A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
<< | Január | >> | ||||
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
1 | ||||||
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | |||||
2023 |
1. január je 1. deň roka v gregoriánskom kalendári. Do konca roka zostáva 364 dní (365 v priestupnom roku).
- Deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky
- Nový rok
- V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi Obrezanie Pána a svätého Bazila Veľkého (veľký sviatok).
Udalosti
- 153 pred Kr. – V rímskom konzulátnom kalendári sa 1. január zadefinoval ako začiatok roka. Dovtedy sa rok začínal 1. marcom
- 45 pred Kr. – začal sa používať Juliánsky kalendár
- 1438 – Albrecht II. bol korunovaný za uhorského kráľa
- 1582 – zavedením Gregoriánskeho kalendára vo väčšine Európy sa stal 1. január začiatkom roka
- 1788 – začali vychádzať noviny The Times
- 1801 – Giuseppe Piazzi objavil prvú planétku, ktorá bola neskôr pomenovaná 1 Ceres
- 1804 – Haiti vyhlásilo nezávislosť od Francúzska
- 1814 – vo Swansea začali vychádzať waleské noviny Seren Gomer
- 1880 – začala sa výstavba Panamského prieplavu
- 1900
- vláda Spojeného kráľovstva vyhlásila protektorát nad územím Kráľovskej nigérijskej spoločnosti (Royal Niger Company)[1]:10
- Rakúsko-Uhorsko zavŕšilo menovú reformu, ktorej výsledkom bolo ustanovenie koruny zavedenej roku 1892 ako výhradného platobného prostriedku[1]:11
- 1901
- na Madagaskare otvorili prvú diaľnicu na svete; merala 200 km[1]:23
- nadobudol platnosť zákon o založení Austrálskeho zväzu;[1]:23 podľa amerického vzoru sa spojili kolónie Nový Južný Wales, Viktória, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália a Tasmánia do jedného štátu
- v baniach v Rakúsko-Uhorsku zaviedli deväťhodinový pracovný čas[1]:23
- v Budapešti začala pôsobiť Ústredná správa robotníckej pomocnej pokladnice[1]:23
- 1902
- v Madride otvorili súbornú výstavu obrazov El Greca[1]:34
- v Bratislave odovzdali do prevádzky mestskú elektráreň[1]:34
- 1903
- v Dillí oficiálne korunovali Eduarda VII. za indického cisára, za účasti panovníkov jednotlivých častí Indického subkontinentu[1]:43
- v Nemecku vstúpil úradne do platnosti nový nemecký pravopis,[1]:43 ktorý bol výsledkom II. konferencie odborníkov z Nemecka a Rakúsko-Uhorska v Berlíne zo 17. júna 1901[1]:27
- 1905 – v celej Európe došlo k poklesu teplôt v priemere o 13 °C oproti predchádzajúcemu dňu a k prudkým snehovým víchriciam, ktoré pokračovali takmer celý nasledujúci mesiac[1]:62
- 1906
- polooficiálna Telegrafná agentúra v Rakúsko-Uhorsku oznámila, že správy určené pre Čechy a Moravu budú publikované okrem nemčiny aj v češtine[1]:74
- Srbsko zverejnilo návrh colnej únie s Bulharskom[1]:74
- 1907 – v Budapešti začala vychádzať politická revue Slovenský obzor, ktorou sa hlasisti Anton Štefánek, Milan Hodža a Vavro Šrobár pokúsili vyplniť voľný priestor, ktorý sa tu vytvoril po zániku časopisu Hlas[1]:83
- 1908 – vo Francúzsku nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého museli byť bicykle označené tabuľkou s číslom[1]:92
- 1909 – v Spojenom kráľovstve začali vyplácať prvé dôchodky pre obyvateľov starších ako 70 rokov
- 1910
- v Pittsburghu v Pensylvánii vyšlo prvé číslo Národných novín (National News),[2]:114 amerického dvojtýždenníka vydávaného v slovenčine
- v Martine začal vychádzať ilustrovaný ženský časopis Živena[2]:114
- 1912 – bola zvrhnutá dynastia Čching a vyhlásená Čínska republika[chýba zdroj
- 1913
- prvá balkánska vojna: na mierových rokovaniach v Londýne medzi Osmanskou ríšou a štátmi Balkánskeho zväzu Osmani súhlasili s odstúpením svojich území západne od Drinopolu[2]:155
- v Uhorsku zverejnili návrh nového volebného zákona, ktorý členil voličov podľa vzdelanostného a majetkového cenzu do štyroch kategórií[2]:155
- 1915
- prvá svetová vojna: nemecká ponorka SM U-24 potopila britskú bojovú loď HMS Formidable[2]:180
- prvá svetová vojna: pápež Benedikt XV. vo svojom novoročnom telegrame vyzval vlády vojnuvedúcich štátov na vzájomnú výmenu vojnových zajatcov, ktorí už pre zranenia nie sú schopní vojenskej služby; prvé takéto výmeny prebehli vo februári a marci[2]:180
- 1916
- 1918 – Charlie Chaplin otvoril vlastné filmové štúdio[2]:223
- 1919 – česko-slovenské vojsko obsadilo Bratislavu, ktorú dovtedy ovládala maďarská armáda[2]:241
- 1922 – Spoločnosť národov vydala obšírnu správu, v ktorej zhodnotila následky hladomoru vyčíňajúceho v sovietskom Rusku od roku 1921 (2. augusta 1921 predseda Rady ľudových komisárov Vladimir Iľjič Lenin požiadal zahraničie o pomoc[3]:280-281); podľa správy postihol hladomor oblasti obývané 33 miliónmi ľudí, z ktorých bolo 19 miliónov priamo ohrozených, pričom domácej a medzinárodnej pomoci sa dostalo len k deviatim miliónom ľudí; vysoký komisár Spoločnosti národov Fridtjof Nansen v správe predloženej Medzinárodnému Červenému krížu o tri týždne neskôr označil katastrofálne dopravné podmienky za príčinu nízkej účinnosti zahraničnej pomoci[3]:287
- 1921 – na Slovensku nadobudol účinnosť župný zákon (zákon č. 126/1920 Zb. z 29. februára 1920 o zriadení župných a okresných úradov v Československej republike[4]), podľa ktorého sa pôvodných 16 žúp zredukovalo na šesť veľkožúp[3]:301
- 1925 – v Mongolsku prebehla menová reforma, na základe ktorej sa novou národnou menou stal mongolský tugrik[3]:348
- 1928
- National Broadcasting Company vo svojom novoročnom vysielaní, ktoré uvádzal moderátor Will Rogers, priamymi vstupmi prvýkrát prepojila všetkých 48 štátov Spojených štátov[3]:382
- ľudácky denník Slovák uverejnil úvahu Vojtecha Tuku „V desiatom roku Martinskej deklarácie“, v ktorej tvrdil, že po 31. októbri 1928 nastane na Slovensku vacuum iuris („zákonoprázdny stav“) na základe údajnej tajnej klauzuly Martinskej deklarácie, ktorej existenciu však popreli viacerí politici; Tukovo tvrdenie o tom, že „od prevratu vynesené zákony a nariadenia dňom 31. októbra 1928 stratia podklad a stanú sa na Slovensku neplatnými o štátnych úradníkov stanú sa súkromné osoby bez vrchnostenskej moci ojenská prísaha premení sa na prázdne slová ane sa stanú ilegálnym drancovaním“ sa stalo podkladom na jeho obvinenie z trestného činu vlastizrady v júli 1929,[3]:382
- 1930
- v Láhaure sa skončilo rokovanie Indického národného kongresu, na ktorom kongres podporil požiadavku Móhandása Karamčanda Gándhího na úplnú nezávislosť Indie od Spojeného kráľovstva, odmietol sa zúčastniť pripravovanej konferencii o Indii v Londýne a vyhlásil bojkot ústrednej a provinčným vládam, prijal rezolúciu, ktorou odmietol prevziať na seba finančné záväzky vzniknuté v dôsledku imperialistickej politiky Spojeného kráľovstva[5]:414
- Svätá stolica zverejnila encykliku pápeža Piusa XI. o výchove mládeže (po prvýkrát nie po latinsky, ale po taliansky), v ktorej odsúdila politiku talianskej fašistickej vlády voči mládeži a zasadzovala sa o zachovanie výchovy ako výhradnej úlohy rodiny a cirkvi[5]:414
- 1932 – v provincii Alberta v Kanade vznikol Prvý slovenský podporný spolok[5]:441
- 1933 – v provincii Ontário v Kanade vznikol Národný slovenský vzájomný podporný spolok[5]:459
- 1934
- sovietska tlačová agentúra TASS zverejnila druhý päťročný plán (1933 – 1937)[5]:474
- bola otvorená americká federálna väznica na Alcatraze[chýba zdroj
- 1937 – čínsky generál Čang Süe-liang, ktorý dal 12. decembra 1936 zatknúť prezidenta Čankajšeka, bol v Nankingu odsúdený na štyri roky odňatia slobody[5]:513
- 1938
- Čankajšek odovzdal funkciu predsedu čínskej centrálnej vlády dovtedajšiemu ministrovi financií Siang-si Kungovi, ponechal si však funkciu najvyššieho veliteľa armády[5]:524
- podľa nariadenia britskej vlády všetky školopovinné deti museli so sebou nosiť plynové masky[5]:524
- slovenské autonomistické hnutie: Hlinkova slovenská ľudová strana prostredníctvom svojich novín Slovák spustila intenzívnu kampaň za dosiahnutie autonómie Slovenska[5]:524
- 1939
- taliansky atómový fyzik Enrico Fermi emigroval do New Yorku[5]:535
- v Spojených štátoch bola založená spoločnosť Hewlett-Packard
- 1940 – britský kráľ Juraj VI. vyhlásil mobilizáciu mužov vo veku od 18 do 27 rokov[6]:550
- 1941 – Slovenský rozhlas odvysielal prvotinu Petra Karvaša Strýko z Ameriky[6]:567
- 1942
- vo Washingtone podpísali zástupcovia 26 štátov Deklaráciu Spojených národov, čo bolo prvým krokom k utvoreniu Organizácie Spojených národov[6]:582
- v New Yorku otvorili výstavu diel holandského maliara Pieta Mondriana[6]:582
- 1944
- maršal Erwin Rommel prevzal velenie skupiny armád B vo Francúzsku[6]:616
- v Alžíri sa začali tri dni trvajúce rokovania československého prezidenta Edvarda Beneša s generálom Charlesom de Gaullom, ktorý mu potvrdil, že Francúzsky národný výbor pokladá Mníchovskú dohodu za nulitnú[6]:616
- 1945 – Poľský výbor národného oslobodenia sa na príkaz Kremľa pretvoril na dočasnú vlády oslobodeného Poľska, ktorú vzápätí, 4. januára, diplomaticky uznal Sovietsky zväz a 30. januára aj Dočasné štátne zriadenie československé[6]:646-647
- 1946
- 1955 – v USA nahrávacia spoločnosť RCA Victor oznámila tzv. „Operáciu TNT“. Išlo o významné zníženie cien platní. Na začiatku rokenrolovej éry singel v Amerike zlacnel z 1 doláru a 16 centov na 89 centov. LP platňa už nestála 5 dolárov a 95 centov, ale len 3 doláre a 98 centov. Ostatné nahrávacie spoločnosti toto zníženie cien bezprostredne nasledovali
- 1956 – Sudán vyhlásil nezávislosť od Spojeného kráľovstva a Egypta
- 1958 – do platnosti vstúpili zmluvy z Ríma o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
- 1959 – Fidel Castro prevzal vládu na Kube
- 1960 – Kamerun vyhlásil nezávislosť od Francúzska a Spojeného kráľovstva
- 1964 – televízia BBC uviedla prvú Top Of The Pops show
- 1969 – na Bratislavskom hrade bola vyhlásená Slovenská socialistická republika, Československá socialistická republika bola "prebudovaná" na federatívny štát
- 1973 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo
- 1975 – obce Borský Mikuláš a Borský Peter sa spojili
- 1977 – občianski aktivisti v Česko-Slovensku vydali dokument Charta 77
- 1980 – Cliff Richard, anglický spevák, ktorý svoju kariéru začal so skupinou The Shadows, bol ocenený Radom britského impéria
- 1981 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Grécko
- 1982 – v Štokholme naposledy verejne vystúpili členovia švédskej skupiny ABBA
- 1984 – Brunej vyhlásil nezávislosť od Spojeného kráľovstva
- 1985 – videoklipom Marvina Gaya "The Star Spangled Banner" odštartovala svoje vysielanie hudobná televízna stanica VH1
- 1986 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Portugalsko a Španielsko
- 1993 – zánik Česko-Slovenska. Vznik dvoch samostatných štátov – Slovenska a Česka. Ešte v ten deň dva nové štáty uznali Brazília, Bulharsko, Burkina, Albánsko, Alžírsko, Angola
- 1994 – vznikol Európsky hospodársky priestor
- 1994 – NAFTA nadobudla účinnosť
- 1995 – Európska únia bola rozšírená o Fínsko, Rakúsko a Švédsko
- 1995 – bola založená Svetová obchodná organizácia
- 1995 – Fínsko vstúpilo do ESA
- 1997 – Kofi Annan sa stal generálnym tajomníkom OSN
- 1999 – európska menová jednotka ECU bola nahradená eurom
- 2000 – ruským prezidentom sa stal Vladimir Vladimirovič Putin
- 2002 – v Európskej únii boli zavedené eurobankovky a euromince
- 2006 – v Bratislave začal činnosť protrhový think tank (občianske združenie) INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
- 2007 – Európska únia bola rozšírená o Rumunsko a Bulharsko
- 2007 – v Slovinsku bolo zavedené euro
- 2008 – na Malte a na Cypre bolo zavedené euro
- 2009 – na Slovensku bolo zavedené euro
- 2011 – v Estónsku bolo zavedené euro
- 2014 – v Lotyšsku bolo zavedené euro
- 2015 – v Litve bolo zavedené euro
- 2019 – sonda New Horizons preletela okolo objektu 2014 MU69, najvzdialenejšieho ľudstvom zblízka skúmaného objektu vo vesmíre
Narodenia
- 1431 – Alexander VI., 214. pápež († 1503)
- 1484 – Ulrich Zwingli, švajčiarsky predstaviteľ reformácie († 1531)
- 1557 – Štefan Bočkaj, sedmohradský magnát († 1606)
- 1697 – Antonio Galli da Bibbiena, taliansky neskorobarokový maliar a architekt († 1774)
- 1780 – Ján Seberini, slovenský evanjelický kňaz († 1857)
- 1788 – Étienne Cabet, francúzsky filozof († 1856)
- 1794 – Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, slovenský kníhkupec a ochotnícky divadelník († 1874)
- 1823 – Sándor Petőfi, maďarský básnik († 1849)
- 1830 – Janko Čajak, slovenský básnik († 1867)
- 1854 – James George Frazer, škótsky antropológ a etnológ († 1941)
- 1863 – Pierre de Coubertin, francúzsky historik a pedagóg, zakladateľ novodobých Olympijských hier († 1937)
- 1879 – Edward Morgan Forster, anglický románopisec († 1970)
- 1880 - Elmer McCurdy, americký bankový a vlakový lupič († 1911)
- 1887 – Wilhelm Canaris, nemecký admirál († 1945)
- 1888 – Eduard Bass, český spisovateľ a novinár († 1946)
- 1894 – Šatendranáth Bose, indický fyzik († 1974)
- 1895 – John Edgar Hoover, riaditeľ FBI († 1972)
- 1896 – Ivan Párkányi, rusínsky politik († 1996)
- 1912 – Kim Philby, anglický dvojitý agent († 1988)
- 1915 – Jan Opletal, český študent zabitý pri protinacistickej demonštrácii († 1939)
- 1917 – Ján Brezina, slovenský básnik a literárny vedec († 1997)
- 1919 – Jerome David Salinger, americký spisovateľ († 2010)
- 1924 – Arthur Danto, americký filozof a estetik († 2013)
- 1924 – Vladimír Durdík starší, slovenský herec († 1978)
- 1924 – Jacques Le Goff, francúzsky historik († 2014)
- 1926 – Hilda Múdra, slovenská trénerka krasokorčuľovania († 2021)
- 1927 – Maurice Béjart, francúzsky choreograf († 2007)
- 1927 – Vernon Smith, americký ekonóm a profesor, nositeľ Nobelovej ceny
- 1928 – Laurus, biskup Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí, metropolita Východnej Ameriky a New Yorku († 2008)
- 1929 – Robert J. Büchler, slovensko-izraelský historik a mierový aktivista († 2009)
- 1929 – Zbigniew Nienacki, poľský spisovateľ († 1994)
- 1932 – Titus Kolník, slovenský archeológ († 2017)
- 1936 – Ivan Balaďa, slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († 2014)
- 1936 – Ján Stacho, slovenský básnik († 1995)
- 1937 – Pavel Cmorej, slovenský filozof
- 1939 – Michèle Mercierová, francúzska herečka
- 1942 – Gennadij Vasilievič Sarafanov, ruský kozmonaut († 2005)
- 1944 – Ján Čarnogurský, slovenský politik
- 1945 – Jacky Ickx, belgický automobilový pretekár
- 1946 – Roberto Rivelino, brazílsky futbalista
- 1947 – Jela Špitková, slovenská a rakúska husľová sólistka
- 1947 – Vladimir Georgijevič Titov, ruský kozmonaut
- 1955 – Ivan Šimko, slovenský politik
- 1956 – Sergej Vasilievič Avdejev, ruský kozmonaut
- 1956 – Miloslav Turzák, slovenský maliar
- 1957 – Július Brocka, slovenský politik
- 1959 – Abdul Ahad Mohmand, afganský kozmonaut
- 1963 – Milan Luhový, slovenský futbalista
- 1968 – Davor Šuker, chorvátsky futbalista
- 1969 – Morris Chestnut, americký herec
- 1972 – Catherine McCormacková, anglická herečka
- 1977 – Leoš Friedl, český tenista
- 1979 – James McAvoy, škótsky herec
- 1981 – Kristián Kováč, slovenský hokejista
- 1982 – David Nalbandian, argentínsky tenista
- 1983 – Daniel Jarque, španielsky futbalista († 2009)
- 1985 – Lopez Lomong, americký atlét
- 1986 – Pablo Cuevas, uruguajský tenista
- 1993 – Jon Flanagan, anglický futbalista
Úmrtia
- 379 – svätý Bazil Veľký, grécky biskup, významný predstaviteľ raného kresťanstva (* 330)
- 898 – Odo I., západofranský kráľ (* 860)
- 1515 – Ľudovít XII., francúzsky kráľ (* 1462)
- 1748 – Johann Bernoulli, švajčiarsky matematik a lekár (* 1667)
- 1781 – Johann Christian Bach, nemecký hudobný skladateľ (* 1735)
- 1784 – Andrej Jaslinský, slovenský rímskokatolícky kňaz, fyzik a filozof (* 1715)
- 1796 – Alexandre-Théophile Vandermonde, francúzsky matematik a chemik (* 1735)
- 1817 – Martin Heinrich Klaproth, nemecký chemik (* 1743)
- 1894 – Heinrich Rudolf Hertz, nemecký fyzik (* 1857)
- 1922 – Miloš Čech, starokatolícky kňaz, administrátor biskupstva, spisovateľ a publicista (* 1855)
- 1942 – Jaroslav Ježek, český skladateľ (* 1906)
- 1972 – Maurice Chevalier, francúzsky herec a spevák (* 1888)
- 1995 – Eugene Paul Wigner, maďarsko-americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (* 1902)
- 1997 – Jaromír Bázlik, slovenský právnik a kultúrny pracovník (* 1909)
- 2001 – Alexandra Adlerová, americká psychiatrička (* 1901)
- 2001 – Emil Jozef Horváth, slovenský herec (* 1923)
- 2003 – Elena Lacková, slovenská spisovateľka (* 1921)
- 2007 – Miloš Kováč, slovenský športový komentátor (* 1970)
- 2007 – Tillie Olsenová, americká spisovateľka (* 1912)
- 2009 – Johannes Mario Simmel, rakúsky spisovateľ (* 1924)
- 2010 – Lhasa de Sela, kanadsko-americká speváčka (* 1972)
- 2012 – Kiro Gligorov, macedónsky právnik a politik, prvý macedónsky prezident (* 1917)
- 2013 – Patti Page, americká speváčka (* 1927)
- 2013 – Jozef Zachar, slovenský režisér (* 1920)
- 2014 – Herman Pieter de Boer, holandský spisovateľ, textár a novinár (* 1928)
- 2015 – Drahoslav Machala, slovenský spisovateľ, novinár a publicista (* 1947)
- 2016 – Vilmos Zsigmond, maďarsko-americký kameraman (* 1930)
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 1, 1900 – 1909. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. 111 s. ISBN 978-80-89144-81-5.
- ↑ a b c d e f g h i j Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 2, 1910 – 1919. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-82-2.
- ↑ a b c d e f Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 3, 1920 – 1929. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-98144-83-9 Chybné ISBN.
- ↑ Zákon čís. 126/1920 Sb. z. a n. ze dne 29. února 1920, o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Vydána dne 11. března 1920, ročník 1920, částka XXIX, s. 291-306.
- ↑ a b c d e f g h i j Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 4, 1930 – 1939. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-84-6.
- ↑ a b c d e f g h i Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 5, 1940 – 1949. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-85-3.
Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Údolie Côa
0. roky 16. storočia
1. január
10. roky 16. storočia
13. december
1460
1468
1475
1486
1497
1498
1499
15. storočie
1500
1501
1502
1503
1504
1505
1506
1507
1511
1523
1527
1528
1530
1552
1557
1566
1570
16. storočie
1601
17. storočie
1934
1983
2. apríl
2007
29. september
6. jún
90. roky 15. storočia
Angra do Heroísmo (okres)
Anna de Foix
Architektúra
Artur Tudor
Bom Jesus do Monte
Braga (mesto)
Desaťročie
Elvas (mesto)
Gotika
Gregor XIII.
Guimarães (mesto)
India
Ján III. (Portugalsko)
Kaplnka
Katarína Habsburská (1507 – 1578)
Klášter svatého Jeronýma?oldid=7156415
Kláštor
Kláštor Alcobaça
Kláštor hieronymitov
Kostol svätého Olafa
Kultúra (spoločenské vedy)
Laurisilva
Lisabon
Lisabonská zmluva
Lokality Svetového dedičstva v Európe
Lokality Svetového dedičstva v Európe#Portugalsko
Mária Aragónska (1482 – 1517)
Manuel I. (Portugalsko)
Pico (ostrov)
Porto (mesto v Portugalsku)
Portugalčina
Portugalsko
Renesancia
Sintra (mesto)
Slovensko
Spisovateľ
Storočie
Svetové dedičstvo#Kritériá výberu
Svetové dedičstvo UNESCO
UNESCO
Universidade de Coimbra
Vasco da Gama
Vinohradnícka oblasť Alto Douro
Vladislav II. (Uhorsko)
Wikipédia:Výhonok
Wikipédia:Vyhnite sa vyhýbavým slovám
World Heritage Committee
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk