členov viac ako 100.

V Európe sa nachádzala železná opona na západnej hranici ZSSR, Nemecká demokratická republika (NDR), Česko-Slovenska, Maďarska a Juhoslávie a na južnej hranici Albánska, Juhoslávie a Bulharska. Počas trvania Studenej vojny sa opona posunula na východ, pretože Albánsko a Juhoslávia sa postupne stali menej závislé na Východnom bloku.

Vznik a význam pojmu

Termín použil Joseph Goebbels[1] 23. februára 1945 v reakcii na výsledky krymskej konferencie v časopise Das Reich ako narážku na železnú oponu v divadle: „...a na Európu spadne železná opona“. Do dnešného používania termín uviedol Winston Churchill v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA H. Trumanovi na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom fultonskom prejave v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu.

Fyzicky železnú oponu tvorili ploty s drôtenými prekážkami, signalizáciou a kontrolným pásmom, ktoré sa objavili v ZSSR koncom 40. rokov minulého storočia, pričom sa inšpirovali strážením nacistických koncentračných a vlastných táborov. Do konca 50. rokov bolo na hranici ZSSR „zadrôtovaných“ takmer 12 tisíc kilometrov, v ostatných štátoch východného bloku asi 6 tisíc kilometrov a v Československu bezmála 750 kilometrov.[2] Pre porovnanie dĺžka limes Romanus bola približne 3 000 km.

Zmyslom existencie železnej opony, ktorú na svojich hraniciach a území vybudovali krajiny Východného bloku bolo predovšetkým zabrániť voľnému pohybu svojich obyvateľov, najmä z obavy pred emigráciou na Západ. Napriek propagande o potrebnosti ž. opony kvôli hrozbe (vojenského) ohrozenia "tábora socializmu" zo Západu bola vnímaná ako symbol neslobody obyvateľov Východného bloku. V tomto zmysle ju prezentovali napríklad 26. júna 1961 John F. Kennedy v Berlíne v prejave Ich bin ein Berliner a 12. júna 1987 Ronald Reagan: "Tear down this wall!". Ako sa ukázalo po páde komunizmu v Európe (revolúcie roku 1989 vo východnej Európe) takto oponu vnímali aj samotní obyvatelia. V bývalom Československu strhli železnú oponu ako prví Bratislavčania[3]. Vyše 150-tisícový sprievod sa prešiel už v nedeľu 10. decembra 1989 po vtedy ešte prísne stráženej štátnej hranici s Rakúskom do blízkeho Hainburgu aby sa pozreli[4] na Devín z druhej strany.

Vytváranie hraníc

Rozdelenie Európy železnou oponou ako ho popisoval Winston Churchill vo svojom prejave vo Fultone 5 marca 1946.

História súčasného delenia Európy začala už v rokoch 1939 – 1941, kedy si na základe paktu Ribbentrop – Molotov Sovietsky zväz a nacistické Nemecko rozdelili stredovýchodnú Európu. Tieto územné zisky si ZSSR udržal a ďalej zabezpečil ich rozširovanie rokovaniami so Spojencov ešte počas vojny. Bolo to najmä rokovanie Veľkej trojky na teheránskej konferencii roku 1943 a jej potvrdenie v roku 1945 v Jalte. Na rozdelenie Európy po vojne malo zásadný vplyv, kam do konca vojny došla Červená armáda a ktoré štáty oslobodili od nacistickej nadvlády západní spojenci.

Výsledkom vojny, ktorý bol potvrdený vo februári 1947 v Paríži, bolo, že Sovietsky zväz anektoval rozsiahle územia Európy v ktorých v nasledujúcich rokoch svoju hranicu zaistil pomocou tzv. satelitných štátov, v ktorých získali postupne moc komunistické strany. To neplatí o línii železnej opony na severe Európy, kde boli pomery upravené fínsko-sovietskou zmluvou. Fínsko si zachovalo samostatnosť za cenu územných ústupkov a budovania prosovietskej neutrality (tzv. Paasikiviho-Kekkonenove doktríny).

Najproblematickejší úsek železnej opony sa nachádzal na území Nemecka rozdeleného na okupačné zóny, teda na západnom okraji sovietskej okupačnej zóny. Ešte problematickejšia bola situácia podobne rozdeleného Berlína, ktorý sa celý nachádzal vo vnútri sovietskej zóny. Neúspešná snaha ZSSR berlínskou blokádou v rokoch 1948 – 1949 ovládnuť celý Berlín viedla k definitívnemu rozdeleniu Berlína, ale aj celého Nemecka na Východné a Západné Nemecko v roku 1949. Iný osud ako Nemecko čakal na okupačné zóny rozdeleného Rakúsko, ktoré za podmienky neutrality a nevstúpenia do NATO potvrdenej štátnou zmluvou z roku 1955 prestalo byť okupované a tak sa tu línia železnej opony definitívne posunula na česko-slovenskú a maďarskú hranicu.

Železná opona v ČSSR

Zachovaná časť železnej opony pri Čížove
Zvyšky plota, Bratislava, mestská časť Devínska Nová Ves
Zarastajúci priesek v blízkosti hraníc s Rakúskom, leto 2003

Právo cestovať do zahraničia nebolo po skončení druhej svetovej vojny obnovené v predvojnovom rozsahu, a to ako z politických, tak ekonomických dôvodov. Ako argument poslúžila štátna branná pohotovosť (v slovenských krajinách do konca roku 1945, v niektorých slovenských oblastiach o jeden až dva roky dlhšie) a nedostatok devíz.[5]

Cestovné pasy boli podľa dočasnej inštrukcie ministerstva vnútra z roku 1946 vystavované na súkromné cesty iba v mimoriadnych prípadoch a na vycestovanie z pracovných dôvodov bolo potrebné získať odporučenie. Avšak pasové úrady, ktoré v tom čase predstavovalo policajné riaditeľstvo, mohli podľa platného zákona o cestovných pasoch (Zákon o cestovních pasech z roku 1928, ktorý formálne platil až do roku 1949) žiadosti o pas zamietať.[6]

Už v priebehu prevratu v roku 1948 komunistická moc v Československu uzavrela hranice, pričom zastavila vydávanie pasov a víz. Od 23. februára 1948 Ministerstvo vnútra ČSR viazalo možnosť použitia cestovných pasov vystavených predtým na vydanie osobitného povolenia na vycestovanie (česky jednorázová výjezdní povolení), čo bol počiatok tzv. vycestovacích doložiek (česky výjazdních doložek).[7]

Nový zákon o cestovných pasoch (č. 53/1949Zb.) prijatý na jar 1949 výslovne určoval, že na vydanie pasu nemajú občania právny nárok.[8] V marci 1949 bolo zároveň prijaté vládne uznesenie, podľa ktorého nemali byť cesty do zahraničia na súkromné ​​účely vôbec povoľované, o výnimkách rozhodovalo ministerstvo vnútra a v rokoch 1950 – 1953 Ministerstvo národnej bezpečnosti.[7] Do roku 1953 nebolo možné súkromne cestovať do zahraničia, dokonca ani do komunistických krajín.[9]

Železná opona sa na česko-slovenskej západnej hranici začala vytvárať prakticky už od roku 1948, ale skutočne nepriechodnou sa stala až v rokoch 1952 a 1953, aj ako reakcia na neustávajúce úteky cez hranicu. V rokoch 1952 až 1966 sa už železná opona tiahla od styku československej hranice s NDR a Poľskom až po Komárno (dunajský úsek strážila Dunajská pohraničná stráž).

V apríli 1966 bola zrušená vojsková ochrana hranice s NDR a dĺžka železnej opony v Česko-Slovensku bola potom až do jej likvidácie 926 kilometrov (tzv. západná hranica s NSR a Rakúskom)[10]. V NDR prebehlo budovanie železnej opony o niečo neskôr, poslednou fázou v roku 1961 bola výstavba Berlínskeho múru, ktorý rozdelil mesto Berlín na dve časti.

Dobudovanie železnej opony podmienilo zmeny v cestovnom ruchu. Organizované zájazdy do komunistických krajín boli povolené až v roku 1956. Zájazdy do západných krajín boli zriedkavé a organizovali ich takmer výhradne pre podniky rezortných ministerstiev. Do roku 1965 platil zákon o cestovných dokladoch, ktorý ustanovoval, že na vydanie cestovného pasu nemá občan právny nárok. Výjazd do zahraničia bol možný len vtedy, ak bola k pasu pre jednotlivú cestu vydaná výjazdná doložka. Keďže československá mena nebola voľne zameniteľná, tak bolo nutné požiadať Štátnu banku československú o prídel devíz, na ktorý nebol právny nárok. O výjazdnú (vycestovacia) doložku bolo možné žiadať na pasovom oddelení a len s potvrdeným devízovým prísľubom.[9]

Zakázané, hraničné a pohraničné pásmo

V apríli 1950 bolo v prihraničnom území (kde pôsobila Pohraničná stráž) vyhlásené hraničné pásmo. Vonkajšiu hranicu tvorila hraničná čiara, vnútorná hranica vedúca pozdĺž najpoužívanejších ciest bola označená výstražnými tabuľkami. Vstup do tohto hraničného pásma bol možný len na povolenie. Od zotmenia do svitania v ňom bol zákaz pohybu mimo verejné komunikácie. V roku 1951 boli viaceré pohraničné okresy vyhlásené za pohraničné územie. Toto pohraničné územie sa delilo na tri pásma: zakázané (najbližšie k hraničnej čiare), hraničné a pohraničné.

Zakázané pásmo siahalo asi 2 kilometre od štátnej hranice. Jeho hranicu určoval veliteľ Pohraničnej stráže (ďalej PS) a vyhlasoval ho okresný národný výbor. Toto pásmo bolo vysídlené, pohyb v ňom bol povolený len príslušníkom PS. Vstup iných osôb povoľoval veliteľ jednotky PS a bol možný len v sprievode príslušníka PS.

Hraničné pásmo tiež určoval veliteľ PS a vyhlasoval okresný národný výbor. Jeho vnútorná hranica miestami siahala až 12 – 15 km do vnútrozemia. Vstup do tohto pásma bol len na zvláštne povolenie a povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré vydával oddiel Štátnej bezpečnosti v príslušnom pohraničnom okrese. Osoby, ktoré mali povolenie sa zdržiavať v hraničnom pásme, sa nesmeli od zotmenia do svitania pohybovať mimo verejné cesty a železnice. Do hĺbky asi 8 km od hranice boli z komunikácií odstránené všetky orientačné tabule. Z hraničného pásma boli vysťahovaní „nespoľahliví“ obyvatelia. O ich „spoľahlivosti“ rozhodovala komisia príslušného národného výboru. Komisie boli v priamom kontakte so zástupcami PS. Všetky budovy v zakázanom pásme, ktoré nemali prejsť pod správu Ministerstva vnútra alebo Ministerstva národnej obrany, boli určené na demoláciu. Demolačné práce boli skončené koncom 50. rokov.

V pohraničnom pásme neboli zvláštne obmedzenia pre obyvateľstvo. Toto územie bolo stanovené ako operačný priestor Pohraničnej stráže.

Hĺbka zakázaného a hraničného pásma stanovená začiatkom 50. rokov prestala byť postupne hospodársky únosná. Už v polovici 50. rokov sa robili určité čiastočné úpravy pásiem. Tie vyvrcholili v roku 1964 zrušením zakázaného pásma a zúžením hraničného pásma, ktoré bolo ponechané v rozsahu asi 1 – 3 km od hranice. Aj keď bolo zrušené hraničné pásmo vo svoje pôvodnej hĺbke, operačný priestor PS bol väčší. Taktici PS stanovili tzv. „pásmo prístupov“, ktoré siahalo do rôznej hĺbky pohraničných okresov.

Režim v hraničnom pásme

Vstup do hraničného pásma (za zátarasy) bol vstup povolený len držiteľom priepustky. Tie sa vydávali na plnenie pracovných úloh v hraničnom pásme a vydávali ich oddelenia Verejnej bezpečnosti. V hraničnom pásme sa nesmelo bývať, zdržiavať sa v ňom od zotmenia do svitania a mohli tu byť stavby slúžiace bezpečnosti a hospodárstvu. Vstup za trasu ŽTZ mali povolený len preverení pracovníci, ktorí tam plnili pracovné úlohy pod dohľadom príslušníkov PS. Bez dohľadu sa tam smeli pohybovať iba osoby menovite schválené veliteľom brigády PS.

K menším zmenám došlo v rokoch 1975 – 1980 po stanovení nových trás signálnych stien. V ňom sa pohybovali kontrolné hliadky, ktoré robili prieskum, kontrolovali vozidlá, vlaky, autobusy a osoby. Službu tu vykonávali aj tzv. pátrači PS[11].

V druhej polovici 80. rokov sa upustilo od stráženia pracovníkov, ktorí pracovali za zátarasami. Rozhodnutie bolo zdôvodnené nízkym početným stavom pohraničných rôt, častými dezerciami príslušníkov PS a ako reakcia na zastrelenie Johanna Dicka na nemeckom území. Vtedy sa zmenila koncepcia ostrahy hraníc, ktorej cieľom bolo zamedziť vstupu pohraničníkov za zátarasy[10].

Väčšina dedín v zakázanom a hraničnom pásme bola postupne vysídlená. S vysídľovaním sa na Slovensku začalo na jeseň 1951 na 80-kilometrovom úseku hranice s Rakúskom. Do jari 1952 vysídlili 170 rodín (488 osôb) a v druhej etape – do konca roku 1952 – vysťahovali ďalších asi 250 rodín[2], väčšinou na stredné a východné Slovensko. V rokoch 1953 až 1959 boli zničené aj všetky stojace opustené stavby, aby nemohli utečencom cez hranicu poskytovať úkryt (napríklad osada v Pečnianskom lese v Petržalke[12]).

Zátarasy a ploty

Hraničné pásmo bolo prísne strážené príslušníkmi Pohraničnej stráže, ktorí v ňom budovali a udržiavali takzvané „ženijné technické zátarasy“. Charakteristickou súčasťou „zátarasy“ bol ostnatý plot. Ploty boli v skutočnosti dva až štyri. Prvý (zo slovenskej tzv. tylovej strany[13]), ktorý bol asi dva metre vysoký, tvoril plot z ostnatých drôtov, ktorej účelom bolo zabrániť alebo skomplikovať prístup. Ďalší plot v tvare písmena T, vysoký 2,5 až 3 metre, bol signálny s elektrickým napätím najprv 12 alebo 24 voltov a v období roku 1953 až 1963 pod vysokým napätím 2000[14] až 6000[15] voltov[16]. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby smerom od hranice nemohla preniknúť k elektrickému plotu. Medzi plotmi sa často nachádzalo zorané pásmo o šírke cca 20 m, nazývané kontrolný pás[15], v ktorom bolo možné ľahko nájsť stopy prípadného „narušiteľa“ a miesto, kde prekonal prvý plot. Na niektorých úsekoch bola po roku 1970 ešte štvrtá stena, ktorá mala zabrániť prejazdu ťažkým vozidlám.

Okolo roku 1970 boli po celej dĺžke štátnej hranice nainštalované infračervené reflektory s dosahom až do dvoch kilometrov, ktoré umožňovali, aby vojak na strážnej veži (pozorovateľni) mohol terén sledovať infračerveným ďalekohľadom a videl krajinu aj v noci.[17] V 70. rokoch pribudli aj otrasové infračervené senzory, ktoré hlásili pohyb automaticky. Pozdĺž celých hraníc navyše viedla (zvyčajne vo vzdialenosti menej ako jeden kilometer) asfaltová komunikácia, ktorá pohraničníkom uľahčovala výjazd k miestu zásahu.

Tento systém plotov nestál priamo na hranici, ale v dostatočnej vzdialenosti od nej, aby aj v prípade jeho prekonania stihli pohraničníci „narušiteľa“ chytiť skôr, než sa dostal za skutočnú hranicu.

Okrem elektrického plotu a psov patrili medzi najnehumánnejšie spôsoby tzv. „ochrany hraníc“[15] mínové polia (v období rokov 1952 až 1958[18]), nástražné výbušné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa podaných zlepšovacích návrhov.[15] Až v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli z hraničného pásma ČSSR odstránené posledné mínové polia, ktoré boli len v niektorých oblastiach (napríklad míny PP Mi-Ba, PP Mi-D a PP Mi.)

Incidenty na hraniciach a ich dôsledky

Za hranicou pohraničníci oficiálne zasiahnuť nemohli, pretože by išlo o narušenie územia cudzieho štátu. Neoficiálne tu však často intervencie boli, lebo vojaci boli motivovaní tým, že ak „dopadnú" „narušiteľa“, môžu byť odmenení dovolenkou, povýšením, prípadne udelením vyznamenania. Naopak ak ho nedopadli, mohlo to mať pre ich ďalšiu kariéru osudné následky. Medzinárodné problémy vyplývajúce z incidentov spojených so zásahmi mimo štátneho územia (pozri prípad Johanna Dicka[19]) ČSSR viedli k ich postupnému zákazu.

To, že plot je pod elektrickým napätím, ktoré utečenca zabije pri dotyku, nevedeli ani obyvatelia v jeho blízkosti.[14] Medzinárodné sťažnosti viedli k tomu, že v roku 1965 bolo vysoké napätie z plota odstránené. Išlo aj o jeden z dôsledkov „Chruščovovho odmäku“, čo je neoficiálny názov obdobia v histórii ZSSR po smrti Stalina (1953) do roku 1960, v ktorom sa Chruščov snažil o uvoľňovanie napätia[20].

V roku 1968 došlo k uvoľneniu hraníc. Prakticky otvorené hranice uľahčili ďalšiu vlnu povojnovej emigrácie po invázii vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. V rokoch 1968 až 1971 opustilo Česko-Slovensko asi 74 000 utečencov. Toto uvoľnenie hraníc bolo však krátke a po ňom sa najmä zlepšovalo technické vybavenie. Už od roku 1966 bolo namiesto vysokého napätia v plote nízke a táto „signálna línia“ (signálka, ako ju volali pohraničníci) reagovala na dotyk (skrat alebo uzemnenie) a tak upozorňovala okamžite už na pokus o prestrihnutie alebo podlezenie plota. Navyše sa ďalej rozrástla sieť pozorovacích veží až ich celkový počet dosiahol 314. Po incidente, keď vodič autožeriavu prerazil hraničnú závoru v Českých Veleniciach a dostal sa tak do Rakúska, boli značne zosilnené aj závory.

„Narušitelia“, utečenci, úteky a tresty

Do októbra roku 1948 bol prechod štátnej hranice bez cestovného pasu považovaný iba za priestupok. Prvýkrát sa trestný čin s názvom Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu objavil v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948[21]. Podľa § 40 zákona č. 231/1948 Zb. to bol trestný čin, za ktorý hrozil nepodmienečný trest až v trvaní piatich rokov odňatia slobody.[22] Neoprávnené opustenie prevzal ako trestný čin aj trestný zákonník z novembra 1961 s tým, že trestnú sadzbu stanovil na šesť mesiacov až päť rokov; tri roky až desať rokov odňatia slobody hrozilo prevádzačom.[6] Komunistický režim v ČSSR nazýval utečencov „narušiteľmi“. Občania, ktorí utekali (alebo sa o to pokúsili) sa tým oficiálne stávali „narušiteľmi hraníc“, ktorí „opustili republiku“.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Opustenie republiky

Najvšeobecnejší z dôvodov útekov bol samotný komunistický režim, policajný štát, neexistujúca názorová, náboženská a politická sloboda vo všetkých sférach života spoločnosti. Utečenec je osoba, ktorá nedobrovoľne odchádza zo svojej rodnej krajiny. V tomto zmysle všetci odišli nedobrovoľne, pretože okrem malých výnimiek, sa z Česko-Slovenska nedalo vysťahovať legálne len z dôvodu, že sa chcete odsťahovať. Verejnosťou boli utečenci najčastejšie nazývaní emigranti alebo vysťahovalci. Zriedkavo a najmä v češtine sa používalo exulanti (tí, ktorí odišli nedobrovoľne alebo s úmyslom návratu). Aj v oficiálnych médiách sa písalo a hovorilo o dotyčnom, že „ušiel“ (za hranice alebo z republiky) a hovorovo a slangovo aj, že „vzal roha“ alebo „zdrhol“. Cieľové krajiny prijímali utečencov z ČSSR s porozumením a umožňovali im získať (politický) azyl aj občianstvo.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vysťahovalectvo

Obyčajní obyvatelia Česko-Slovenska nemohli odísť ba ani vycestovať na Západ bez problémov. Zásadnou prekážkou bolo získanie cestovnej doložky a devízového prísľubu.

Ľudia z Česko-Slovenska utekali najrôznejším spôsobmi: počas dovolenky v Juhoslávii, prerazením železnej závory automobilom, na gumovom člne z pobrežia Warnemünde, preletom hranice balónom naplneným propán-butánovou zmesou, preplávaním Dunaja, Moravy alebo Dyje, prípadne použitím potápačského výstroja. Dvaja muži prekonali Železnú oponu na vozíku zavesenom na drôtoch diaľkového elektrického vedenia. Iní zas prekonali štátnu hranicu na koňoch.[17] Nie všetkým sa útek podaril...

Pohraničná stráž (PS) a jej pomocníci

Pozri aj článok Pohraničná stráž

Pohraničná stráž bola ozbrojená (vojenská) zložka, ktorá zo zákona o ochrane štátnych hraníc mala na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Jej príslušníci boli špeciálne vyberaní a školení, pretože zasahovali proti „narušiteľom“ (štátnej hranice) ostrými zbraňami a pretože službou v PS získali vedomosť a možnosť ako „opustiť republiku“ a preto mali mať predovšetkým pozitívny vzťah ku komunistickému Česko-Slovensku.

Pohraničná stráž používala špeciálne vycvičené služobné psy (československý vlčiak, nemecký ovčiak), ktoré boli cvičené tak, aby dokázali samostatne zadržať „narušiteľa“ (SUP – samostatne útočiace psy). Na stráženie hraníc ich začali využívať na prelome 60. a 70. rokov.[13]

Zvláštnosťou bola aj Dunajská pohraničná stráž, ktorá bola vybavená člnmi.

Ďalšou zvláštnosťou v poslednom desaťročí pred pádom železnej opony bolo využívanie nasadenia tajne hliadkujúcich príslušníkov - tzv. pátračov. Tento vojak základnej služby mohol a bol oblečený v civile, za čo dostával mesačne príplatok približne 120,-Kčs k žoldu[23]. Pátrači boli ozbrojení pištoľou ukrytou v podpažnom puzdre, slzným plynom (kaser), putami, rádiostanicou, prípadne tzv. „pojítkom“.

Pomocník pohraničnej stráže

Najjednoduchšia a najúčinnejšia ochrana socialistických hraníc spočívala v sledovaní a udávaní tých, ktorí sa chystali alebo pripravovali hranice "prekročiť". Preto sa vedenie štátu, KSČ ale predovšetkým Štb snažila zapojiť do „ochrany hraníc“ aj obyvateľstvo. Pomocník pohraničnej stráže (PPS) bol preverený civil, ktorý mal na ruke pásku a práva ako pomocník VB. Jeho odmena sa v rokoch 1979 – 1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, najčastejšie to bolo 200 korún za „dolapenie narušiteľa“. V roku 1976 bolo v rámci slovenskej 11. brigády s veliteľstvom v Bratislave registrovaných spolu 1412 príslušníkov PPS. Ako kádrová záloha slúžila mládežnícka organizácia Mladí pomocníci PS, ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať občan starší ako 15 rokov a mladší ako 21 rokov. Pri jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely Mladých strážcov hranice. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním. Mali si všímať ľudí s ruksakmi, mapami či kompasom v ruke. 64-ročný dôchodca opisuje pre Denník N ako v roku 1970 ako 12 ročný udal hnedovlasého muža s ruksakom, z ktorého sa vykľul Poliak, čo mal namierené do Rakúska.[24]

Do ochrany hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky a obce. Napríklad Matador v Petržalke získal titul Vzorný pohraničný závod v roku 1973. V roku 1989 získala titul Vzorná pohraničná obec napríklad obec Novoť, pokiaľ iné obce o tento titul ešte len súťažili. Medzi všetkými „pomocníkmi“ boli viacerí zároveň informátormi ŠtB a preto za trestný čin neoprávneného opustenia územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu alebo už za jeho úmysel boli viacerí odsúdení ešte skôr, než sa dostali k hraniciam. O efektivite celého systému svedčia nízke počty osôb, ktoré sa pokúsili a ktorým sa podarilo nelegálne prekročiť hranice.

Otvorenie železnej opony

Pád železnej opony, umožnený pokračujúcim oslabovaním Sovietskeho zväzu, sa začal uvoľnením hraníc v Maďarsku v lete 1989. V apríli 1989 rozhodla maďarská vláda o vypnutí napätia na svojej časti pohraničného plota s Rakúskom dlhého 240 km. V nasledovných mesiacoch sa začalo s odstraňovaním plota. 27. júna 1989 minister zahraničných vecí Maďarskej republiky Gyula Horn a jeho rakúsky náprotivok Alois Mock spoločne symbolicky prestrihli plot na hraničnom priechode v Šoproni. 11. septembra 1989[25] potom Maďarsko oficiálne na základe medzinárodného dohovoru otvorilo hranice do Rakúska, keď vypovedalo bilaterálnu dohodu s NDR o vracaní jej občanov zo svojho územia. Občania NDR cez MĽR a Rakúsko sa snažili prechádzať do NSR. [26]

Berlínsky múr padol 9. novembra 1989, česko-slovenskú železnú oponu začali rúcať na česko-slovensko-rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989. Rozkazom ministra vnútra ČSSR č. 24 zo dňa 12. 2. 1990 bol zrušený politický aparát na Hlavnej správe Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc na všetkých stupňoch. Dňom 31. 12. 1990 bola zrušená 11. brigáda Pohraničnej stráže. K tomuto dňu sa uzavrela kapitola dejín 11. pohraničnej brigády Bratislava, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek hranice od roku 1951 do roku 1990.[17]

Po 1. februári 1990 bolo Opustenie republiky zmenené na trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice, ktorého podstata spočívala v prekročení štátnej hranice za použitia násilia alebo pod hrozbu bezprostredného násilia. [27] Dovtedy uložené tresty boli zákonom o súdnej rehabilitácii z roku 1990 zahladené. [28] ÚPN hovorí o "rehabilitovaní".[29]

Dnes železnú oponu zväčša pripomína len kedysi pravidelne oraný pás s občasnými zvyškami kolov alebo drôtov – vďaka používaniu herbicídov zabraňujúcich rastu burín a strhávaniu pôdy je sukcesia na týchto pásoch pomalá a mnohokrát tu ani po 15 rokoch nerastú žiadne stromy – „pásmo smrti“ existuje dnes len pre rastliny.

Obete železnej opony

Česko-slovenská železná opona za sebou nechala počas rokov 1948 – 1989 celý rad obetí. Civilistov bolo 450,[30] nie vždy išlo pritom o „narušiteľa“, (napr. Johann Dick bol turista) alebo nešťastnú náhodu. Pohraničníkov pri výkone služby zomrelo celkom 654, z toho väčšina nehodou, samovraždou či zastrelením kolegom.[30] Pri prestrelke s utečencami zomrelo 10 z nich.[30] Z analýzy 266 usmrtených osôb na hraniciach v rokoch 1948 a 1989 vyplýva že má zmysel deliť režim na hranici na štyri obdobia: 1948-1950, 1951-1965, 1966-1971 a 1972-1989 (v roku 1951 vznikla Pohraničná stráž, v roku 1966 PS prešla pod ministerstvo národnej obrany a bolo odpojené vysoké napätia v drôtených zátarasách, v roku 1972 sa PS presunula pod Federálne ministerstvo vnútra). Napríklad v období 1951 až 1965 zomrelo zásahom el. prúdom až 95 ľudí z analyzovaných 266, pokiaľ v ostatných obdobiach len jeden.[31]

Medzi obeťami boli okrem česko-slovenských občanov aj občania ďalších krajín východného bloku. Utečenci z NDR sa často (mylne) domnievali, že česko-slovenská časť železnej opony je slabšie zabezpečená než tá medzi NDR a Západným Nemeckom (NSR). Významný počet „narušiteľov“ bol tiež z Poľska[16], pretože vďaka geopolitickému rozloženiu nemali priame hranice so Západom (okrem námornej). Ďalej išlo o občanov Rakúska a Nemecka. V rokoch 19481989 bolo napríklad pri prechode česko-slovenských hraníc s Rakúskom a NSR usmrtených celkom 14 občanov Rakúska, čo je 5 % všetkých osôb usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici v tomto období. Prechody v smere do Česko-Slovenska tvorili asi 18 % všetkých prechodov hranice[32].

K takýmto narušeniam česko-slovenskej hranice patrí tiež výnimočný prípad západonemeckého občana Thomasa Dauscha, ktorý na pokus o násilné prekročenie hranice smerom do Česko-Slovenska použil osobný automobil, ale veľmi pravdepodobne bolo jeho cieľom spáchať samovraždu – vo veľkej rýchlosti narazil do masívneho protitankového ježka a potom čelne narazil do odolnej železobetónovej závory[33].

Posledným česko-slovenským občanom, ktorý bol usmrtený pri pokuse o prienik cez železnú oponu, bol Ladislav Malina. 14. apríla 1985 sa vo dvojici s Richardom Dastychom pokúsili prekonať zátarasy na Znojemsku, boli však odhalení hliadkou pohraničníkov a Ladislav Malina sa v strachu pred zatknutím zastrelil[34]. Po 14. apríli 1985 boli až do pádu železnej opony obeťami len občania NDR.

18 ročný Hartmut Tautz z NDR sa rozhodol 8. augusta 1986 prekročiť hranicu v Petržalke, v mestskej časti Kopčany, odkiaľ z nadjazdu už zreteľne videl rakúsku obec Kittsee. Len 22 metrov od hranice ho po tom, čo jeho pohyb zaznamenala signálna stena, strhli dva voľne vypustené pohraničnícke psy, ktoré mu spôsobili viaceré vážne zranenia, ktoré však neboli smrteľné. Lekárska správa z roku 1986 hovorí, že ak by dostal včas lekársku pomoc, ešte mohol žiť. Po nežnej revolúcii sa hodnotil zákrok pohraničníkov ako neprimeraný, Tautzovi neposkytli primeranú prvú pomoc a jeho smrť bola zbytočná. Zmenila sa aj legislatíva ale do roku 2017 neboli vinníci potrestaní a pozostalí odškodnení. Po 31 rokoch, v marci 2017, bol práve prípad Tautza prvý, v ktorom bola najprv obeť železnej opony rehabilitovaná a konanie pohraničnej stráže súd označil za nezákonné. Následne Slovensko odškodnilo Tautzovu rodinu sumou 3 300 eur, čo sa v krajinách bývalého východného bloku stalo vôbec po prvý raz. V auguste 2016 Tautzovi odhalili pamätnú tabuľu pri ceste, ktorá spája Kopčany s Kittsee.[13][35]

Poslednou osobou usmrtenou na česko-slovenskej časti železnej opony bol podľa vyšetrovania českého Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu osemročný chlapec Kevin Strecker z NDR. 15. mája 1989 zahynul na hraničnom priechode Strážný na česko-slovensko-západonemeckej hranici, keď sa jeho matka spolu s ďalšími jeho tromi súrodencami a svojím druhom pokúsili preraziť signálnu závoru na osobnom automobile Volga 24, pričom došlo k odtrhnutiu strechy auta a následnej smrti chlapca a ďalším ťažkým zraneniam účastníkov[36]. Pritom takmer identický prípad násilného prejazdu hraničného prechodu sa odohral tri týždne predtým na hraničnom priechode Petržalka-Berg, kedy sa dvaja východonemeckí občania pokúsili o prejazd colnicou na osobnom automobile Lada 1600 a 22-ročný Peter Ralph Saurien pri nehode zomrel. Auto zotrvačnosťou došlo až na rakúsku stranu a druhému utečencovi rakúska strana neskôr umožnila vysťahovať sa do Západného Berlína[37]. O dva mesiace už mali občania NDR možnosť vycestovať na Západ cez Maďarsko.

Ľubomír Morbacher, dnes už bývalý zamestnanec ÚPN, spísal za ÚPN v roku 2008 svoje podanie, nielen o zabitých vysokým napätím, ale aj o zastrelených či roztrhaných psami, žiadal Generálnu prokuratúru, aby zločiny vyšetrovala ako zločiny proti ľudskosti. Znamenalo by to, že nie sú premlčané. Prokuratúra jednotlivé vraždy rozdelila ako „obyčajné“ viacerým radovým vyšetrovateľom. Tí stíhania zastavili, lebo vraj nedošlo k trestnému činu, keďže podľa ich názoru sa tieto zločiny diali v súlade s vtedajšími zákonmi.[14] Podľa ÚPN bolo na slovensko-rakúskom úseku hranice takto usmrtených 44 osôb.[38]

Štatistika obetí železnej opony v Česko-Slovensku

Počty obetí železnej opony podľa výskumu českého Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu[39]. Pri pokuse o prechod česko-slovenských hraníc so NSR a Rakúskom v rokoch 1948 – 1989 bolo na strane „narušiteľov“ štátnej hranice[39]:

  • zastrelených 145 osôb
  • usmrtených elektrinou 96 osôb
  • utopených 11 osôb (ďalších 50 osôb bolo nájdených utopených v pohraničných riekach)
  • z obavy pred zatknutím spáchalo samovraždu 16 osôb
  • v dôsledku zostrelenia, zrážky s vojenským lietadlom alebo havárie zahynulo 5 osôb
  • v automobiloch havarovaných o pohraničné zátarasy zomrelo 5 osôb
  • mínami v ženijnom zátarase boli usmrtené 2 osoby
  • na zlyhanie organizmu tesne po zatknutí zomrela 1 osoba
  • na následky zranení spôsobených služobnými psami zomrela 1 osoba (Hartmut Tautz v Petržalke)[13][35]

Celkovo v rokoch 1948 – 1989 pri pokusoch o prekročenie hranice na Západ zahynulo najmenej 282 „narušiteľov“ štátnej hranice.[39] Ústav pamäti národa podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 (respektívne 44) osôb pri pokuse o prechod hranice na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 – 1989.[40][38]

Na strane ochrany štátnej hranice zomrelo v rokoch 1948 – 1989 najmenej 584 príslušníkov pohraničnej stráže či ZNB[39]:

  • narušiteľmi“ štátnej hranice bolo usmrtených 11 osôb
  • samovraždu spáchalo 185 osôb
  • na následky nehôd a úrazov zomrelo 243 osôb
  • na následky postrelenia zomrelo 39 osôb
  • v súvislosti s manipuláciou so ženijnými prostriedkami ostrahy hranice (po úraze elektrickým prúdom, po výbuchu míny, granátu a trhaviny) zomrelo 47 osôb

Ďalšie „opony“

Známou oponou je Veľký čínsky múr, ktorý mal ochraňovať Čínu pred nájazdmi Mongolov. Európska železná opona nebola jedinou svojho druhu svojho času. Profesor Reece Jones z Havajskej univerzity v USA narátal 11 ďalších. Od pádu Berlínskeho múru však už 40 štátov postavilo ďalších 64 nových bariér na hraniciach so svojimi susedmi.

  • Bambusová opona, obdoba železnej opony vo východnej Ázii
  • Kaktusová opona stromov vysadených na jeseň 1961 kubánskou armádou na Castrov rozkaz, 8 míľ (13 km) dlhá bariéra kaktusov pozdĺž severovýchodného plota oddeľujúceho americkú základňu v provincii Guantánamo, o niečo neskôr doplnená americkými a kubánskymi mínovými poľami v „zemi nikoho
  • Ľadová opona – toto označenie bolo niekedy používané pre hranicu medzi USA a ZSSR v Beringovom prielive.
  • marockého opevnenia (2 500 km)
  • plot na hraniciach Spojených štátov s Mexikom (3 145 km)
  • plot-múr, ktorý oddeľuje Izrael od Západného brehu Jordánu (703 km)
  • "bezpečnostné stavby", ktorými sa Uzbekistan oddelil už od troch svojich susedov
  • maďarský pohraničný plot (proti migrantom 175 km). Budovaný v roku 2015 na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom

Referencie

  1. „železná opona“. In: Oxfordský slovník světových dějin. Preklad Stanislav Bendl et al. Vyd. 1. Praha : Academia, 2005. 679 s. ISBN 80-200-1054-8. S. 678.
  2. a b Vladimír Jancura: Sme naozaj na prahu renesancie železnej opony?, Pravda, 07.10.2015, online
  3. Vladimír Jancura: Slováci strhli železnú oponu na nedeľnom výlete, Pravda.sk, 13.12.2009. Online
  4. Fotografie "Nežná revolúcia 1989 v retrospektíve", 16. novembra 2012 Zdroj: TASR/Vladimír Benko. Online
  5. CHORVÁT, Ivan. Jan Rychlík, Cestování do ciziny v habsburské monarchii a v Československu. Pasová, vízová a vystěhovalecká politika 1848-1989. Dějiny – teorie – kritika, 2008-07-01, čís. 1. Dostupné online . ISSN 2464-5370. DOI10.14712/24645370.2493.
  6. a b MAŠKOVÁ, Tereza; RIPKA, Vojtěch. Železná opona v Československu: usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948-1989. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů Sociologický ústav AV ČR, v.v.i, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-87912-31-7.
  7. a b RYCHLÍK, Jan: Devizové přísliby a cestování do zahraničí v období normalizace, s. 12.
  8. 53/1949 Sb. Zákon o cestovních pasech . Zákony pro lidi, . Dostupné online. (po česky)
  9. a b ZAJAC, Peter. Socializmus: realita namiesto mýtov (ekniha) . buraniemytov.sk, . Dostupné online.
  10. a b M. Pulec: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek - Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989
  11. Peter Mikšík: Pátrači Pohraničnej stráže, 2. JÚL 2015, blog na DennikN, Online
  12. Hraničné pásmo . . Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
  13. a b c d RADOSLAV, Krčmárik. Sen o slobode roztrhali psy . Pravda.sk, 2021-08-10, . Dostupné online.
  14. a b c Monika Toldová: Česi vyšetrujú expremiéra Štrougala. My mŕtvym z hranice odkazujeme, že nemali utekať, Denník N, 9.3.2015
  15. a b c d Pohraničná stráž a ochrana štátnych hraníc, UPN
  16. a b Poľsko vyšetruje niekdajšieho premiéra komunistickej ČSSR Štrougala. Pravda.sk (SITA), 2017-02-21. Dostupné online cit. 2017-02-22.
  17. a b c R.F.K. : Železná opona, retromania.sk, 11 september 2013
  18. Peter Mikšík: Mínové polia na československej hranici, 14. AUGUST 2015, blog na DennikN, Online
  19. Peter Mikšík: Pred 29 rokmi pohraničníci zastrelili Johanna Dicka, 18. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, Online
  20. Chruščovov politický koniec nadišiel tri roky pred faktickým,  sme.sk, 3. 7. 1996, ČTK, Online
  21. Peter Mikšík: Opustenie republiky, 9. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, Online
  22. 6. október 1948 - Zákon č. 231/1948 Sb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky online. Ústav pamäti národa, cit. 2024-08-20. Dostupné online.
  23. MIKŠÍK, Peter. Pátrači Pohraničnej stráže online. Denník N, 2015-07-02, cit. 2022-08-24. Dostupné online.
  24. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Utečencov za železnú oponu udávali aj deti. Komunisti ich odmeňovali peniazmi či hodinkami, najlepší šli na Kubu online. Denník N, 2022-11-17, cit. 2022-11-18. Dostupné online.
  25. 25 Jahre Mauerfall: 11. September 1989: Ungarn öffnet die Grenze | BR.de. Bayerischer Rundfunk, 2014-09-11. Dostupné online cit. 2018-07-02. (po nemecky)
  26. ŠALKOVIČ, Peter. Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989 online. www.upn.gov.sk, cit. 2016-12-01. Dostupné online.
  27. Zbierka zákonov|rok=1989|zákon=159|text=Článek 1, odstavec 2 zákona ze dne 13. prosince 1989, č. 159/1989 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon, zákon o přečinech a trestní řád|kotva=cl1-2
  28. Zákon č. 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii
  29. ÚPN zverejnil databázu odsúdených podľa §§109 a 110 - Ústav pamäti národa online. www.upn.gov.sk, cit. 2018-07-02. Dostupné online.
  30. a b c NAVARA, Luděk; ALBRECHT, Josef. Abeceda komunismu. Brno : HOST, 2010. 235 s. ISBN 978-80-7294-340-1. Kapitola H, s. 75.
  31. MAŠKOVÁ, Tereza; RIPKA, Vojtěch. Železná opona v Československu. Usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948–1989 online. zelezna-opona.cz, cit. 2018-08-23. Dostupné online.
  32. PULEC, Martin: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek: Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989. ÚDV, Praha 2006
  33. Thomas Dausch – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  34. Ladislav Malina – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  35. a b GYARFÁŠOVÁ, Soňa. Slovenský súd rehabilitoval obeť, ktorú pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici online. Denník N, 2017-03-13, cit. 2021-08-10. Dostupné online.
  36. Kevin Strecker – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  37. Saurien, Peter Ralph – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  38. a b Osoby usmrtené na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948 až 1989 a zodpovedné osoby v hierarchickej postupnosti
  39. a b c d ÚDV: Oběti komunistického režimu online. Cit. 2015-04-17. Dostupné online. Archivované 2018-06-22 z originálu.
  40. Zločiny proti ľudskosti na československej hranici so západom v rokoch 1948 - 1989 online. Ústav pamäti národa, cit. 2021-08-10. Dostupné online.
  • Luděk Navara: Příběhy železné opony, Host, Brno 2004, ISBN 80-7294-135-6.
  • Alena Jílková, Tomáš Jílek a kolektív: Železná opona - Československá státní hranice od Jáchymova po Bratislavu 1948 - 1989, Vydavateľstvo: Baset, 2005, ISBN 80-7340-080-4.

Iné projekty

upraviť | upraviť zdroj

Externé odkazy

upraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železná opona na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Železná opona

Ázerbájdžán
Újezd (Malá Strana)
Úmrtí v roce 2021
Únor
Úrodnost
Ústup ledovců od roku 1850
Úterý
Útok na Univerzitu v Garisse
Čáslav
Číslo
Čechy
Čeněk Junek
Čeng-te
Černé moře
Černý uhlík
Červen
Červenec
Česká národní rada
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
Český ježek
Český král
Český Krumlov
Český Těšín
Česko
Českobratrská církev evangelická
Československý svaz žen
Československo
Ču Čchen-chao
Řád německých rytířů
Říše Ming
Říšský sněm (Svatá říše římská)
Řím
Římské číslice
Řecko
Řehoř XIII.
Šestá hodnotící zpráva IPCC
Šetření energií
Šlechtický titul
Šmalkaldská válka
Šmalkaldský spolek
Španělé
Španělsko
Štýrské vévodství
Štýrský Hradec
Štěpán Kodeda
Švédsko
Švýcarsko
Švališér
Železná opona
Železniční nehoda v Sekulích
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Ženijní vojsko
Židé
Židovský kalendář
Životní prostředí
Žofie Dorotea Šlesvicko-Holštýnsko-Sonderbursko-Glücksburská
Șah Sultan (dcera Selima I.)
1. únor
1. červenec
1. duben
1. květen
1. leden
1. listopad
1. prosinec
1. srpen
1. září
10. únor
10. červenec
10. duben
10. leden
10. pěší pluk
10. prosinec
10. srpen
1015
1099
11. únor
11. červen
11. červenec
11. říjen
11. březen
11. duben
11. leden
11. srpen
11. září
1103
1120
1199
12. únor
12. červen
12. červenec
12. říjen
12. březen
12. duben
12. květen
12. srpen
1240
1252
1276
13. únor
13. červen
13. červenec
13. říjen
13. březen
13. duben
13. květen
13. leden
13. listopad
13. srpen
1348
1365
1385
14. únor
14. červenec
14. říjen
14. březen
14. duben
14. srpen
14. století
14. září
1410
1438
1442
1453
1461
1473
1487
1490
1496
1497
15. únor
15. červen
15. červenec
15. duben
15. leden
15. prosinec
15. srpen
15. století
15. září
1500
1501
1502
1503
1504
1505
1506
1507
1508
1509
1510
1511
1512
1513
1514
1515
1516
1517
1518
1519
1520
1521
1522
1523
1524
1525
1526
1527
1528
1529
1530
1531
1532
1533
1534
1535
1536
1537
1538
1539
1540
1541
1542
1543
1544
1545
1546
1547
1548
1549
1550
1551
1552
1553
1554
1555
1556
1557
1558
1559
1560
1561
1562
1563
1564
1565
1566
1567
1568
1569
1570
1571
1572
1573
1574
1575
1576
1577
1578
1579
1580
1581
1582
1583
1584
1585
1586
1587
1588
1589
1590
1591
1592
1593
1594
1595
1596
1597
1598
1599
16. únor
16. červen
16. červenec
16. duben
16. květen
16. leden
16. listopad
16. prosinec
16. srpen
16. století
16. září
1600
1604
1606
1607
1613
1615
1616
1618
1619
1622
1623
1625
1626
1632
1633
1634
1635
1636
1637
1638
1639
1640
1641
1646
1647
1648
1649
1651
1652
1653
1656
1657
1663
1664
1667
1669
1671
1672
1676
1679
1685
1689
1690
1694
1695
1696
1697
1698
17. únor
17. červenec
17. březen
17. duben
17. květen
17. listopad
17. srpen
17. století
17. září
1701
1703
1706
1707
1708
1710
1711
1715
1716
1717
1718
1719
1725
1731
1733
1735
1736
1737
1744
1745
1758
1762
1767
1772
1773
1775
1778
1779
1783
1786
1788
1789
1792
1793
1795
1796
1797
1798
1799
18. únor
18. červen
18. červenec
18. březen
18. duben
18. leden
18. pěší pluk
18. srpen
18. století
18. září
1800
1802
1803
1804
1805
1806
1808
1809
1810
1811
1813
1814
1815
1816
1817
1820
1821
1823
1824
1827
1828
1829
1833
1834
1835
1836
1838
1840
1841
1844
1846
1847
1848
1849
1850
1857
1858
1859
1860
1861
1862
1863
1864
1865
1866
1867
1868
1869
1870
1871
1872
1874
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1882
1884
1885
1886
1888
1889
1890
1891
1892
1893
1895
1896
1897
1898
1899
19. únor
19. červen
19. červenec
19. říjen
19. březen
19. duben
19. květen
19. leden
19. srpen
19. století
19. září
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1909
1910
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1952
1953
1954
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1964
1966
1967
1968
1970
1971
1973
1974
1975
1976
1977
1978
1979
1980
1981
1982
1983
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1992
1993
1994
1995
1997
1998
1999
2. únor
2. červenec
2. duben
2. prosinec
2. srpen
2. tisíciletí
20. únor
20. červen
20. červenec
20. říjen
20. duben
20. květen
20. leden
20. prosinec
20. srpen
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2025
21. únor
21. červenec
21. duben
21. leden
21. prosinec
21. srpen
21. září
22. únor
22. červen
22. červenec
22. říjen
22. duben
22. listopad
22. srpen
22. září
23. únor
23. červen
23. červenec
23. říjen
23. březen
23. duben
23. květen
23. leden
23. listopad
23. prosinec
23. srpen
23. září
238
24. únor
24. červenec
24. říjen
24. duben
24. květen
24. listopad
24. srpen
24. září
25. únor
25. červen
25. červenec
25. duben
25. leden
25. listopad
25. srpen
25. září
26. únor
26. červen
26. červenec
26. březen
26. duben
26. květen
26. leden
26. srpen
27. únor
27. červen
27. červenec
27. březen
27. duben
27. květen
27. prosinec
27. srpen
27. září
28. únor
28. červen
28. červenec
28. říjen
28. duben
28. květen
28. leden
28. listopad
28. prosinec
28. srpen
28. září
29. únor
29. červen
29. červenec
29. březen
29. duben
29. leden
29. listopad
29. srpen
29. září
3. únor
3. červenec
3. říjen
3. březen
3. duben
3. květen
3. pěší pluk (Habsburská monarchie)
3. srpen
3. září
30. červen
30. červenec
30. březen
30. duben
30. květen
30. listopad
30. prosinec
30. srpen
30. září
31. červenec
31. říjen
31. březen
31. prosinec
31. srpen
35. pěší pluk
4. únor
4. červen
4. červenec
4. říjen
4. březen
4. duben
4. květen
4. srpen
4. století
4. září
484 př. n. l.
5. únor
5. červenec
5. říjen
5. duben
5. srpen
5. září
6. únor
6. červenec
6. duben
6. květen
6. listopad
6. srpen
62
7. únor
7. červenec
7. říjen
7. březen
7. duben
7. leden
7. listopad
7. srpen
7. září
70
748
8. únor
8. červenec
8. duben
8. květen
8. listopad
8. srpen
8. září
814
9. únor
9. červen
9. červenec
9. říjen
9. březen
9. duben
9. květen
9. leden
9. listopad
9. srpen
9. září
972
988
Aš-Šabáb
Abatyše
Abidžan
Adam Benedikt Bavorovský
Adam Ondra
Adam Rodriguez
Adam Vojtěch
Adaptace na globální oteplování
Adolf Šimperský
Adolf Procházka
Adriaen van de Velde
Aerosol
Agnolo Bronzino
Alžírsko
Alžběta I.
Albánie
Albedo
Albert von Beckh
Albrecht Fridrich Rakousko-Těšínský
Aleš Pikl
Aleš Svoboda (anglista)
Alexander Roslin
Alexander Stewart Herschel
Alexandr Abaza
Alexandr I. Jagellonský
Alexandr Něvský
Alma mater
Alois Pravoslav Trojan
Alois Tučný
Amanda Gormanová
Amazonka
Ambroise Thomas
Americká válka za nezávislost
Amharsko
André Citroën
Andreas Papandreou
Andrea Elsnerová
Andronikos IV.
Angličan
Anglické království
Anglický král
Anglie
Anglikánská církev
Anglo-španělská válka (1585-1604)
Anna Stuartovna
Antarktida
Antonín Baudyš
Antonín Hardt
Antonín I. Portugalský
Antonín Křišťál
Antonio Barberini
Arad (Rumunsko)
Archiv výtvarného umění
Arcivévoda
Arcivévoda Ferdinand
Argentina
Argentinská invaze na Falklandy
Aristokrat
Arktida
Armádní sbor
Arménie
Arnošt Habsburský
Arnošt Okáč
Artis Bohemiae Amicis
Astrachaňský chanát
Astronomie
Atahualpa
Atlantská poledníková převratná cirkulace
Atmosféra Země
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Atribuce probíhající klimatické změny
Augšpurský mír
August Heinrich Hoffmann von Fallersleben
August von Parseval
Automobilka
Autoritní kontrola
Ayşe Hafsa Sultan
Aztécká říše
Bádensko-Württembersko
Bělení korálů
Bělorusko
Břežany (okres Znojmo)
Břetislav Foustka
Březen
Bakelit
Barbara Žofie Braniborská
Barbara Hershey
Barbora Habsburská
Barokní architektura
Bartolomějská noc
Bazilika Svatého hrobu
Bazilika svatého Pavla za hradbami
Bedřich Golombek
Bedřich Stefan
Belgie
Ben Jonson
Berlín
Berlínská blokáda
Berlínská stěna
Berlínská zeď
Berlin Ostbahnhof
Berlin Wall
Beroun
Bertha Benzová
Beton
Bioenergie
Bitva na Něvě
Bitva u Castiglione
Bitva u Dolních Věstonic
Bitva u Grunwaldu
Bitva u Lepanta
Bitva u Mühlberka
Bitva u Moháče
Bitva u Partizánské Ľupči
Bitva u Pavie
Bitva u Petrovaradína
Bitva u Wittstocku
Bjarnat Krawc
Boček z Poděbrad
Body zvratu klimatického systému
Boeing B-29 Superfortress
Bohuš Záhorský
Bohumír Kapoun ze Svojkova
Bohumil Fišer
Bohuslav Vrbenský
Boleslav I.
Boleslav II.
Boris Hybner
Borys Antonenko-Davydovyč
Braniborská brána
Bratislava
Brazílie
Brielle
Brno
Brusel
Budapešť
Burkina Faso
Císařská armáda (habsburská)
Císařský pěší pluk č. 28 (1769)
Carl Spitzweg
Cement
Chaluhy
Charlie Chaplin
Charlotte Rampling
Chauncey Delos Beadle
Cheb
Checkpoint Charlie
Chicago
Chile
Chlévský hnůj
Chomutov
Chorvatský král
Chorvatsko
Chotkovy sady
Christianizace
Christian Knorr von Rosenroth
Chrudim
Cieszyn
Cilli
Cisterciáni
Cithara sanctorum
Citlivost klimatu
Clerfayt
CN Tower
Commons:Featured pictures/cs
Conquista
Conrad Aiken
Conrad Schumann
Cornelius Drebbel
Covid-19
Cremona
Cristiano Ronaldo
Cuzco
Cyril Lukaris
Cyril Zapletal
Dělení Polska
Dělostřelectvo
Důlní neštěstí Copiapó 2010
Daimjó
Dalibor z Kozojed
Dana Jurásková
Daniela Filipiová
Daniel Alexius z Květné
Daniel Dvořák (scénograf)
Daniel Speer
Daniel Stach
David Ferrer
David Rath
Dengue
Dentista
Deodoro da Fonseca
Dezertifikace
De Ligne
Diecéze míšeňská
DIE ZEIT
Dionýz Štúr
Dioskúrové
Diplomat
Divize (vojenství)
Dlouhá turecká válka
Dobývání Aztécké říše
Doba meziledová
Dobromila
Doktor medicíny
Dolar
Dolní Rakousy
Domažlice
Domenico Passignano
Dopady globálního oteplování
Doprava
Douglas Fairbanks
Dragoun
Drahomíra Pithartová
Druhá světová válka
Dušan Uhrin (1943)
Duben
Dukla
Dusty Hill
Dynastie Ming
East Side Gallery
Eduard Lederer
Eduard Orel
Edward Cecil vikomt z Wimbledonu
Egon Krenz
Egypt
Egyptské hieroglyfy
Ekonomické důsledky klimatických změn
Ekonomie globálního oteplování
Ekosystém
Elektřina
Elektromobil
Eliška Junková
El Niño – Jižní oscilace
Emanuel Jaroš
Emilie Bednářová
Enže
Encyklopedie
Energetická účinnost
Environmentální migrace
Epos
Erich Honecker
Erich Mielke
Erika
Etiopie
Eutrofizace
Evžen Savojský
Evžen Zámečník
Evangelická církev
Eva Kotvová
Evropa
Evropan
Ewald Hering
Extrémy počasí
Fat Man
Ferdinand Bonaventura z Harrachu
Ferdinand I. Habsburský
Ferdinand II. Štýrský
Ferdinand III. Habsburský
Ferdinand III. Kastilský
Ferdinand IV. Habsburský
Ferdinand Maria Bavorský
Ferdinand z Ditrichštejna
Fernão de Magalhães
Filipíny
Filip II. Španělský
Filip II. Savojský
Filip IV. Španělský
Film
Filozofická fakulta Jihočeské univerzity
Ford model A (1903)
Ford Motor Company
Forest Whitaker
Fosilní palivo
Frédéric-Louis Allamand
Francesco Maria Grimaldi
Francie
Francisco de Orellana
Francisco de Toledo
Francisco Pizarro
Francisco Serrão
Francis Drake
Francis van Aarssens
Francouzská národní knihovna
Francouzské království
Francouzský král
Francouzsko-španělská válka
František Živný
František Benda (ministr)
František Bernard Vaněk
František Borgia
František Buttula
František Ferdinand Khünburg
František Harant
František Hošek
František Hochmann
František I. Francouzský
František II. Lotrinský
František Ježek
František Jiří Mach
František Josef Kinský
František Minařík
František Pacík
František Pospíšil
František Sokol
František Svoboda (fotbalista)
František Taufer
František Teplý
František Vitásek (kněz)
František Vrbka
František z Ditrichštejna
Františka Plamínková
Franz Anton Hillebrandt
Franz Spina
Freiburg im Breisgau
Freon
Fytoplankton
Géza Szüllő
Gézové
Görlitz
Günter Schabowski
Gęsiówka
Gaspard-Pierre-Gustave Joly
Gaspard de Coligny
Gemeinsame Normdatei
Generální stavy
Gent
Geoinženýrství
Georg Caspar Wecker
Giacomo Casanova
Giacomo Tritto
Gilbert du Motier, markýz de La Fayette
Globální ochlazování
Globální oteplování
Globální stmívání
Go-Momozono
Golfský proud
Google
Google+
Gorbačov
Gorice a Gradiška
Gotická architektura
Grónský ledovec
Grónsko
Grand Prix Německa
Gravitační manévr
Gregoriánský kalendář
Gustave Lanson
Gustav I. Vasa
Guy de Maupassant
Győr
Hřbitov Šárka
Habsburská monarchie
Hans Christian Andersen
Harvardova univerzita
Hedvika Eleonora Holštýnsko-Gottorpská
Hegemonie
Heliocentrismus
Herbert George Wells
Hernán Cortés
Hernando Cortés
Hiram Stevens Maxim
Hlavní strana
Hliník
Hnojivo
Hohenlohe
Holland
Horní Lužice
Horní Rakousy
Hospodářské zvíře
Hospodářský růst
Hovězí maso
Hradec Králové
Hugenoti
Hugenotské války
Hugo Salus
Hulán
Husar
Hynek Albrecht
Ich bin ein Berliner
Igor Němec (politik)
Igor Vsevoložskij
IHned.cz
Ilja Repin
Incident v Tonkinském zálivu
Incká říše
Indie
Infekční onemocnění
Infračervené záření
Innsbruck
Innviertel
Instrumentální záznamy teplot
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet Archive
Italská tažení francouzských revolučních válek
Italské království
Ivan Dérer
Ivan David
Ivan IV.
Ivan Kočárník
Ivan Pilip
Ivar Aasen
Ivo Václav Fencl
Jánoš Korvín
Ján Bečko
Ján Burius
Jaan Kaplinski
Jacques Groag
Jaderná energie
Jagellonci
Jakub Antonín Zemek
Jaltská dohoda
James Hansen
Jana Andresíková
Jana III. Navarrská
Jana Plodková
Jan Šrámek
Jan Augusta
Jan Blatný
Jan Campanus Vodňanský
Jan Gebhart
Jan Hrdina
Jan Kalvoda
Jan Karel Hraše
Jan Karel Liebich
Jan Mydlář
Jan Plovajko
Jan Ruml
Jan Sládek
Jan Stráský
Jan Táborský z Klokotské Hory
Jan Vanýsek
Jan Werner
Jan Zikmund Braniborský
Japonsko
Jaromír Hořejš
Jaroslav Šedivý
Jaroslav Arnošt Trpák
Jaroslav Barták (matematik)
Jaroslav Drobný (tenista)
Jaroslav Kladenský z Kladna
Jaroslav Kofroň
Jaroslav Kohout (filozof)
Jaroslav Prokopec
Jaroslav Toť
Jaroslav Volek
Jean-Baptiste Dumas
Jednota bratrská
Jeruzalém
Jiří Adamíra
Jiří Dánský
Jiří Jedlička (plavec)
Jiří Kamen
Jiří Kovařík (historik)
Jiří Malenovský
Jiří Novák (politik)
Jiří Pavlov
Jiří Rubáš
Jiří Skalický
Jiří z Poděbrad
Jiřina Hanušová
Jižní polokoule
Jihlava
Jihovýchodní Asie
Jindřiška Adéla Marie Savojská
Jindřiška Klímová
Jindřich
Jindřich Eckert
Jindřich Geisler
Jindřich I. Anglický
Jindřich IV.
Jindřich Kabát
Jindřich Ladislav Barvíř
Jindřich Mahelka
Jindřich Veselý
Jindřich VIII. Tudor
Jindřich Vodička
Jindřich Wankel
Jocelyn Bellová Burnellová
Johann Bayer
Johann Friedrich Struensee
Johann Joseph Würth
Johann Most
Johann Wilhelm Ludwig Gleim
Johan Ludvig Runeberg
John Boyd Dunlop
John Fitzgerald Kennedy
John Knox
Joris Karl Huysmans
Josef Šnejdárek
Josef Fischer (filosof)
Josef Holub (botanik)
Josef Hrnčíř
Josef Jaromír Štětka
Josef Kalousek
Josef Kovalčuk
Josef Lux
Josef Obeth
Josef Patzel
Josef Plojhar
Josef Pukl
Josef Schieszl
Josef Zieleniec
Joseph Merrick
Jozef Kubinyi
Jozef Tiso
Judenburg
Jules Mazarin
Juliánský kalendář
Křesťanskodemokratická strana
Křesťanství
Křišťan
Kalmarská unie
Kanada
Kancionál
Kandidát věd
Kapitulace u Világoše
Kaple svatého Kříže (Karlštejn)
Karel Škorpil
Karel Babánek
Karel Dyba
Karel Findinský
Karel František Pitsch
Karel I. Stuart
Karel IX. Francouzský
Karel Jiráček
Karel Kilcher
Karel Nepraš
Karel Odstrčil
Karel starší ze Žerotína
Karel V.
Karel Veliký
Karel X. Gustav
Karlštejn
Karl Marek
Karola Vasa-Holstein-Gottorpská
Kateřina Habsburská (1533-1572)
Katedrála svatého Martina (Bratislava)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození 5. února
Kategorie:Narození 5. srpna
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kathrin Zettelová
Katolíci
Katolictví
Kaunitz
Kazaňský chanát
KDU-ČSL
Keelingova křivka
Khevenhüller
Klášter
Klement VII.
Klimatická bezpečnost
Klimatická krize
Klimatická spravedlnost
Klimatická stagnace
Klimatické změny
Klimatický model
Klimatický systém
Kluž
Kníže
Knin
Košice
Koks
Kolín
Koloběh uhlíku
Komplexní číslo
Komunismus
Kondenzační jádro
Konflikt v Tigraji 2020
Kongresové centrum Praha
Konkubína
Kopaničářství
Korál
Korálový útes
Koruna polského království
Korunní země
Korutany
Kosmodrom Bajkonur
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Kouřim
Kraňské vévodství
Kremže
Kristýna I. Švédská
Kristián
Kroměříž
Kryštof z Gendorfu
Krymští Tataři
Kryscina Cimanouská
Kukuřice
Kunhuta ze Šternberka
Kurt Biedenkopf
Kutná Hora
Květen
Kyjev
Kyjevská Rus
Kyrysník
Kyslík
Lékař
Ladislav Prokop Procházka
Ladislav Quis
Lalibela
Landstreitkräfte
Latina
Laura Mancini
Leden
Ledový příkrov
Leoš Heger
Leoben
Leonardo da Vinci
Leonardo Leo
Leonid Iljič Brežněv
Leon Max Lederman
Leopold Chalupa
Leopold I.
Leo Baekeland
Les
Lesní požár
Letní olympijské hry 2020
Levoča
Libéral Bruant
Library of Congress Control Number
Lindau
Linec
Linford Christie
Lipník nad Bečvou
Lisabon
Litevské velkoknížectví
Litoměřice
Litomyšl
Livonská válka
Lombardie
Los Angeles
Louis Schmeisser
Luís Vaz de Camões
Lužice
Lužická Nisa
Lublaň
Lublinská unie
Luboš Hucek
Lucern
Luděk Rubáš
Ludvík Jagellonský
Ludvík Kolek
Ludvík XIII.
Ludvík XVI.
Ludvík XVIII.
Ludwig Czech
Ludwig von Benedek
Ludwig Wokurek
Luisa Oranžsko-Nasavská
Lung-čching
Lusovci
Luteráni
Luteránství
Lvov
Lyon
Mírný pás
Místokrálovství Nové Španělsko
Místokrálovství Peru
Mühlviertel
Münster
Městské okresy v Německu
Maďarská revoluce 1848–1849
Maďarsko
Mahidevran Sultan
Malárie
Malá doba ledová
Malíř
Maledivy
Mannheim
Mantova
Maršál
Maria Sibylla Merianová
Marie Antonie Habsburská
Marie Chatardová
Marie de Sévigné
Marie Dostalová
Marie Medicejská
Marie Součková
Marie Terezie
Marie Waltrová
Marilyn Monroe
Mariner 10
Markéta Fialová
Markéta Habsburská (1651–1673)
Markýz
Mars 6
Martin Antonín Lublinský
Martin Bojar
Martin Holcát
Martin Luther
Mart Stam
Marvin Gaye
Mary Cleaveová
Mary Pickfordová
Masakry ve varšavské čtvrti Wola
Masamune Date
Massachusetts
Matěj Anastasia Šimáček
Matteo Borgorelli
Matyáš Korvín
Maurice Papon
Maxmilián II. Emanuel
Maxmilián II. Habsburský
Mayové
Melchiorre Cafà
Methan
Metro (deník)
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Michail I. Fjodorovič
Michal Pavlata (herec)
Michal Sendivoj ze Skorska
Michelangelo
Michel Fleischmann
Miguel López de Legazpi
Mikuláš Koperník
Milán
Milada Emmerová
Milankovičovy cykly
Milavče
Miloš Navrátil (muzikolog)
Miloslav Ludvík
Miloslav Stehlík
Ministerstvo zdravotnictví České republiky
Miroslav Štěpán
Miroslav (okres Znojmo)
Miroslav Jindra
Miroslav Liberda
Mistrovství světa ve fotbale 2018
Mlži
Mladá Boleslav
Mořeplavec
Mořské ptactvo
Mořský led
Mořský proud
Moderní doba
Mokřad
Moluky
Mona Lisa
Mons
Montréal
Monzun
Morava
Moravské markrabství
Moskva
Most
Murad IV.
Muslimové
Náš letopočet
Náhorně-karabašská republika
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní galerie Praha
Národní garda (Francie)
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Nürburgring
Němčina
Německá demokratická republika
Německá selská válka
Německo
Německo-polská státní hranice
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nagasaki
Namur
Napoleonovo tažení do Egypta a Sýrie
Napoleonské války
Napoleon Bonaparte
Natálie Kubištová
National Archives and Records Administration
Naum Gabo
Neil Armstrong
Nelson Mandela
Neugebauer
New York
Neymar
Nicolas Boileau
Nicolas Malebranche
Niels Henrik Abel
Nikita Sergejevič Chruščov
Nikolaj Alexandrovič Dobroljubov
Nikolaj Gavrilovič Spafarij
Nizozemská revoluce
Nizozemské provincie
Nizozemsko
Norsko
Nové Město na Moravě
Nový Bydžov
Nový Jičín
Nova Gorica
Novgorod
Novokřtěnci
Novorossijsk
Občanská demokratická aliance
Občanská demokratická strana
Občanské fórum
Oběžná dráha
Oblak
Obnovitelná energie
Obsazení Münsteru
Ocel
Odlesňování
Odpadní voda
Okupační zóny Německa
Okyselování oceánů
Ole Bull
Olomouc
Olympijské hry
Operace Bouře
Operace Bronse
Operace Pierce Arrow
Opričnina
Oradea
Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Osijek
Osmanská říše
Osmansko-habsburské války
Osmdesátiletá válka
Ostřihom
Ostnatý drát
Otrokyně
Oudenaarde
Oxford University Press
Oxid dusný
Oxid siřičitý
Oxid uhličitý
Ozbrojené síly Turecka
Ozon
Pád Berlínské zdi
Pád Konstantinopole
Pěchota
Přívalový déšť
Předměstí
Přemyšl
Přemysl Otakar II.
Přerov
Přimda (hrad)
Pšenice
Paříž
Pařížská dohoda
Pagekon obří
Palais du Luxembourg
Paleocenní–eocenní teplotní maximum
Palestina
Palmový olej
Památková rezervace
Památník Berlín-Hohenschönhausen
Panamská šíje
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panoráma
Papež
Parní stroj
Patrick Ewing
Paul Kray von Krajova und Topollya
Pavel Fischer
Pavel Klener
Pavel Kolář (fyzioterapeut)
Pavel Krbálek
Pavel Tigrid
Pavel Vízner
Pavla Horská
Pedro Álvares Cabral
Pellegrini
Pequotská válka
Permafrost
Petar Hektorović
Petra Faltýnová
Petrus Ramus
Petr Štěpánek (pedagog)
Petr Žaluda
Petr Arenberger
Petr Drulák
Petr Janyška
Petr Lom
Petr Nováček
Petr Piťha
Petr Prouza
Petr Urbánek (básník)
Petr Zenkl
Pevnina
Pforzheim
Piero Sraffa
Pierre-Esprit Radisson
Pierre Zaccone
Pietro Antonio Cesti
Pius V.
Pivovar
Ploutvonožci
Pluk
Plzeň
Počasí
Pošta
Požáry
Požáry v Austrálii (2019–2020)
Pobřeží slonoviny
Poddanství
Podvýživa
Pohoří
Pokus o vojenský převrat v Turecku 2016
Polární zesílení
Polština
Politik
Polní maršál
Polní myslivec
Polní zbrojmistr
Polské království
Polsko
Polsko-litevská unie (1569–1795)
Pompeje
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Německo
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Rakousko
Portál:Sport
Portál:Válka
Portugalská literatura
Portugalsko
Port Stanley
Posádka
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Postupimské náměstí
Potenciál globálního oteplování
Poušť
Povodeň
Povstání knížete z Ning
Průjem
Průmysl
Průmyslová revoluce
Praha
Prapor (jednotka)
Prapor Zośka
Prešov
Prevét
Program OSN pro životní prostředí
Propad uhlíku
Prostějov
Protestantismus
Proxy data
Pruské Slezsko
Prusko
Prusko-rakouská válka
První křížová výprava
První obléhání Vídně
První světová válka
První vláda Václava Klause
Q12044950
Q12044950#identifiers
Q12044950#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q20948846
Q20948846#identifiers
Q20948846#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q5086#identifiers
Q5086#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rámcová úmluva OSN o změně klimatu
Rýže
Radiační působení
Rafail Levickij
Raimund Montecuccoli
Rakouské arcivévodství
Rakouské císařství
Rakouské Slezsko
Rakouské vévodství
Rakousko
Rakousko-uherská armáda
Rakousko-uherské vyrovnání
Rakousko-Uhersko
Rakovník
Referendum
Reformace
Regina Kordová
Rembrandt
Renesanční architektura
Republika obou národů
Republika Srbská Krajina
Robert Peel
Robin Vik
Robotní patent (1775)
Rok
Roman Pokorný
Roman Prymula
Ronald Reagan
Ropa
Ropná skvrna
Rosetta
Rosettská deska
Roxelana
Rozdělení Berlína
Rozhlas.cz
Rozvojová země
Rudolf Čechura
Rudolf Štrubl
Rudolf Bergman
Rudolf I. Habsburský
Rudolf II.
Rudolf Vanýsek
Rudolf z Thunu
Ruské carství
Ruský car
Rusko
Sémiotika
Sírany
Sója (rod)
Sacco di Roma
Safíovci
Safí I.
Sahara
Sakrální stavba
Sambir
Sametová revoluce
Sankt Pölten
Sanok
Santorio Santorio
Sapér
SARS-CoV-2
Sasko
Scénáře socioekonomického vývoje
Scénáře socioekonomického vývoje#SSP1: Udržitelný vývoj (zelená cesta)
Scénáře socioekonomického vývoje#SSP3: Regionální rivalita (kamenitá cesta)
Scénáře socioekonomického vývoje#SSP5: Rozvoj založený na fosilních palivech (cesta po dálnici)
Schutzstaffel
Sedmihradsko
Segedín
Sekule
Selim I.
Selim II.
Senát Spojených států amerických
Sergej Adamovič Kovaljov
Severní Amerika
Severní polokoule
Seznam českých velvyslanců ve Francii
Seznam římských králů
Seznam hlav ruského státu
Seznam inckých panovníků
Seznam ministrů zdravotnictví České republiky
Seznam ministrů zdravotnictví Československa
Seznam olomouckých biskupů a arcibiskupů
Seznam pěších pluků císařsko-habsburské armády
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam premiérů Česka
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Sixtinská kaple
Skládka
Skleníkové plyny
Skleníkový efekt
Slaný
Slezská kuchyně
Slezsko
Slovo roku
Sluneční aktivita
Sluneční energie
Sluneční zářivost
Sníh
SN 1572
Sochař
Socha Svobody
Sociální nerovnost
Solární panel
Songgotu
Sopečná erupce
Soubor:09 September - Percent of global area at temperature records - Global warming - NOAA cs.svg
Soubor:20180610 FIFA Friendly Match Austria vs. Brazil Neymar 850 1705.jpg
Soubor:20210331 Global tree cover loss - World Resources Institute.svg
Soubor:Adamrodriguez05.JPG
Soubor:Andreas Papandreou.jpg
Soubor:AndreCitroen.jpg
Soubor:BarbaraHersheyTIFF2010.png
Soubor:Battaillon – Parade-Ordnung 1749.png
Soubor:Battaillon – Schlacht-Ordnung 1749.png
Soubor:Battle of Lepanto 1571.jpg
Soubor:Berlin-wall-map en.svg
Soubor:Berlinermauer.jpg
Soubor:Berliner Mauer.jpg
Soubor:BerlinWall01b.jpg
Soubor:Berlin Wall (13-8-2006).jpg
Soubor:Berlin Wall 1961-11-20.jpg
Soubor:Berlin Wall death strip, 1977.jpg
Soubor:Berlin wall street sign crossed on bicycle 2011.jpg
Soubor:Berlin Wall victims monument.jpg
Soubor:Bleachedcoral.jpg
Soubor:BrandenburgerTorDezember1989.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 173-1321, Berlin, Mauerbau.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1990-0325-012, Berlin, East Side Gallery.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-87605-0002, Berlin, Mauerbau, US-Soldaten, Volkspolizisten.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-88574-0004, Berlin, Mauerbau, Bauarbeiten.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild B 145 Bild-P061246.jpg
Soubor:Change in Average Temperature With Fahrenheit.svg
Soubor:Charlotte Rampling 2016.jpg
Soubor:CO2 Emissions by Source Since 1880.svg
Soubor:Council of Trent.JPG
Soubor:Cristiano Ronaldo, 2010.jpg
Soubor:Daniel Stach (2016).jpg
Soubor:David Ferrer - Roland-Garros 2013 - 014.jpg
Soubor:Di05.jpg
Soubor:East German Guard - Flickr - The Central Intelligence Agency (cropped).jpg
Soubor:EmperorSuleiman.jpg
Soubor:Endangered arctic - starving polar bear edit.jpg
Soubor:Fenster-des-Gedenkens-Berlin.jpg
Soubor:Ferdinand Maria of Bavaria.jpg
Soubor:Forest Whitaker.jpg
Soubor:František Pospíšil 2015.JPG
Soubor:GDMaupassant.jpg
Soubor:Globalni emise sklenikovych plynu a moznosti jejich snizeni CS.svg
Soubor:Globalni toky energie cs.svg
Soubor:Global Energy Consumption-cs.svg
Soubor:Greenhouse Gas Emissions by Economic Sector-cs.svg
Soubor:Greenhouse gas emission scenarios 01-cs.svg
Soubor:Guy de Maupassant fotograferad av Félix Nadar 1888.jpg
Soubor:Hrob Petra Loma.jpg
Soubor:Ilya Repin (1909).jpg
Soubor:Jakob Seisenegger 001.jpg
Soubor:Jana Plodková 2015.JPG
Soubor:Kaiserliches Kürassierregiment K 2 1734 Gudenushandschrift.jpg
Soubor:Karel starší ze Žerotína.png
Soubor:Kathrin Zettel.jpg
Soubor:Kennedy in Berlin.jpg
Soubor:Ladislav Quis Vilimek.jpg
Soubor:Lambiel at the 2010 European Championships.jpg
Soubor:Launch of IYA 2009, Paris - Grygar, Bell Burnell cropped.jpg
Soubor:Lederer Eduard (1859-1944).jpg
Soubor:Leon M. Lederman.jpg
Soubor:Linford Christie 2009.png
Soubor:Lublin Union 1569.PNG
Soubor:Mapa-zmeny-teploty.svg
Soubor:Marquise de sevignee.jpg
Soubor:Marvin Gaye (1965).png
Soubor:Mary Cleave.jpg
Soubor:Mauerrest an der Niederkirchnerstraße 2009.JPG
Soubor:Mauna Loa CO2 monthly mean concentrationCS.svg
Soubor:Miroslav-Radost-Pavel-Krbálek2017.jpg
Soubor:Mountain Pine Beetle damage in the Fraser Experimental Forest 2007.jpg
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:National Park Service Thawing permafrost (27759123542).jpg
Soubor:Neil Armstrong pose.jpg
Soubor:NORTH POLE Ice (19626661335).jpg
Soubor:Orroral Valley Fire viewed from Tuggeranong January 2020.jpg
Soubor:Patrick Ewing Magic cropped.jpg
Soubor:Physical Drivers of climate change-cs.svg
Soubor:Praha, Hradčany, Chotkovy sady, NIKE 89 02.jpg
Soubor:Projected Change in Temperatures-cs.svg
Soubor:Rembrandt Harmensz. van Rijn 141.jpg
Soubor:Rosselli-1508.jpg
Soubor:Sea level history and projections-cs.svg
Soubor:Soil moisture and climate change-cs.svg
Soubor:Structure of Berlin Wall-info-de.svg
Soubor:Svět knihy 2009 - Boris Hybner.jpg
Soubor:Teddy Sheringham 2012.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:Vývoj koncentrace CO2 v atmosféře.svg
Soubor:Vývoj průměrné světové teplotní anomálie.svg
Soubor:Vitus Bering.jpg
Soubor:West and East Berlin.svg
Soubor:Woodbridge Wimbledon 2004.jpg
Souborný katalog České republiky
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-172-8
Speciální:Zdroje knih/80-7239-179-8
Speciální:Zdroje knih/9788090274556
Spojené státy americké
Společnost vlasteneckých přátel umění
Spréva
Srážka vlaků u Milavčí
Srážky
Srpen
Státní hranice
Stéphane Lambiel
Střední Evropa
Středověké klimatické optimum
Stanislav Bělehrádek
Stanislav Mentl
Staré Brno
Status quo
Stavovský odboj roku 1547
Stratosféra
Stryj
Studená válka
Subsaharská Afrika
Subtropický pás
Sucho
Sulejman I.
Supernova
Světová banka
Světová výstava 1967
Světová zdravotnická organizace
Světskost
Svatá říše římská
Svatá liga
Svatopluk Němeček
Svatováclavská smlouva
Svijonožci
Sydney Camm
Túpac Amaru I.
Těšín
Těžba uhlí
Třicetiletá válka
Tahmásp I.
Tamuz
Tarnów
Teddy Sheringham
Tenis
Tenochtitlán
Teorie černé labutě
Tepelná kapacita
Tepelné čerpadlo
Teresa Pola
Ternopil
Terry Cooper
The Guardian
Thilafushi
Thomas Dekker (dramatik)
Thurn
Tichý oceán
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Titul
Titus
Tobiáš Jan Becker
Todd Woodbridge
Tokio
Toky uhlíku
Tomáš Hoskovec
Tomáš Julínek
Tomáš Koutný
Tony Esposito (lední hokejista)
Toronto
Tramvaj
Tridentský koncil
Tropická cyklóna
Tropické cyklóny a změna klimatu
Tropický pás
Troposféra
Tung Čchi-čchang
Tuvalu
Tycho Brahe
Tyrolské hrabství
Učitel
Užhorod
Udržitelná doprava
Udržitelná energie
Uherské Hradiště
Uherské království
Uherský král
Uhersko
Uhlí
Uhlíková neutralita
Uhlíkový rozpočet
Ukončování využívání fosilních paliv
UNESCO
United Artists
Univerzita Karlova
Univerzitní systém dokumentace
Urban VIII.
Václav Fiala (ilustrátor)
Václav Havel
Václav Klaus
Václav Kotrba
Václav Vojtěch Červenka z Věžňova
Válka
Válka o Falklandy
Válka o polské následnictví
Válka ve Vietnamu
Vídeň
Vídeňská operace
Vídeňský les
Vídeňský mír
Východní Asie
Východní blok
Východní Evropa
Východní Germáni
Vědecký konsenzus o změně klimatu
Věra Beranová
Větrná energie
Vakcína proti covidu-19
Valide sultan
Varšavská smlouva
Varšavské povstání
Variabilita klimatu
Vasco Núñez de Balboa
Vavro Šrobár
Veřejná doprava
Vegetace
Velké okresní město
Velký bariérový útes
Venuše (planeta)
Vesmír
Viktor Hájek
Vilém Aetheling
Vilém Holáň
Vilém I. Oranžský
Vilém Kropp
Vilém Prusinovský z Víckova
Vilém Slavata z Chlumu a Košumberka
Vincenzo Legrenzio Ciampi
Virtual International Authority File
Vital Šyšov
Vitus Bering
Vláda České republiky
Vladimír Černík
Vladimír Šlechta
Vladimír Špidla
Vladimír Budinský
Vladimír Dlouhý (ekonom)
Vladimír I.
Vladimír Jelínek
Vladimír Novák (voják)
Vladimír Vavřínek
Vladislavské zřízení zemské
Vladislav II. Jagello
Vladislav II. Jagellonský
Vladislav IV. Vasa
Vladislav Klumpar
Vladislav Vlček
Vlastimil Letošník
Vlastimil Válek
Vlhkost vzduchu
Vliv globálního oteplování na člověka
Vlna veder
Vodní energie
Vodní pára
Vojtěch Kryšpín (pedagog)
Volby do České národní rady 1990
Volby do České národní rady 1992
Volkspolizei
Vrchlabí
Vymírání
Vypařování
Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze
Vysokoškolský učitel
Vytápění
Vzestup hladiny oceánů
Walter Ulbricht
Wieselburg
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Karl von Haidinger
William Holman Hunt
Willi Stoph
Woodrow Wilson
WorldCat
Yucatánský poloostrov
Září
Západní Antarktida
Západní Berlín
Západní blok
Západní Německo
Západní Slované
Zatmění Slunce
Zdeněk Škromach
Zdeněk Novák (generál)
Zeeland
Země
Zeměbrana
Zemědělství
Zemětřesení v Pompejích (62)
Země Koruny české
Zemní plyn
Zemský okres Zhořelec
Zgorzelec
Zikmund Báthory
Zikmund II. August
Zmírňování změny klimatu
Znečištění ovzduší
Znečištění vody
Znojmo
Zpětná vazba
Zpětné vazby klimatických změn
Zpravodajská služba
Zuzana Roithová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk