A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Železná opona (angl. Iron Curtain, rus. Железный занавес) bol termín používaný najmä na Západe počas studenej vojny, ktorý označoval imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet na dve časti: západný blok vedený Spojenými štátmi a východný blok vedený ZSSR. V terminológii používanej komunistami išlo o dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (alebo imperialistický) a socialistický. Od roku 1955 mala v Európe nemennú podobu tvorenú hranica medzi dvoma vojenskými alianciami Severoatlantickej aliancie (NATO) a štátmi Varšavskej zmluvy, na čele ktorých boli dve jadrové superveľmoci USA a ZSSR.
Okrem týchto blokov existovali aj neutrálne krajiny alebo krajiny ktoré neboli členmi uvedených dvoch vojenských paktov. Viacero bývalých kolónií sa postupne stalo členmi Hnutie nezúčastnených krajín, ktoré vzniklo v roku 1955 a v roku 1961 deklarovalo, že jeho členské krajiny nie sú súčasťou žiadnych mocenských blokov. V septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy Josipa Broza Tita (Juhoslávia). V roku 1964 bolo členmi 46 štátov a na konferencii v roku 1979 v Havane bolo už členov viac ako 100.
V Európe sa nachádzala železná opona na západnej hranici ZSSR, Nemecká demokratická republika (NDR), Česko-Slovenska, Maďarska a Juhoslávie a na južnej hranici Albánska, Juhoslávie a Bulharska. Počas trvania Studenej vojny sa opona posunula na východ, pretože Albánsko a Juhoslávia sa postupne stali menej závislé na Východnom bloku.
Vznik a význam pojmu
Termín použil Joseph Goebbels[1] 23. februára 1945 v reakcii na výsledky krymskej konferencie v časopise Das Reich ako narážku na železnú oponu v divadle: „...a na Európu spadne železná opona“. Do dnešného používania termín uviedol Winston Churchill v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA H. Trumanovi na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom fultonskom prejave v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu.
Fyzicky železnú oponu tvorili ploty s drôtenými prekážkami, signalizáciou a kontrolným pásmom, ktoré sa objavili v ZSSR koncom 40. rokov minulého storočia, pričom sa inšpirovali strážením nacistických koncentračných a vlastných táborov. Do konca 50. rokov bolo na hranici ZSSR „zadrôtovaných“ takmer 12 tisíc kilometrov, v ostatných štátoch východného bloku asi 6 tisíc kilometrov a v Československu bezmála 750 kilometrov.[2] Pre porovnanie dĺžka limes Romanus bola približne 3 000 km.
Zmyslom existencie železnej opony, ktorú na svojich hraniciach a území vybudovali krajiny Východného bloku bolo predovšetkým zabrániť voľnému pohybu svojich obyvateľov, najmä z obavy pred emigráciou na Západ. Napriek propagande o potrebnosti ž. opony kvôli hrozbe (vojenského) ohrozenia "tábora socializmu" zo Západu bola vnímaná ako symbol neslobody obyvateľov Východného bloku. V tomto zmysle ju prezentovali napríklad 26. júna 1961 John F. Kennedy v Berlíne v prejave Ich bin ein Berliner a 12. júna 1987 Ronald Reagan: "Tear down this wall!". Ako sa ukázalo po páde komunizmu v Európe (revolúcie roku 1989 vo východnej Európe) takto oponu vnímali aj samotní obyvatelia. V bývalom Československu strhli železnú oponu ako prví Bratislavčania[3]. Vyše 150-tisícový sprievod sa prešiel už v nedeľu 10. decembra 1989 po vtedy ešte prísne stráženej štátnej hranici s Rakúskom do blízkeho Hainburgu aby sa pozreli[4] na Devín z druhej strany.
Vytváranie hraníc

História súčasného delenia Európy začala už v rokoch 1939 – 1941, kedy si na základe paktu Ribbentrop – Molotov Sovietsky zväz a nacistické Nemecko rozdelili stredovýchodnú Európu. Tieto územné zisky si ZSSR udržal a ďalej zabezpečil ich rozširovanie rokovaniami so Spojencov ešte počas vojny. Bolo to najmä rokovanie Veľkej trojky na teheránskej konferencii roku 1943 a jej potvrdenie v roku 1945 v Jalte. Na rozdelenie Európy po vojne malo zásadný vplyv, kam do konca vojny došla Červená armáda a ktoré štáty oslobodili od nacistickej nadvlády západní spojenci.
Výsledkom vojny, ktorý bol potvrdený vo februári 1947 v Paríži, bolo, že Sovietsky zväz anektoval rozsiahle územia Európy v ktorých v nasledujúcich rokoch svoju hranicu zaistil pomocou tzv. satelitných štátov, v ktorých získali postupne moc komunistické strany. To neplatí o línii železnej opony na severe Európy, kde boli pomery upravené fínsko-sovietskou zmluvou. Fínsko si zachovalo samostatnosť za cenu územných ústupkov a budovania prosovietskej neutrality (tzv. Paasikiviho-Kekkonenove doktríny).
Najproblematickejší úsek železnej opony sa nachádzal na území Nemecka rozdeleného na okupačné zóny, teda na západnom okraji sovietskej okupačnej zóny. Ešte problematickejšia bola situácia podobne rozdeleného Berlína, ktorý sa celý nachádzal vo vnútri sovietskej zóny. Neúspešná snaha ZSSR berlínskou blokádou v rokoch 1948 – 1949 ovládnuť celý Berlín viedla k definitívnemu rozdeleniu Berlína, ale aj celého Nemecka na Východné a Západné Nemecko v roku 1949. Iný osud ako Nemecko čakal na okupačné zóny rozdeleného Rakúsko, ktoré za podmienky neutrality a nevstúpenia do NATO potvrdenej štátnou zmluvou z roku 1955 prestalo byť okupované a tak sa tu línia železnej opony definitívne posunula na česko-slovenskú a maďarskú hranicu.
Železná opona v ČSSR


Právo cestovať do zahraničia nebolo po skončení druhej svetovej vojny obnovené v predvojnovom rozsahu, a to ako z politických, tak ekonomických dôvodov. Ako argument poslúžila štátna branná pohotovosť (v slovenských krajinách do konca roku 1945, v niektorých slovenských oblastiach o jeden až dva roky dlhšie) a nedostatok devíz.[5]
Cestovné pasy boli podľa dočasnej inštrukcie ministerstva vnútra z roku 1946 vystavované na súkromné cesty iba v mimoriadnych prípadoch a na vycestovanie z pracovných dôvodov bolo potrebné získať odporučenie. Avšak pasové úrady, ktoré v tom čase predstavovalo policajné riaditeľstvo, mohli podľa platného zákona o cestovných pasoch (Zákon o cestovních pasech z roku 1928, ktorý formálne platil až do roku 1949) žiadosti o pas zamietať.[6]
Už v priebehu prevratu v roku 1948 komunistická moc v Československu uzavrela hranice, pričom zastavila vydávanie pasov a víz. Od 23. februára 1948 Ministerstvo vnútra ČSR viazalo možnosť použitia cestovných pasov vystavených predtým na vydanie osobitného povolenia na vycestovanie (česky jednorázová výjezdní povolení), čo bol počiatok tzv. vycestovacích doložiek (česky výjazdních doložek).[7]
Nový zákon o cestovných pasoch (č. 53/1949Zb.) prijatý na jar 1949 výslovne určoval, že na vydanie pasu nemajú občania právny nárok.[8] V marci 1949 bolo zároveň prijaté vládne uznesenie, podľa ktorého nemali byť cesty do zahraničia na súkromné účely vôbec povoľované, o výnimkách rozhodovalo ministerstvo vnútra a v rokoch 1950 – 1953 Ministerstvo národnej bezpečnosti.[7] Do roku 1953 nebolo možné súkromne cestovať do zahraničia, dokonca ani do komunistických krajín.[9]
Železná opona sa na česko-slovenskej západnej hranici začala vytvárať prakticky už od roku 1948, ale skutočne nepriechodnou sa stala až v rokoch 1952 a 1953, aj ako reakcia na neustávajúce úteky cez hranicu. V rokoch 1952 až 1966 sa už železná opona tiahla od styku československej hranice s NDR a Poľskom až po Komárno (dunajský úsek strážila Dunajská pohraničná stráž).
V apríli 1966 bola zrušená vojsková ochrana hranice s NDR a dĺžka železnej opony v Česko-Slovensku bola potom až do jej likvidácie 926 kilometrov (tzv. západná hranica s NSR a Rakúskom)[10]. V NDR prebehlo budovanie železnej opony o niečo neskôr, poslednou fázou v roku 1961 bola výstavba Berlínskeho múru, ktorý rozdelil mesto Berlín na dve časti.
Dobudovanie železnej opony podmienilo zmeny v cestovnom ruchu. Organizované zájazdy do komunistických krajín boli povolené až v roku 1956. Zájazdy do západných krajín boli zriedkavé a organizovali ich takmer výhradne pre podniky rezortných ministerstiev. Do roku 1965 platil zákon o cestovných dokladoch, ktorý ustanovoval, že na vydanie cestovného pasu nemá občan právny nárok. Výjazd do zahraničia bol možný len vtedy, ak bola k pasu pre jednotlivú cestu vydaná výjazdná doložka. Keďže československá mena nebola voľne zameniteľná, tak bolo nutné požiadať Štátnu banku československú o prídel devíz, na ktorý nebol právny nárok. O výjazdnú (vycestovacia) doložku bolo možné žiadať na pasovom oddelení a len s potvrdeným devízovým prísľubom.[9]
Zakázané, hraničné a pohraničné pásmo
V apríli 1950 bolo v prihraničnom území (kde pôsobila Pohraničná stráž) vyhlásené hraničné pásmo. Vonkajšiu hranicu tvorila hraničná čiara, vnútorná hranica vedúca pozdĺž najpoužívanejších ciest bola označená výstražnými tabuľkami. Vstup do tohto hraničného pásma bol možný len na povolenie. Od zotmenia do svitania v ňom bol zákaz pohybu mimo verejné komunikácie. V roku 1951 boli viaceré pohraničné okresy vyhlásené za pohraničné územie. Toto pohraničné územie sa delilo na tri pásma: zakázané (najbližšie k hraničnej čiare), hraničné a pohraničné.
Zakázané pásmo siahalo asi 2 kilometre od štátnej hranice. Jeho hranicu určoval veliteľ Pohraničnej stráže (ďalej PS) a vyhlasoval ho okresný národný výbor. Toto pásmo bolo vysídlené, pohyb v ňom bol povolený len príslušníkom PS. Vstup iných osôb povoľoval veliteľ jednotky PS a bol možný len v sprievode príslušníka PS.
Hraničné pásmo tiež určoval veliteľ PS a vyhlasoval okresný národný výbor. Jeho vnútorná hranica miestami siahala až 12 – 15 km do vnútrozemia. Vstup do tohto pásma bol len na zvláštne povolenie a povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré vydával oddiel Štátnej bezpečnosti v príslušnom pohraničnom okrese. Osoby, ktoré mali povolenie sa zdržiavať v hraničnom pásme, sa nesmeli od zotmenia do svitania pohybovať mimo verejné cesty a železnice. Do hĺbky asi 8 km od hranice boli z komunikácií odstránené všetky orientačné tabule. Z hraničného pásma boli vysťahovaní „nespoľahliví“ obyvatelia. O ich „spoľahlivosti“ rozhodovala komisia príslušného národného výboru. Komisie boli v priamom kontakte so zástupcami PS. Všetky budovy v zakázanom pásme, ktoré nemali prejsť pod správu Ministerstva vnútra alebo Ministerstva národnej obrany, boli určené na demoláciu. Demolačné práce boli skončené koncom 50. rokov.
V pohraničnom pásme neboli zvláštne obmedzenia pre obyvateľstvo. Toto územie bolo stanovené ako operačný priestor Pohraničnej stráže.
Hĺbka zakázaného a hraničného pásma stanovená začiatkom 50. rokov prestala byť postupne hospodársky únosná. Už v polovici 50. rokov sa robili určité čiastočné úpravy pásiem. Tie vyvrcholili v roku 1964 zrušením zakázaného pásma a zúžením hraničného pásma, ktoré bolo ponechané v rozsahu asi 1 – 3 km od hranice. Aj keď bolo zrušené hraničné pásmo vo svoje pôvodnej hĺbke, operačný priestor PS bol väčší. Taktici PS stanovili tzv. „pásmo prístupov“, ktoré siahalo do rôznej hĺbky pohraničných okresov.
Režim v hraničnom pásme
Vstup do hraničného pásma (za zátarasy) bol vstup povolený len držiteľom priepustky. Tie sa vydávali na plnenie pracovných úloh v hraničnom pásme a vydávali ich oddelenia Verejnej bezpečnosti. V hraničnom pásme sa nesmelo bývať, zdržiavať sa v ňom od zotmenia do svitania a mohli tu byť stavby slúžiace bezpečnosti a hospodárstvu. Vstup za trasu ŽTZ mali povolený len preverení pracovníci, ktorí tam plnili pracovné úlohy pod dohľadom príslušníkov PS. Bez dohľadu sa tam smeli pohybovať iba osoby menovite schválené veliteľom brigády PS.
K menším zmenám došlo v rokoch 1975 – 1980 po stanovení nových trás signálnych stien. V ňom sa pohybovali kontrolné hliadky, ktoré robili prieskum, kontrolovali vozidlá, vlaky, autobusy a osoby. Službu tu vykonávali aj tzv. pátrači PS[11].
V druhej polovici 80. rokov sa upustilo od stráženia pracovníkov, ktorí pracovali za zátarasami. Rozhodnutie bolo zdôvodnené nízkym početným stavom pohraničných rôt, častými dezerciami príslušníkov PS a ako reakcia na zastrelenie Johanna Dicka na nemeckom území. Vtedy sa zmenila koncepcia ostrahy hraníc, ktorej cieľom bolo zamedziť vstupu pohraničníkov za zátarasy[10].
Väčšina dedín v zakázanom a hraničnom pásme bola postupne vysídlená. S vysídľovaním sa na Slovensku začalo na jeseň 1951 na 80-kilometrovom úseku hranice s Rakúskom. Do jari 1952 vysídlili 170 rodín (488 osôb) a v druhej etape – do konca roku 1952 – vysťahovali ďalších asi 250 rodín[2], väčšinou na stredné a východné Slovensko. V rokoch 1953 až 1959 boli zničené aj všetky stojace opustené stavby, aby nemohli utečencom cez hranicu poskytovať úkryt (napríklad osada v Pečnianskom lese v Petržalke[12]).
Zátarasy a ploty
Hraničné pásmo bolo prísne strážené príslušníkmi Pohraničnej stráže, ktorí v ňom budovali a udržiavali takzvané „ženijné technické zátarasy“. Charakteristickou súčasťou „zátarasy“ bol ostnatý plot. Ploty boli v skutočnosti dva až štyri. Prvý (zo slovenskej tzv. tylovej strany[13]), ktorý bol asi dva metre vysoký, tvoril plot z ostnatých drôtov, ktorej účelom bolo zabrániť alebo skomplikovať prístup. Ďalší plot v tvare písmena T, vysoký 2,5 až 3 metre, bol signálny s elektrickým napätím najprv 12 alebo 24 voltov a v období roku 1953 až 1963 pod vysokým napätím 2000[14] až 6000[15] voltov[16]. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby smerom od hranice nemohla preniknúť k elektrickému plotu. Medzi plotmi sa často nachádzalo zorané pásmo o šírke cca 20 m, nazývané kontrolný pás[15], v ktorom bolo možné ľahko nájsť stopy prípadného „narušiteľa“ a miesto, kde prekonal prvý plot. Na niektorých úsekoch bola po roku 1970 ešte štvrtá stena, ktorá mala zabrániť prejazdu ťažkým vozidlám.
Okolo roku 1970 boli po celej dĺžke štátnej hranice nainštalované infračervené reflektory s dosahom až do dvoch kilometrov, ktoré umožňovali, aby vojak na strážnej veži (pozorovateľni) mohol terén sledovať infračerveným ďalekohľadom a videl krajinu aj v noci.[17] V 70. rokoch pribudli aj otrasové infračervené senzory, ktoré hlásili pohyb automaticky. Pozdĺž celých hraníc navyše viedla (zvyčajne vo vzdialenosti menej ako jeden kilometer) asfaltová komunikácia, ktorá pohraničníkom uľahčovala výjazd k miestu zásahu.
Tento systém plotov nestál priamo na hranici, ale v dostatočnej vzdialenosti od nej, aby aj v prípade jeho prekonania stihli pohraničníci „narušiteľa“ chytiť skôr, než sa dostal za skutočnú hranicu.
Okrem elektrického plotu a psov patrili medzi najnehumánnejšie spôsoby tzv. „ochrany hraníc“[15] mínové polia (v období rokov 1952 až 1958[18]), nástražné výbušné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa podaných zlepšovacích návrhov.[15] Až v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli z hraničného pásma ČSSR odstránené posledné mínové polia, ktoré boli len v niektorých oblastiach (napríklad míny PP Mi-Ba, PP Mi-D a PP Mi.)
Incidenty na hraniciach a ich dôsledky
Za hranicou pohraničníci oficiálne zasiahnuť nemohli, pretože by išlo o narušenie územia cudzieho štátu. Neoficiálne tu však často intervencie boli, lebo vojaci boli motivovaní tým, že ak „dopadnú" „narušiteľa“, môžu byť odmenení dovolenkou, povýšením, prípadne udelením vyznamenania. Naopak ak ho nedopadli, mohlo to mať pre ich ďalšiu kariéru osudné následky. Medzinárodné problémy vyplývajúce z incidentov spojených so zásahmi mimo štátneho územia (pozri prípad Johanna Dicka[19]) ČSSR viedli k ich postupnému zákazu.
To, že plot je pod elektrickým napätím, ktoré utečenca zabije pri dotyku, nevedeli ani obyvatelia v jeho blízkosti.[14] Medzinárodné sťažnosti viedli k tomu, že v roku 1965 bolo vysoké napätie z plota odstránené. Išlo aj o jeden z dôsledkov „Chruščovovho odmäku“, čo je neoficiálny názov obdobia v histórii ZSSR po smrti Stalina (1953) do roku 1960, v ktorom sa Chruščov snažil o uvoľňovanie napätia[20].
V roku 1968 došlo k uvoľneniu hraníc. Prakticky otvorené hranice uľahčili ďalšiu vlnu povojnovej emigrácie po invázii vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. V rokoch 1968 až 1971 opustilo Česko-Slovensko asi 74 000 utečencov. Toto uvoľnenie hraníc bolo však krátke a po ňom sa najmä zlepšovalo technické vybavenie. Už od roku 1966 bolo namiesto vysokého napätia v plote nízke a táto „signálna línia“ (signálka, ako ju volali pohraničníci) reagovala na dotyk (skrat alebo uzemnenie) a tak upozorňovala okamžite už na pokus o prestrihnutie alebo podlezenie plota. Navyše sa ďalej rozrástla sieť pozorovacích veží až ich celkový počet dosiahol 314. Po incidente, keď vodič autožeriavu prerazil hraničnú závoru v Českých Veleniciach a dostal sa tak do Rakúska, boli značne zosilnené aj závory.
„Narušitelia“, utečenci, úteky a tresty
Do októbra roku 1948 bol prechod štátnej hranice bez cestovného pasu považovaný iba za priestupok. Prvýkrát sa trestný čin s názvom Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu objavil v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948[21]. Podľa § 40 zákona č. 231/1948 Zb. to bol trestný čin, za ktorý hrozil nepodmienečný trest až v trvaní piatich rokov odňatia slobody.[22] Neoprávnené opustenie prevzal ako trestný čin aj trestný zákonník z novembra 1961 s tým, že trestnú sadzbu stanovil na šesť mesiacov až päť rokov; tri roky až desať rokov odňatia slobody hrozilo prevádzačom.[6] Komunistický režim v ČSSR nazýval utečencov „narušiteľmi“. Občania, ktorí utekali (alebo sa o to pokúsili) sa tým oficiálne stávali „narušiteľmi hraníc“, ktorí „opustili republiku“.
Najvšeobecnejší z dôvodov útekov bol samotný komunistický režim, policajný štát, neexistujúca názorová, náboženská a politická sloboda vo všetkých sférach života spoločnosti. Utečenec je osoba, ktorá nedobrovoľne odchádza zo svojej rodnej krajiny. V tomto zmysle všetci odišli nedobrovoľne, pretože okrem malých výnimiek, sa z Česko-Slovenska nedalo vysťahovať legálne len z dôvodu, že sa chcete odsťahovať. Verejnosťou boli utečenci najčastejšie nazývaní emigranti alebo vysťahovalci. Zriedkavo a najmä v češtine sa používalo exulanti (tí, ktorí odišli nedobrovoľne alebo s úmyslom návratu). Aj v oficiálnych médiách sa písalo a hovorilo o dotyčnom, že „ušiel“ (za hranice alebo z republiky) a hovorovo a slangovo aj, že „vzal roha“ alebo „zdrhol“. Cieľové krajiny prijímali utečencov z ČSSR s porozumením a umožňovali im získať (politický) azyl aj občianstvo.
Obyčajní obyvatelia Česko-Slovenska nemohli odísť ba ani vycestovať na Západ bez problémov. Zásadnou prekážkou bolo získanie cestovnej doložky a devízového prísľubu.
Ľudia z Česko-Slovenska utekali najrôznejším spôsobmi: počas dovolenky v Juhoslávii, prerazením železnej závory automobilom, na gumovom člne z pobrežia Warnemünde, preletom hranice balónom naplneným propán-butánovou zmesou, preplávaním Dunaja, Moravy alebo Dyje, prípadne použitím potápačského výstroja. Dvaja muži prekonali Železnú oponu na vozíku zavesenom na drôtoch diaľkového elektrického vedenia. Iní zas prekonali štátnu hranicu na koňoch.[17] Nie všetkým sa útek podaril...
Pohraničná stráž (PS) a jej pomocníci
Pozri aj článok Pohraničná stráž
Pohraničná stráž bola ozbrojená (vojenská) zložka, ktorá zo zákona o ochrane štátnych hraníc mala na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Jej príslušníci boli špeciálne vyberaní a školení, pretože zasahovali proti „narušiteľom“ (štátnej hranice) ostrými zbraňami a pretože službou v PS získali vedomosť a možnosť ako „opustiť republiku“ a preto mali mať predovšetkým pozitívny vzťah ku komunistickému Česko-Slovensku.
Pohraničná stráž používala špeciálne vycvičené služobné psy (československý vlčiak, nemecký ovčiak), ktoré boli cvičené tak, aby dokázali samostatne zadržať „narušiteľa“ (SUP – samostatne útočiace psy). Na stráženie hraníc ich začali využívať na prelome 60. a 70. rokov.[13]
Zvláštnosťou bola aj Dunajská pohraničná stráž, ktorá bola vybavená člnmi.
Ďalšou zvláštnosťou v poslednom desaťročí pred pádom železnej opony bolo využívanie nasadenia tajne hliadkujúcich príslušníkov - tzv. pátračov. Tento vojak základnej služby mohol a bol oblečený v civile, za čo dostával mesačne príplatok približne 120,-Kčs k žoldu[23]. Pátrači boli ozbrojení pištoľou ukrytou v podpažnom puzdre, slzným plynom (kaser), putami, rádiostanicou, prípadne tzv. „pojítkom“.
Pomocník pohraničnej stráže
Najjednoduchšia a najúčinnejšia ochrana socialistických hraníc spočívala v sledovaní a udávaní tých, ktorí sa chystali alebo pripravovali hranice "prekročiť". Preto sa vedenie štátu, KSČ ale predovšetkým Štb snažila zapojiť do „ochrany hraníc“ aj obyvateľstvo. Pomocník pohraničnej stráže (PPS) bol preverený civil, ktorý mal na ruke pásku a práva ako pomocník VB. Jeho odmena sa v rokoch 1979 – 1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, najčastejšie to bolo 200 korún za „dolapenie narušiteľa“. V roku 1976 bolo v rámci slovenskej 11. brigády s veliteľstvom v Bratislave registrovaných spolu 1412 príslušníkov PPS. Ako kádrová záloha slúžila mládežnícka organizácia Mladí pomocníci PS, ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať občan starší ako 15 rokov a mladší ako 21 rokov. Pri jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely Mladých strážcov hranice. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním. Mali si všímať ľudí s ruksakmi, mapami či kompasom v ruke. 64-ročný dôchodca opisuje pre Denník N ako v roku 1970 ako 12 ročný udal hnedovlasého muža s ruksakom, z ktorého sa vykľul Poliak, čo mal namierené do Rakúska.[24]
Do ochrany hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky a obce. Napríklad Matador v Petržalke získal titul Vzorný pohraničný závod v roku 1973. V roku 1989 získala titul Vzorná pohraničná obec napríklad obec Novoť, pokiaľ iné obce o tento titul ešte len súťažili. Medzi všetkými „pomocníkmi“ boli viacerí zároveň informátormi ŠtB a preto za trestný čin neoprávneného opustenia územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu alebo už za jeho úmysel boli viacerí odsúdení ešte skôr, než sa dostali k hraniciam. O efektivite celého systému svedčia nízke počty osôb, ktoré sa pokúsili a ktorým sa podarilo nelegálne prekročiť hranice.
Otvorenie železnej opony
Pád železnej opony, umožnený pokračujúcim oslabovaním Sovietskeho zväzu, sa začal uvoľnením hraníc v Maďarsku v lete 1989. V apríli 1989 rozhodla maďarská vláda o vypnutí napätia na svojej časti pohraničného plota s Rakúskom dlhého 240 km. V nasledovných mesiacoch sa začalo s odstraňovaním plota. 27. júna 1989 minister zahraničných vecí Maďarskej republiky Gyula Horn a jeho rakúsky náprotivok Alois Mock spoločne symbolicky prestrihli plot na hraničnom priechode v Šoproni. 11. septembra 1989[25] potom Maďarsko oficiálne na základe medzinárodného dohovoru otvorilo hranice do Rakúska, keď vypovedalo bilaterálnu dohodu s NDR o vracaní jej občanov zo svojho územia. Občania NDR cez MĽR a Rakúsko sa snažili prechádzať do NSR. [26]
Berlínsky múr padol 9. novembra 1989, česko-slovenskú železnú oponu začali rúcať na česko-slovensko-rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989. Rozkazom ministra vnútra ČSSR č. 24 zo dňa 12. 2. 1990 bol zrušený politický aparát na Hlavnej správe Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc na všetkých stupňoch. Dňom 31. 12. 1990 bola zrušená 11. brigáda Pohraničnej stráže. K tomuto dňu sa uzavrela kapitola dejín 11. pohraničnej brigády Bratislava, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek hranice od roku 1951 do roku 1990.[17]
Po 1. februári 1990 bolo Opustenie republiky zmenené na trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice, ktorého podstata spočívala v prekročení štátnej hranice za použitia násilia alebo pod hrozbu bezprostredného násilia. [27] Dovtedy uložené tresty boli zákonom o súdnej rehabilitácii z roku 1990 zahladené. [28] ÚPN hovorí o "rehabilitovaní".[29]
Dnes železnú oponu zväčša pripomína len kedysi pravidelne oraný pás s občasnými zvyškami kolov alebo drôtov – vďaka používaniu herbicídov zabraňujúcich rastu burín a strhávaniu pôdy je sukcesia na týchto pásoch pomalá a mnohokrát tu ani po 15 rokoch nerastú žiadne stromy – „pásmo smrti“ existuje dnes len pre rastliny.
Obete železnej opony
Česko-slovenská železná opona za sebou nechala počas rokov 1948 – 1989 celý rad obetí. Civilistov bolo 450,[30] nie vždy išlo pritom o „narušiteľa“, (napr. Johann Dick bol turista) alebo nešťastnú náhodu. Pohraničníkov pri výkone služby zomrelo celkom 654, z toho väčšina nehodou, samovraždou či zastrelením kolegom.[30] Pri prestrelke s utečencami zomrelo 10 z nich.[30] Z analýzy 266 usmrtených osôb na hraniciach v rokoch 1948 a 1989 vyplýva že má zmysel deliť režim na hranici na štyri obdobia: 1948-1950, 1951-1965, 1966-1971 a 1972-1989 (v roku 1951 vznikla Pohraničná stráž, v roku 1966 PS prešla pod ministerstvo národnej obrany a bolo odpojené vysoké napätia v drôtených zátarasách, v roku 1972 sa PS presunula pod Federálne ministerstvo vnútra). Napríklad v období 1951 až 1965 zomrelo zásahom el. prúdom až 95 ľudí z analyzovaných 266, pokiaľ v ostatných obdobiach len jeden.[31]
Medzi obeťami boli okrem česko-slovenských občanov aj občania ďalších krajín východného bloku. Utečenci z NDR sa často (mylne) domnievali, že česko-slovenská časť železnej opony je slabšie zabezpečená než tá medzi NDR a Západným Nemeckom (NSR). Významný počet „narušiteľov“ bol tiež z Poľska[16], pretože vďaka geopolitickému rozloženiu nemali priame hranice so Západom (okrem námornej). Ďalej išlo o občanov Rakúska a Nemecka. V rokoch 1948 až 1989 bolo napríklad pri prechode česko-slovenských hraníc s Rakúskom a NSR usmrtených celkom 14 občanov Rakúska, čo je 5 % všetkých osôb usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici v tomto období. Prechody v smere do Česko-Slovenska tvorili asi 18 % všetkých prechodov hranice[32].
K takýmto narušeniam česko-slovenskej hranice patrí tiež výnimočný prípad západonemeckého občana Thomasa Dauscha, ktorý na pokus o násilné prekročenie hranice smerom do Česko-Slovenska použil osobný automobil, ale veľmi pravdepodobne bolo jeho cieľom spáchať samovraždu – vo veľkej rýchlosti narazil do masívneho protitankového ježka a potom čelne narazil do odolnej železobetónovej závory[33].
Posledným česko-slovenským občanom, ktorý bol usmrtený pri pokuse o prienik cez železnú oponu, bol Ladislav Malina. 14. apríla 1985 sa vo dvojici s Richardom Dastychom pokúsili prekonať zátarasy na Znojemsku, boli však odhalení hliadkou pohraničníkov a Ladislav Malina sa v strachu pred zatknutím zastrelil[34]. Po 14. apríli 1985 boli až do pádu železnej opony obeťami len občania NDR.
18 ročný Hartmut Tautz z NDR sa rozhodol 8. augusta 1986 prekročiť hranicu v Petržalke, v mestskej časti Kopčany, odkiaľ z nadjazdu už zreteľne videl rakúsku obec Kittsee. Len 22 metrov od hranice ho po tom, čo jeho pohyb zaznamenala signálna stena, strhli dva voľne vypustené pohraničnícke psy, ktoré mu spôsobili viaceré vážne zranenia, ktoré však neboli smrteľné. Lekárska správa z roku 1986 hovorí, že ak by dostal včas lekársku pomoc, ešte mohol žiť. Po nežnej revolúcii sa hodnotil zákrok pohraničníkov ako neprimeraný, Tautzovi neposkytli primeranú prvú pomoc a jeho smrť bola zbytočná. Zmenila sa aj legislatíva ale do roku 2017 neboli vinníci potrestaní a pozostalí odškodnení. Po 31 rokoch, v marci 2017, bol práve prípad Tautza prvý, v ktorom bola najprv obeť železnej opony rehabilitovaná a konanie pohraničnej stráže súd označil za nezákonné. Následne Slovensko odškodnilo Tautzovu rodinu sumou 3 300 eur, čo sa v krajinách bývalého východného bloku stalo vôbec po prvý raz. V auguste 2016 Tautzovi odhalili pamätnú tabuľu pri ceste, ktorá spája Kopčany s Kittsee.[13][35]
Poslednou osobou usmrtenou na česko-slovenskej časti železnej opony bol podľa vyšetrovania českého Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu osemročný chlapec Kevin Strecker z NDR. 15. mája 1989 zahynul na hraničnom priechode Strážný na česko-slovensko-západonemeckej hranici, keď sa jeho matka spolu s ďalšími jeho tromi súrodencami a svojím druhom pokúsili preraziť signálnu závoru na osobnom automobile Volga 24, pričom došlo k odtrhnutiu strechy auta a následnej smrti chlapca a ďalším ťažkým zraneniam účastníkov[36]. Pritom takmer identický prípad násilného prejazdu hraničného prechodu sa odohral tri týždne predtým na hraničnom priechode Petržalka-Berg, kedy sa dvaja východonemeckí občania pokúsili o prejazd colnicou na osobnom automobile Lada 1600 a 22-ročný Peter Ralph Saurien pri nehode zomrel. Auto zotrvačnosťou došlo až na rakúsku stranu a druhému utečencovi rakúska strana neskôr umožnila vysťahovať sa do Západného Berlína[37]. O dva mesiace už mali občania NDR možnosť vycestovať na Západ cez Maďarsko.
Ľubomír Morbacher, dnes už bývalý zamestnanec ÚPN, spísal za ÚPN v roku 2008 svoje podanie, nielen o zabitých vysokým napätím, ale aj o zastrelených či roztrhaných psami, žiadal Generálnu prokuratúru, aby zločiny vyšetrovala ako zločiny proti ľudskosti. Znamenalo by to, že nie sú premlčané. Prokuratúra jednotlivé vraždy rozdelila ako „obyčajné“ viacerým radovým vyšetrovateľom. Tí stíhania zastavili, lebo vraj nedošlo k trestnému činu, keďže podľa ich názoru sa tieto zločiny diali v súlade s vtedajšími zákonmi.[14] Podľa ÚPN bolo na slovensko-rakúskom úseku hranice takto usmrtených 44 osôb.[38]
Štatistika obetí železnej opony v Česko-Slovensku
Počty obetí železnej opony podľa výskumu českého Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu[39]. Pri pokuse o prechod česko-slovenských hraníc so NSR a Rakúskom v rokoch 1948 – 1989 bolo na strane „narušiteľov“ štátnej hranice[39]:
- zastrelených 145 osôb
- usmrtených elektrinou 96 osôb
- utopených 11 osôb (ďalších 50 osôb bolo nájdených utopených v pohraničných riekach)
- z obavy pred zatknutím spáchalo samovraždu 16 osôb
- v dôsledku zostrelenia, zrážky s vojenským lietadlom alebo havárie zahynulo 5 osôb
- v automobiloch havarovaných o pohraničné zátarasy zomrelo 5 osôb
- mínami v ženijnom zátarase boli usmrtené 2 osoby
- na zlyhanie organizmu tesne po zatknutí zomrela 1 osoba
- na následky zranení spôsobených služobnými psami zomrela 1 osoba (Hartmut Tautz v Petržalke)[13][35]
Celkovo v rokoch 1948 – 1989 pri pokusoch o prekročenie hranice na Západ zahynulo najmenej 282 „narušiteľov“ štátnej hranice.[39] Ústav pamäti národa podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 (respektívne 44) osôb pri pokuse o prechod hranice na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 – 1989.[40][38]
Na strane ochrany štátnej hranice zomrelo v rokoch 1948 – 1989 najmenej 584 príslušníkov pohraničnej stráže či ZNB[39]:
- „narušiteľmi“ štátnej hranice bolo usmrtených 11 osôb
- samovraždu spáchalo 185 osôb
- na následky nehôd a úrazov zomrelo 243 osôb
- na následky postrelenia zomrelo 39 osôb
- v súvislosti s manipuláciou so ženijnými prostriedkami ostrahy hranice (po úraze elektrickým prúdom, po výbuchu míny, granátu a trhaviny) zomrelo 47 osôb
Ďalšie „opony“
Známou oponou je Veľký čínsky múr, ktorý mal ochraňovať Čínu pred nájazdmi Mongolov. Európska železná opona nebola jedinou svojho druhu svojho času. Profesor Reece Jones z Havajskej univerzity v USA narátal 11 ďalších. Od pádu Berlínskeho múru však už 40 štátov postavilo ďalších 64 nových bariér na hraniciach so svojimi susedmi.
- Bambusová opona, obdoba železnej opony vo východnej Ázii
- Kaktusová opona stromov vysadených na jeseň 1961 kubánskou armádou na Castrov rozkaz, 8 míľ (13 km) dlhá bariéra kaktusov pozdĺž severovýchodného plota oddeľujúceho americkú základňu v provincii Guantánamo, o niečo neskôr doplnená americkými a kubánskymi mínovými poľami v „zemi nikoho“
- Ľadová opona – toto označenie bolo niekedy používané pre hranicu medzi USA a ZSSR v Beringovom prielive.
- marockého opevnenia (2 500 km)
- plot na hraniciach Spojených štátov s Mexikom (3 145 km)
- plot-múr, ktorý oddeľuje Izrael od Západného brehu Jordánu (703 km)
- "bezpečnostné stavby", ktorými sa Uzbekistan oddelil už od troch svojich susedov
- maďarský pohraničný plot (proti migrantom 175 km). Budovaný v roku 2015 na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom
Referencie
- ↑ „železná opona“. In: Oxfordský slovník světových dějin. Preklad Stanislav Bendl et al. Vyd. 1. Praha : Academia, 2005. 679 s. ISBN 80-200-1054-8. S. 678.
- ↑ a b Vladimír Jancura: Sme naozaj na prahu renesancie železnej opony?, Pravda, 07.10.2015, online
- ↑ Vladimír Jancura: Slováci strhli železnú oponu na nedeľnom výlete, Pravda.sk, 13.12.2009. Online
- ↑ Fotografie "Nežná revolúcia 1989 v retrospektíve", 16. novembra 2012 Zdroj: TASR/Vladimír Benko. Online
- ↑ CHORVÁT, Ivan. Jan Rychlík, Cestování do ciziny v habsburské monarchii a v Československu. Pasová, vízová a vystěhovalecká politika 1848-1989. Dějiny – teorie – kritika, 2008-07-01, čís. 1. Dostupné online . ISSN 2464-5370. DOI: 10.14712/24645370.2493.
- ↑ a b MAŠKOVÁ, Tereza; RIPKA, Vojtěch. Železná opona v Československu: usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948-1989. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů Sociologický ústav AV ČR, v.v.i, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-87912-31-7.
- ↑ a b RYCHLÍK, Jan: Devizové přísliby a cestování do zahraničí v období normalizace, s. 12.
- ↑ 53/1949 Sb. Zákon o cestovních pasech . Zákony pro lidi, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b ZAJAC, Peter. Socializmus: realita namiesto mýtov (ekniha) . buraniemytov.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b M. Pulec: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek - Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989
- ↑ Peter Mikšík: Pátrači Pohraničnej stráže, 2. JÚL 2015, blog na DennikN, Online
- ↑ Hraničné pásmo . . Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ a b c d RADOSLAV, Krčmárik. Sen o slobode roztrhali psy . Pravda.sk, 2021-08-10, . Dostupné online.
- ↑ a b c Monika Toldová: Česi vyšetrujú expremiéra Štrougala. My mŕtvym z hranice odkazujeme, že nemali utekať, Denník N, 9.3.2015
- ↑ a b c d Pohraničná stráž a ochrana štátnych hraníc, UPN
- ↑ a b Poľsko vyšetruje niekdajšieho premiéra komunistickej ČSSR Štrougala. Pravda.sk (SITA), 2017-02-21. Dostupné online cit. 2017-02-22.
- ↑ a b c R.F.K. : Železná opona, retromania.sk, 11 september 2013
- ↑ Peter Mikšík: Mínové polia na československej hranici, 14. AUGUST 2015, blog na DennikN, Online
- ↑ Peter Mikšík: Pred 29 rokmi pohraničníci zastrelili Johanna Dicka, 18. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, Online
- ↑ Chruščovov politický koniec nadišiel tri roky pred faktickým, sme.sk, 3. 7. 1996, ČTK, Online
- ↑ Peter Mikšík: Opustenie republiky, 9. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, Online
- ↑ 6. október 1948 - Zákon č. 231/1948 Sb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky online. Ústav pamäti národa, cit. 2024-08-20. Dostupné online.
- ↑ MIKŠÍK, Peter. Pátrači Pohraničnej stráže online. Denník N, 2015-07-02, cit. 2022-08-24. Dostupné online.
- ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Utečencov za železnú oponu udávali aj deti. Komunisti ich odmeňovali peniazmi či hodinkami, najlepší šli na Kubu online. Denník N, 2022-11-17, cit. 2022-11-18. Dostupné online.
- ↑ 25 Jahre Mauerfall: 11. September 1989: Ungarn öffnet die Grenze | BR.de. Bayerischer Rundfunk, 2014-09-11. Dostupné online cit. 2018-07-02. (po nemecky)
- ↑ ŠALKOVIČ, Peter. Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989 online. www.upn.gov.sk, cit. 2016-12-01. Dostupné online.
- ↑ Zbierka zákonov|rok=1989|zákon=159|text=Článek 1, odstavec 2 zákona ze dne 13. prosince 1989, č. 159/1989 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon, zákon o přečinech a trestní řád|kotva=cl1-2
- ↑ Zákon č. 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii
- ↑ ÚPN zverejnil databázu odsúdených podľa §§109 a 110 - Ústav pamäti národa online. www.upn.gov.sk, cit. 2018-07-02. Dostupné online.
- ↑ a b c NAVARA, Luděk; ALBRECHT, Josef. Abeceda komunismu. Brno : HOST, 2010. 235 s. ISBN 978-80-7294-340-1. Kapitola H, s. 75.
- ↑ MAŠKOVÁ, Tereza; RIPKA, Vojtěch. Železná opona v Československu. Usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948–1989 online. zelezna-opona.cz, cit. 2018-08-23. Dostupné online.
- ↑ PULEC, Martin: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek: Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989. ÚDV, Praha 2006
- ↑ Thomas Dausch – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
- ↑ Ladislav Malina – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
- ↑ a b GYARFÁŠOVÁ, Soňa. Slovenský súd rehabilitoval obeť, ktorú pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici online. Denník N, 2017-03-13, cit. 2021-08-10. Dostupné online.
- ↑ Kevin Strecker – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
- ↑ Saurien, Peter Ralph – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
- ↑ a b Osoby usmrtené na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948 až 1989 a zodpovedné osoby v hierarchickej postupnosti
- ↑ a b c d ÚDV: Oběti komunistického režimu online. Cit. 2015-04-17. Dostupné online. Archivované 2018-06-22 z originálu.
- ↑ Zločiny proti ľudskosti na československej hranici so západom v rokoch 1948 - 1989 online. Ústav pamäti národa, cit. 2021-08-10. Dostupné online.
Literatúra
upraviť | upraviť zdroj- Luděk Navara: Příběhy železné opony, Host, Brno 2004, ISBN 80-7294-135-6.
- Alena Jílková, Tomáš Jílek a kolektív: Železná opona - Československá státní hranice od Jáchymova po Bratislavu 1948 - 1989, Vydavateľstvo: Baset, 2005, ISBN 80-7340-080-4.
Pozri aj
upraviť | upraviť zdroj- západný blok
- východný blok
- Hnutie nezúčastnených krajín
- Berlínsky múr
- Vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora v júni 1948
Iné projekty
upraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železná opona
Externé odkazy
upraviť | upraviť zdroj- Železná opona – česko-bavorská hranice (video dokument)
- Příběhy železné opony (špeciál iDnes.cz)
- Portréty a príbehy usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici (v češtine)
- Železná opona (v češtine)
- Muzeum železné opony Valtice
- Príbehy železnej opony Archivované 2015-04-18 na Wayback Machine
- Peter Mikšík: Blog o Železnej opone (Denník N)
- Online aplikácia (interaktívna mapa): Dokumentace usmrcených na československých státních hranicích
Zdroj
upraviť | upraviť zdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železná opona na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu
Úřednická vláda
Úmrtí v roce 2021
Úmrtí v roce 2022
Únětická kultura
Únor
Únor 1948
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Ústava Československé republiky
Ústava Československé socialistické republiky
Ústavní soud České republiky
Ústavní zákon o československé federaci
Ústav pro studium totalitních režimů
Útok v moskevském divadle na Dubrovce
Čína
Čínsko-sovětské konflikty (1969)
Čínsko-sovětský rozkol
Časně slovanské období
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čečensko
Červený obr
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká socialistická republika
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
České knížectví
České království
České národní obrození
České předsednictví v Radě Evropské unie 2009
České Slezsko
České stavovské povstání
České země za první světové války
Český rozhlas
Český rozhlas Dvojka
Český stát za vlády Jagellonců
Český statistický úřad
Česko
Československá lidová armáda
Československá měnová reforma (1953)
Československá republika (1948–1960)
Československá socialistická republika
Československá televize
Československé parlamentní volby 1946
Československý rozhlas
Československo
Československo-sovětské přátelství
Čierna nad Tisou
Čistky
Členský stát Evropské unie
ČTK
Řím
Římské číslice
Řecko
Řeka
Šablona:Infobox - demografie
Šimon Mareček
Školství
Španělsko
Štěpán Trochta
Švédsko
Železná opona
Živočichové
1. květen
1. leden
10. červen
10. říjen
10. listopad
11. listopad
11. prosinec
11. září
12. únor
12. červen
12. červenec
12. listopad
12. prosinec
13. červen
13. červenec
13. prosinec
14. červen
14. červenec
14. březen
14. leden
14. listopad
14. prosinec
15. červen
15. červenec
15. leden
16. červen
16. březen
16. duben
16. květen
16. srpen
17. únor
17. duben
17. leden
17. listopad
1711
18. červenec
18. duben
18. květen
18. leden
1816
19. únor
19. červen
19. červenec
19. duben
19. listopad
19. srpen
19. století
1922
1941
1945
1946
1948
1949
1950
1952
1954
1957
1965
1968
1969
1972
1975
1978
1982
1987
1988
1989
1991
1992
1993
1996
1997
1998
1999
2. říjen
2. duben
2. listopad
20. únor
20. červenec
20. květen
20. srpen
20. století
2000
2001
2002
2002 ve filmu
2002 ve fotografii
2002 ve sportu
2002 v dopravě
2002 v hudbě
2002 v letectví
2002 v loďstvech
2003
2004
2005
2006
2007
2009
2011
2012
2021
2022
21. únor
21. říjen
21. listopad
21. srpen
21. století
22. únor
22. červenec
22. říjen
22. listopad
23. únor
23. červenec
23. říjen
23. březen
23. leden
24. únor
24. červen
25. únor
25. červenec
25. říjen
25. duben
25. květen
26. říjen
26. duben
27. červenec
27. březen
27. duben
27. květen
27. srpen
28. únor
28. červen
28. červenec
28. říjen
28. září
29. říjen
29. březen
29. srpen
3. únor
3. březen
3. květen
3. listopad
3. tisíciletí
30. červen
30. říjen
30. duben
30. srpen
31. říjen
31. březen
31. květen
31. prosinec
4. únor
4. červen
4. duben
4. prosinec
461
5. červen
5. září
6. květen
6. listopad
7. srpen
8. únor
8. červen
8. duben
8 žen
9. listopad
Abelova cena
Achtung Baby
Acquis communautaire
Adam Hložek
Adam Stejskal
Aeroflot
Afghánistán
Africká unie
Akce 77
Akvizice
Albánie
Albánská lidová republika
Albánská lidová socialistická republika
Aleš Brichta
Alexander Dubček
Alexej Čepička
Alexej Kosygin
Alina Chamzina
Alina Zagitovová
Alois Indra
Anastasija Zacharovová
Andrej Andrejevič Gromyko
Andrej Antonovič Grečko
Andrej Babiš
Anna Čežíková
Anthony Elanga
Anticharta
Antonín Kapek
Antonín Novotný
Antonín Zápotocký
Antonov An-12
Antonov An-24
Anton Myrer
Arakain
Archiv výtvarného umění
Argentina
Argentinské tango
Ariane 5
Arnaud De Lie
ASU-57
ASU-85
Athény
Augustin Navrátil
Austrálie
Autoritní kontrola
Avenida Corrientes
Bílý trpaslík
Bójové
Beatová síň slávy
Berlínská zeď
Bill Clinton
Biskup
Blue Effect
Bohemia Energy
Boj o rozhlas (1968)
Bondovka
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Bratislavská deklarace
Brazílie
BRDM-1
Brexit
Brno
Brusel
BTR-152
Buenos Aires
Bulharská komunistická strana
Bulharská lidová republika
Buržoazie
Campbell Wright
Castell
Centrální plán
Chad Trujillo
Charta 77
Charterový let
Chceme světlo!
Chruščovovské tání
Citron (hudební skupina)
Cole Palmer
Colours of Ostrava
Commons:Featured pictures/cs
Constantijn Nizozemský
Covid-19
cs:Usnesení vlády k žádosti České republiky o přijetí do Evropské unie
Cyril Svoboda
Dálnice
Díválí
Dýchací soustava
Dějiny Česka
Dělnicko-rolnická vláda
Důl Svornost
Daň z přidané hodnoty
Dalibor Svrčina
Daniel Kahneman
Darija Snigurová
David Čerňanský
David Koller
David Pech
Davit Niniashvili
Demokracie
Demonstrace (protest)
Demonstrace na Rudém náměstí v roce 1968
Den vzniku samostatného československého státu
De Generace
Difuze
Disent
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Divoký srdce
Dluhová krize v eurozóně
Dnes neumírej
Doba římská na území Česka
Doba bronzová na území Česka
Dodavatel poslední instance
Dominic Stricker
Dovoz
Drážďany
Drahomír Kolder
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá vláda Mikuláše Dzurindy
Dušan Kouřil Jr.
Duben
Dvoustranně souměrní
Einár
Ekonomická krize od 2007
Eloise Oranžsko-Nasavská
Elon Musk
Emigrace
Emilia Jones
Encyklopedie
Eneolit na území Česka
Enver Hodža
Epitelová tkáň
ERM II
Erupce sopky
Estonsko
Etc...
Etiopie
Euro
Eurobarometr
Eurokomunismus
Evžen Plocek
Evropa
Evropská komise
Evropská měnová unie
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská společenství
Evropská unie
Evropský hospodářský prostor
Evropský zatýkací rozkaz
Fábio Carvalho
Fábio Silva
Fakulta informačních technologií Vysokého učení technického v Brně
Felix Dánský
Ferdinand I. Habsburský
Fidel Castro
Filip Řeháček
Filip Topol
Finsko
Flamengo
Florian Siwicki
Fondy Evropské unie#PHARE
Fonograf
Framus Five
Francie
Francisco Franco
František Josef I.
František Kotva
František Kriegel
Frederik Willem de Klerk
Frontman
Futaba Itó
Gama Sagittae
Gaten Matarazzo
Gazeta Wyborcza
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ÚV KSČ
George H. W. Bush
Giorgia Meloniová
Glasgow
Glasnosť
Gonochorismus
Grónské referendum o Evropských společenstvích 1982
Grónsko
Gregoriánský kalendář
Gudžarát
Gustáv Husák
Hámid Karzaj
H. Robert Horvitz
Haag
Habsburkové
Habsburská monarchie
Halloween
Hans Enoksen
Harry Potter a Tajemná komnata (film)
Havlíčkův Brod
Heath Freeman
Heliodor Píka
Helsinky
Hermafrodit
Hlavní strana
Hltan
HMAS Sydney (D48)
Hmotná nouze
Hnědý trpaslík
Hostitel
Hrubý domácí produkt
Hudba
Hudba Praha
Hudba Praha & Michal Ambrož
Hudba Praha (album)
Hudebník
Hudební žánr
Hudební nástroj
Hudební skladatel
Hudební soubor
Husitství
Hvězdná velikost
Ilegální obchod s drogami
Iljušin Il-14
Imatrikulace (letectví)
Imre Kertész
Indie
Indonésie
Industrializace
International Standard Serial Number
Internet Archive
Invaze
Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa
Invazní pruhy
IROZHLAS
Irsko
Isabelle Allen
Island
Itálie
Ivan Jakubovskij
Ivan Král
Ivan Martin Jirous
Ivo Tretera
Izrael
Jáchymov
János Kádár
Jérémy Doku
Jaderná elektrárna Temelín
Jair Bolsonaro
Jakov Alexandrovič Malik
Jakub Konečný (lední hokejista)
Jakub Krejčí
James Bond
Jana Altmannová
Jan Anastáz Opasek
Jan Bula
Jan Dus
Jan Haubert
Jan Hrubý (hudebník)
Jan Ivan Wünsch
Jan Kolář (vzpěrač)
Jan Masaryk
Jan Myšák
Jan Palach
Jan Patočka
Jan Rejžek
Jan Spálený
Jan Zajíc
Jan Zrzavý
Japonsko
Jaroslav Šaroch
Jasná Páka
Jean-Pierre Raffarin
Jednorodí
Jednotné zemědělské družstvo
Jerry Lee Lewis
Jiří Šindelář (hudebník)
Jiří Jelínek (baskytarista)
Jiří Kraus
Jiří Minařík
Jiří Schelinger
Jiří z Poděbrad
Jižní Korea
Jimmy Carter
Joško Gvardiol
Johannes Kepler
John-Jason Peterka
John Bennett Fenn
John Sulston
Josef Špaček (politik KSČ)
Josef Beran
Josef Charvát (odbojář)
Josef Chuchma
Josef Hlavatý
Josef Hlouch
Josef II.
Josef Klaus (politik)
Josef Pavel (1908)
Josef Smrkovský
Josef Zieleniec
Josif Vissarionovič Stalin
Josip Broz Tito
Jozef Púčik
Jugoslávie#Socialistická Jugoslávie
Junák – český skaut
Jupiter (planeta)
Jurij Andropov
Justiční vražda
Kádrové důvody
Kádrový posudek
Kóiči Tanaka
Kabát (hudební skupina)
Kabinová lanová dráha na Ještěd
Kalábrie
Kamenný most v Písku
Kamil Střihavka
Kardinál
Karel Hoffmann (politik)
Karel III. Britský
Karel IV.
Karel Malík
Katapult (hudební skupina)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 2002
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kaunas
Kauza Čapí hnízdo
KDU-ČSL
Keely Hodgkinsonová
Kelly Sildaruová
KGB
Ki-Jana Hoever
Klad
Klaudios Ptolemaios
Klement Gottwald
Kmen (biologie)
Kodaň
Kodaňská kritéria
Kofi Annan
Kojetín
Kolektivizace v Československu
Komunisté
Komunistická strana
Komunistická strana Číny
Komunistická strana Československa
Komunistická strana Španělska
Komunistická strana Slovenska (1948)
Komunistický režim
Komunistický režim v Československu
Konžská demokratická republika
Koncentrační tábor
Konference OSN o změně klimatu 2021 v Glasgow
Konjunkce (astronomie)
Konstantin Babickij
Kontrarevoluce
Konvent o budoucnosti Evropy
Konzervativní strana (Spojené království)
Korejská válka
Kormoran (1940)
Kosmodrom Bajkonur
Krausberry
Krucipüsk
Kuba
Kulak
Kulomet SG-43
Kult osobnosti
Kurt Wüthrich
Kurt Waldheim
Květen 1968 ve Francii
Kypr
Kytara
Ladislav Adamec
Ladislav Hosák
Lafetace
Lajka
Lamezia Terme
Latina
Laurentien Nizozemská
Leonid Iljič Brežněv
Leszek Engelking
Letiště
Letiště Brno-Tuřany
Letiště Praha Ruzyně
Letní olympijské hry mládeže 2018
Lewis MacDougall
Leylah Fernandezová
Liberálové.CZ
Libius Severus
Libor Pešek
Library of Congress Control Number
Lidová demokracie
Lidové milice
Lidská práva
Listopad
Listopad 1989
Litva
Lotyšsko
Lou Fanánek Hagen
Luboš Andršt
Luboš Pospíšil
Lubomír Štrougal
Lucas Bergström
Luca Stanga
Lucemburk
Lucemburkové
Ludvík Kandl
Ludvík Svoboda
Luiz Inácio Lula da Silva
Lukáš Horníček
Lukáš Richtr
Lvov
Lyndon B. Johnson
Maďarská lidová republika
Maďarská socialistická dělnická strana
Maďarsko
Maastrichtská kritéria
Maelström
Mafia: The City of Lost Heaven
Magnus Sheffield
Maják (album)
Malta
Mao Ce-tung
Maršál Sovětského svazu
Marcus & Martinus
Marek Icha
Marek Vokáč
Marie Švermová
Marie Charousková
Marie Terezie
Markéta Vojtěchová Ambrožová
Markomani
Mark Shuttleworth
Marsyas (hudební skupina)
Mars (planeta)
Marta Kosťuková
Martin Dzúr
Martin Kraus (zpěvák)
Marxismus
Masatoši Košiba
Matěj Belko
Mathias Vacek
Memorial
Menstruační vložka
Merkur (planeta)
Metro
Mezenchym
Mezinárodní astronomická unie
Mezinárodní letiště Daniela Haličského Lvov
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní tribunál pro bývalou Jugoslávii
Mezinárodní vesmírná stanice
Michael Šimůnek
Michael E. Brown
Michail Lomonosov
Michail Suslov
Michal Ambrož
Michal Ambrož a Hudba Praha
Michal Lefčík
Michal Pavlíček
Michal Prokop
Microsoft
Miki Volek
Mikrofotografie
Mikuláš Dzurinda
Milada Horáková
Milan Hlavsa
Miloš Jakeš
Miloš Zeman
Mil Mi-26
Ministerstvo práce a sociálních věcí České republiky
Miroslav Žbirka
Miroslav Středa
Mistrovství světa ve fotbale 2002
Mnichovská dohoda
Monarchismus
Mongolsko
Morava
Moskevský protokol
Moskva
Motolice
MusicBrainz
Mysterium Cosmographicum
Náměstí Svobody (Brno)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní fronta Čechů a Slováků
Národní knihovna České republiky
Národní shromáždění Československé socialistické republiky
Německá demokratická republika
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Naréndra Módí
Nationale Volksarmee
Nejvyšší sovět Sovětského svazu
Neodermata
Neodermis
Neolit na území Česka
Nepohlavní rozmnožování
Nervová soustava
Netanja
Nick Malík
Nicolae Ceaușescu
Nicola Zalewski
Nikolaj Viktorovič Podgornyj
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii nebo lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Nobelova pamětní cena za ekonomii
Normalizace
Nova
Nusle
Nyiragongo
Občanská válka v Angole
Oběžná dráha
Oběhová soustava
Obec s rozšířenou působností
Obelisk (Buenos Aires)
Ocel
Odboj během druhé světové války
Odsun sovětských vojsk z Československa
Oldřich Černík
Oldřich Říha
Oldřich Švestka
Oldřich Veselý
Olympic
Opičí selfie
Orel (spolek)
Organizace africké jednoty
Organizace spojených národů
Osvald Závodský
Ota Petřina
Otmar Brancuzský
Pád mostu v Gudžarátu
Pán prstenů: Dvě věže
Přídělový systém
Případ lovců kůží
Předseda vlády
Přemyslovci
Připojení Hlučínska k Československu
Paleozoikum
Památník Vojna u Příbrami
Paměť národa
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parti communiste français
Pavel Švanda (křesťanský aktivista)
Pavel Bittner
Pavel Telička
Pavel Váně
Pavel Wonka
Pavol Molnár
Perestrojka
Pesachový masakr
Petro Šelest
Petr Fiala
Petr Janda
Petr Kalandra
Petr Korál
Petr Novák
Petr Placák
Petr Skoumal
Pio z Pietrelciny
Plánovaná ekonomika
Platónské těleso
Ploštěnci
Ploštěnky
Ploutvonožci
Plzeňské povstání (1953)
Pohlavní rozmnožování
Pohraniční stráž
Polarizace (elektrodynamika)
Politbyro
Polská lidová republika
Polská sjednocená dělnická strana
Polsko
Pomocný technický prapor
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Evropská unie
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Post Bellum
Poučení z krizového vývoje
Povodeň v Česku (2002)
Právo (deník)
Průmyslová revoluce v Česku
Pražské jaro
Pražský výběr
Praga
Praha
Praní špinavých peněz
Pravda (noviny)
Prehistorie Česka
Prezident České republiky
Prezident Brazílie
Proces se skupinou Milady Horákové
Proces se Slánským
Proces s buržoazními nacionalisty
Proces s krajskými tajemníky
Progres 2
Prophets of Rage
Protektorát Čechy a Morava
Protesty v Íránu (2022)
Protiokupační demonstrace v roce 1969
Protonefridie
Provolání Všemu lidu ČSSR
První pětiletka (Československo)
První republika
První vláda Klementa Gottwalda
První vláda Oldřicha Černíka
Prvoústí
Public Enemy
Q114943882
Q12036674
Q12036674#identifiers
Q12036674#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1773668
Q57391271
Quaoar (planetka)
Rada bezpečnosti OSN
Rada Evropské unie
Rada vzájemné hospodářské pomoci
Radim Hladík
Radio Beat
Radu Drăgușin
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raymond Davis mladší
Reálný socialismus
Referendum o přistoupení České republiky k Evropské unii
Reichsbrücke
Rekatolizace
Revoluce 1848–1849 v Rakouském císařství
Ricimer
Rishi Sunak
Robert Browning
Rock
Roman Dragoun
Ron Flowers
Ross Perot
Rovnost (pracovní tábor)
Rozšiřování Evropské unie
Rozhlas po drátě
Rudé náměstí
Rudolf II.
Rudolf Kirchschläger
Rudolf Slánský
Rumunská socialistická republika
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rychlostní kanoistika
Sámova říše
Sára Korbelová
Sázava
Sídliště
Síra
Saab 32 Lansen
Sadie Sink
Salt Lake City
Sametová revoluce
Samuel Kňažko
SARS-CoV-2
Saská Kamenice
Saturn (planeta)
Sbor národní bezpečnosti
Schengenský prostor
Schizocoel
Severní Čechy
Severní Korea
Severočeský kraj
Severoatlantická aliance
Severomoravský kraj
Seznam britských králů
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam osob popravených z politických důvodů v Československu 1948–1989
Seznam premiérů Česka
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Sierra Leone
Si Ťin-pching
Sjednocená socialistická strana Německa
Skai Jackson
Skotsko
Slobodan Milošević
Slovenská socialistická republika
Slovensko
Slovinsko
Slunce
Socialismus
Socialismus s lidskou tváří
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Sojuz (kosmická loď)
Sokol (spolek)
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg
Soubor:(Srpen68)Zraneny vojak FF.jpg
Soubor:(Zari68)Alexander Dubcek B.jpg
Soubor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg
Soubor:1968-Prague Spring ogv B.png
Soubor:1968-Prague Spring ogv I.png
Soubor:1968-Prague Spring ogv J.png
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1985-074-27, Hilfskreuzer Kormoran.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-F0417-0001-011, Berlin, VII. SED-Parteitag, Eröffnung.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H0603-0036-001, Moskau, Ulbricht und Breshnew.jpg
Soubor:CHAROUSKOVÁ Marie (Klárov 26. 8. 1968).jpg
Soubor:Coat of arms of the Czech Republic.svg
Soubor:Czechoslovakia cs.png
Soubor:Czechoslovakia demo.png
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg
Soubor:Flag of Hungary.svg
Soubor:Flag of Poland (1927–1980).svg
Soubor:Flag of the KSC.svg
Soubor:František Dostál Srpen 1968 3.jpg
Soubor:František Dostál Srpen 1968 4.jpg
Soubor:Gaten Matarazzo.jpg
Soubor:Hanging Bridge from Opposite Side Morbi - panoramio.jpg
Soubor:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg
Soubor:Hudba Praha, Ladronka, kytarista.jpg
Soubor:IICCR G539 Ceausescu Dubcek Svoboda.jpg
Soubor:Jan Bula B.jpg
Soubor:Kostyuk WMQ18 (11) (41744133780).jpg
Soubor:Leylah Fernandez (cropped)(closeup).jpg
Soubor:Lidove milice logo.svg
Soubor:Macaca nigra self-portrait large.jpg
Soubor:Okupace Svobodný-vysílač.JPG
Soubor:Památník obětí komunismu - Teplice(detail).jpg
Soubor:Patocka 1971.jpg
Soubor:Pisek povoden.jpg
Soubor:Posta Romana - 1959 - Laika 120 B.jpg
Soubor:Praga 11.jpg
Soubor:Sadie Sink 2-00359 (43866091502) (cropped).jpg
Soubor:Sagitta constellation map.png
Soubor:Tango Porteño.jpg
Soubor:Transparent na Morovém sloupě na náměstí Svobody v Brně, srpen 1968.jpg
Soubor:Vítejte v EU.jpg
Soubor:Vyjezdni dolozka 1967.jpg
Soubor:Warsaw Pact Logo.svg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Za vashu i nashu svobodu.jpg
Souborný katalog České republiky
Souhvězdí
Souhvězdí Šípu
Soul
Sovětský svaz
SpaceX
SpaceX Crew-3
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
SPOLU
Spotřební daň
Spotřební průmysl
Sputnik 2
Státní bezpečnost
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Státní zastupitelství
Stávka
Střední skupina vojsk
Středočeský kraj
Středoslovenský kraj
Střevo
Stalinův pomník
Stalinismus
Starý pecky (a tak dál...)
Starší doba železná na území Česka
Strašnické krematorium
Stromboli (hudební skupina)
Studená válka
Suchoj Su-27
Superskupina (hudba)
Světové dny mládeže
Sydney Brenner
Synkopy 61
Tábor nucené práce
Těžký průmysl
Třebíč
Třetí Československá republika
Třicetiletá válka
Tři králové (protinacistický odboj)
Tři sestry (hudební skupina)
T-55
Taťjana Bajevová
Takeoff (rapper)
Tasemnice
Tavenina
Teplice
Teror
Tesla (podnik)
Tetřívek douglaskový
Textař
The Plastic People of the Universe
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tim Stützle
Todor Živkov
Tomáš Špidlík
Tomáš Hajíček
Tomáš Halík
Tommaso Menoncello
Toronto
Tržní ekonomika
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Traktor (píseň)
Transportní letoun
U2
Ukrajinská sovětská socialistická republika
Uliční výbor
Unie svobody – Demokratická unie
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Václavské náměstí
Václav Havel
Václav Klaus
Václav Sejk
Válka v Tigraji
Vídeň
Vít Malinovský
Výšková migrace
Východní blok
Východní Timor
Východočeský kraj
Východoslovenský kraj
Vývoz
Věznice
Vakcína proti covidu-19
Varšavská smlouva
Varšavská univerzita
Vasil Biľak
Vedoucí úloha strany
Velká recese
Velkomoravská říše
Venuše (planeta)
Vernon L. Smith
Vesmírná turistika
Vietnamská demokratická republika
Viktória Čerňanská
Viktor Janukovyč
Vila Tugendhat
Vinohradská
Vinohrady (Praha)
Virtual International Authority File
Visací zámek (hudební skupina)
Vláda České republiky
Vláda Petra Fialy
Vláda Rishiho Sunaka
Vláda Vladimíra Špidly
Vladimír Špidla
Vladimír Guma Kulhánek
Vladimír Mišík
Vladimír Padrůněk
Vladimír Remek
Vladimír Zatloukal
Vlado Čech
Vodní elektrárna
Volby
Volby 2002
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2002
Volby prezidenta USA 1992
Volodymyr Zelenskyj
Vražda
Vratislav Janda
Vstup České republiky do Evropské unie
Vstup Bulharska do Evropské unie
Vstup Chorvatska do Evropské unie
Vstup Estonska do Evropské unie
Vstup Kypru do Evropské unie
Vstup Litvy do Evropské unie
Vstup Lotyšska do Evropské unie
Vstup Maďarska do Evropské unie
Vstup Malty do Evropské unie
Vstup Polska do Evropské unie
Vstup Rakouska do Evropské unie
Vstup Rumunska do Evropské unie
Vstup Slovenska do Evropské unie
Vstup Slovinska do Evropské unie
Vydírání
Vykonstruovaný proces
Vylučovací soustava
Vysídlení Němců z Československa
Vysoké učení technické v Brně
Vznik Československa
Władysław Gomułka
Walter Ulbricht
West End
Whitney Osuigweová
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilbur Smith
Wilsdruff
Windows 95
WorldCat
XIV. sjezd KSČ
Xiye Bastidová
XX. sjezd KSSS
Základní vojenská služba
Zákon na ochranu lidově demokratické republiky
Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu
Zánik Československa
Západní Německo
Západočeský kraj
Zaměstnanost
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zavedení eura v Česku
Zavedení eura v Česku#VeÅ™ejné mÃnÄ›nÃ
Zdeněk Juračka (hudebník)
Zdeněk Mlynář
Země
Zeměpisné souřadnice
Země Koruny české
Zimmerwaldská konference
Zimní olympijské hry 2002
Znárodnění
Zpěv
Zuzana Burianová
Zvací dopis
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
