Kežmarok
Interiér výpravnej budovy stanice
Všeobecné informácie
Štát	Slovensko
Mesto	Kežmarok
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dátum otvorenia	1889
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť	2
Počet nástupných hrán	3
Železničné trate
185
Poloha
49°08′21″S 20°25′24″V / 49,1393°S 20,4234°V / 49.1393; 20.4234Súradnice: 49°08′21″S 20°25′24″V / 49,1393°S 20,4234°V / 49.1393; 20.4234
Poloha stanice v rámci Slovenska

Železničná stanica Kežmarok je železničná stanica v podtatranskom meste Kežmarok, v historickom regióne Spiš. Stanica je v prevádzke od roku 1889, nová výpravná budova stanice je v prevádzke od roku 1916. V roku 1981 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.^[1]

Dejiny a súčasnosť

Podľa pôvodného plánu mala trať Košicko-bohumínskej železnice viesť cez Kežmarok – významné hospodárske a kultúrne centrum pod Vysokými Tatrami. To sa však u vtedajších predstaviteľov mesta nestretlo s pochopením. Hlavnú trať preto vybudovali cez neďalekú Veľkú (dnes je súčasťou Popradu). Kežmarok na ňu napojili miestnou železnicou vedenou z Veľkej cez Studený Potok, respektíve Veľkú Lomnicu, ktorú do prevádzky slávnostne odovzdali 18. decembra 1889 s výhľadom na neskoršie prepojenie s Haličou. Na trati spočiatku premávali dva zmiešané vlaky za deň. Po prvom polroku od spustenia prevádzky sa počet vlakov zvýšil na päť denne.^[2]

Železničná stanica v Kežmarku je vybavená systémom iKVC, predávajú sa tu vnútroštátne aj medzinárodné lístky.^[3] Prechádza ňou neelektrifikovaná železničná trať číslo 185 s trasou Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – Plaveč.

Nová výpravná budova

Novú výpravnú budovu železničnej stanice v Kežmarku postavili v rokoch 1914 – 1916 v secesnom štýle ako najmodernejšiu stavbu svojho druhu v Uhorsku.^[4] Impozantná staničná budova palácového typu sa nad mestom vypína na Michalskom vrchu. Jej symetrickú kompozíciu tvorí ústredná vyvýšená vstupná hala prepojená prízemnými krídlami s krajnými poschodovými časťami. Na fasádach sa v hojnej miere uplatňujú secesne pretavené barokové a luisézne motívy. Budova vznikla v čase, kedy sa na našom území prihliadalo najmä na komfort a pohodlie cestujúcich. Cez polkruhové dvere a predsieň sa cestujúci dostanú do vyvýšeného pokladničného halového vestibulu, ktorý presvetľujú veľké farebné vitrážové okná. Okrem predajne cestovných lístkov tu v minulosti fungovala aj úschovňa batožín. Vľavo sa nachádza vchod do priestoru bývalej čakárne III. triedy a v pravo sa vchádza do priestorov bývalých čakární pre I. a II. triedu a reštaurácie. V ľavom krídle budovy je umiestnená dopravná kancelária, v poschodových častiach sa nachádzajú obytné priestory. Zo strany koľajiska sa o budovu opiera drevený prístrešok, ktorý prekrýva nástupisko.^[5]

K stanici patrí aj priľahlý, v súčasnosti zanedbaný park z roku 1922 s tehlovým oplotením podľa návrhu Stefana Czennera. Výtvarnosť oplotenia je založená na vlnitých, pravidelne opakujúcich sa motívoch barokových štítov výrazovo prevzatých z architektonických prvkov novej výpravnej budovy.^[6]

Autorom architektonického návrhu novej výpravnej budovy je budapeštiansky architekt József Pfinn v spolupráci s Istvánom Schöndorferom. József Pfinn (1861 – 1935) pôsobil vo funkcii hlavného inžiniera a námestníka riaditeľa Košicko-bohumínskej železnice. Je autorom nerealizovaného návrhu ozubnicovej železnice Štrbské Pleso – Rysy z roku 1895, internátu Košicko-bohumínskej železnice v Spišskej Novej Vsi z roku 1898, rímskokatolíckeho Kostola sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach z roku 1905, ale aj nerealizovaného návrhu železničnej stanice v Spišskej Novej Vsi z roku 1913, ktorá mala byť podobná kežmarskej.^[7]

Z dôvodu rozsiahlej úpravy Michalského vrchu, na ktorom stanica stojí, si len zemné práce vyžiadali až pol milióna korún. Výstavba výpravnej budovy stála približne 160 000 korún, celá výstavba stanice stála viac ako 300 000 korún. Novú výpravnú budovu stanice do prevádzky odovzdali 11. februára 1916.^[8]

Stará výpravná budova

Necelých 500 m juhozápadne od novej výpravnej budovy stojí pôvodná stanica z roku 1889, ktorej výpravnú budovu v roku 1893 zväčšili prístavbou a v roku 1898 nadstavbou. K stanici patrili štyri sklady tovaru a vozovňa pre rušne.^[9] Stará výpravná budova po postavení novej budovy slúžila ako nákladná železničná stanica.

Rekonštrukcia

V septembri 2013 sa začala rekonštrukcia železničnej stanice Kežmarok, ktorá trvala do 25. októbra 2013. Nástupiská s pôvodnou dĺžkou 220 m a 150 m predĺžili. Druhé nástupisko upravili na možnosť nastupovať z oboch strán. Celkový rozpočet na úpravy bol viac než 133 000 €. Úpravu dlhodobo zanedbávaného okolia stanice ŽSR nemajú v pláne.^[10]

Galéria

• 

  Uskutočnený architektonický návrh novej výpravnej budovy železničnej stanice v Kežmarku od Józsefa Pfinna a Istvána Schöndorfera

• 

  Výpravná budova železničnej stanice v Kežmarku

• 

  Pohľad na stanicu z Michalského vrchu

• 

  Hlavný vchod pre cestujúcich

• 

  Kruh na priečelí výpravnej budovy je podľa architektonického návrhu určený na umiestnenie ciferníka hodín

• 

  Brána hlavného vchodu pre cestujúcich

• 

  Interiérové schodisko obytnej časti výpravnej budovy

• 

  Prvé nástupisko je prekryté dreveným prístreškom

• 

  Stará výpravná budova z roku 1889 po postavení novej budovy slúžila ako nákladná železničná stanica

• 

  Nákladná železničná stanica pri pohľade od koľajiska

• 

  Historická fotografia - Výpravná budova železničnej stanice v Kežmarku

• 

  Historická fotografia - Pohľad na výpravnú budovu od nástupiska

• 

  Historická fotografia - Staničný park z roku 1922 a panoráma mesta Kežmarok

• 

  Historická fotografia - Pôvodná podoba starej výpravnej budovy železničnej stanice v Kežmarku z roku 1889

• 

  Historická fotografia - Stará výpravná budova v roku 1905 už s dokončenou nadstavbou

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná stanica Kežmarok

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Článok na stránke Múzea v Kežmarku
• Článok na zeleznicne.info
• Dobové informácie na vlaky.net