1. január

<<	Január					>>
Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
						1
2	3	4	5	6	7	8
9	10	11	12	13	14	15
16	17	18	19	20	21	22
23	24	25	26	27	28	29
30	31
2023

1. január je 1. deň roka v gregoriánskom kalendári. Do konca roka zostáva 364 dní (365 v priestupnom roku).

Deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky
Nový rok
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi Obrezanie Pána a svätého Bazila Veľkého (veľký sviatok).

ikona Obrezania Pána.

Udalosti

výstavba Panamského prieplavu

väzenie na ostrove Alcatraz

153 pred Kr. – V rímskom konzulátnom kalendári sa 1. január zadefinoval ako začiatok roka. Dovtedy sa rok začínal 1. marcom
45 pred Kr. – začal sa používať Juliánsky kalendár
1438 – Albrecht II. bol korunovaný za uhorského kráľa
1582 – zavedením Gregoriánskeho kalendára vo väčšine Európy sa stal 1. január začiatkom roka
1788 – začali vychádzať noviny The Times
1801 – Giuseppe Piazzi objavil prvú planétku, ktorá bola neskôr pomenovaná 1 Ceres
1804 – Haiti vyhlásilo nezávislosť od Francúzska
1814 – vo Swansea začali vychádzať waleské noviny Seren Gomer
1880 – začala sa výstavba Panamského prieplavu
1900
- vláda Spojeného kráľovstva vyhlásila protektorát nad územím Kráľovskej nigérijskej spoločnosti (Royal Niger Company)^[1]^:10
- Rakúsko-Uhorsko zavŕšilo menovú reformu, ktorej výsledkom bolo ustanovenie koruny zavedenej roku 1892 ako výhradného platobného prostriedku^[1]^:11
1901
- na Madagaskare otvorili prvú diaľnicu na svete; merala 200 km^[1]^:23
- nadobudol platnosť zákon o založení Austrálskeho zväzu;^[1]^:23 podľa amerického vzoru sa spojili kolónie Nový Južný Wales, Viktória, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália a Tasmánia do jedného štátu
- v baniach v Rakúsko-Uhorsku zaviedli deväťhodinový pracovný čas^[1]^:23
- v Budapešti začala pôsobiť Ústredná správa robotníckej pomocnej pokladnice^[1]^:23
1902
- v Madride otvorili súbornú výstavu obrazov El Greca^[1]^:34
- v Bratislave odovzdali do prevádzky mestskú elektráreň^[1]^:34
1903
- v Dillí oficiálne korunovali Eduarda VII. za indického cisára, za účasti panovníkov jednotlivých častí Indického subkontinentu^[1]^:43
- v Nemecku vstúpil úradne do platnosti nový nemecký pravopis,^[1]^:43 ktorý bol výsledkom II. konferencie odborníkov z Nemecka a Rakúsko-Uhorska v Berlíne zo 17. júna 1901^[1]^:27
1905 – v celej Európe došlo k poklesu teplôt v priemere o 13 °C oproti predchádzajúcemu dňu a k prudkým snehovým víchriciam, ktoré pokračovali takmer celý nasledujúci mesiac^[1]^:62
1906
- polooficiálna Telegrafná agentúra v Rakúsko-Uhorsku oznámila, že správy určené pre Čechy a Moravu budú publikované okrem nemčiny aj v češtine^[1]^:74
- Srbsko zverejnilo návrh colnej únie s Bulharskom^[1]^:74
1907 – v Budapešti začala vychádzať politická revue Slovenský obzor, ktorou sa hlasisti Anton Štefánek, Milan Hodža a Vavro Šrobár pokúsili vyplniť voľný priestor, ktorý sa tu vytvoril po zániku časopisu Hlas^[1]^:83
1908 – vo Francúzsku nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého museli byť bicykle označené tabuľkou s číslom^[1]^:92
1909 – v Spojenom kráľovstve začali vyplácať prvé dôchodky pre obyvateľov starších ako 70 rokov
1910
- v Pittsburghu v Pensylvánii vyšlo prvé číslo Národných novín (National News),^[2]^:114 amerického dvojtýždenníka vydávaného v slovenčine
- v Martine začal vychádzať ilustrovaný ženský časopis Živena^[2]^:114
1912 – bola zvrhnutá dynastia Čching a vyhlásená Čínska republika^{[chýba zdroj}
1913
- prvá balkánska vojna: na mierových rokovaniach v Londýne medzi Osmanskou ríšou a štátmi Balkánskeho zväzu Osmani súhlasili s odstúpením svojich území západne od Drinopolu^[2]^:155
- v Uhorsku zverejnili návrh nového volebného zákona, ktorý členil voličov podľa vzdelanostného a majetkového cenzu do štyroch kategórií^[2]^:155
1915
- prvá svetová vojna: nemecká ponorka SM U-24 potopila britskú bojovú loď HMS Formidable^[2]^:180
- prvá svetová vojna: pápež Benedikt XV. vo svojom novoročnom telegrame vyzval vlády vojnuvedúcich štátov na vzájomnú výmenu vojnových zajatcov, ktorí už pre zranenia nie sú schopní vojenskej služby; prvé takéto výmeny prebehli vo februári a marci^[2]^:180
1916
- prvá svetová vojna: nemecká ponorka SM U-38 potopila osobnú loď SS Persia, pričom zahynulo 335 osôb^[2]^:193
- podľa anglických novín The Economist sa cena štvrťfuntového chleba v Londýne zvýšila oproti cene pri vypuknutí vojny z päť a pol penny na deväť pencí^[2]^:193
1918 – Charlie Chaplin otvoril vlastné filmové štúdio^[2]^:223
1919 – česko-slovenské vojsko obsadilo Bratislavu, ktorú dovtedy ovládala maďarská armáda^[2]^:241
1922 – Spoločnosť národov vydala obšírnu správu, v ktorej zhodnotila následky hladomoru vyčíňajúceho v sovietskom Rusku od roku 1921 (2. augusta 1921 predseda Rady ľudových komisárov Vladimir Iľjič Lenin požiadal zahraničie o pomoc^[3]^:280-281); podľa správy postihol hladomor oblasti obývané 33 miliónmi ľudí, z ktorých bolo 19 miliónov priamo ohrozených, pričom domácej a medzinárodnej pomoci sa dostalo len k deviatim miliónom ľudí; vysoký komisár Spoločnosti národov Fridtjof Nansen v správe predloženej Medzinárodnému Červenému krížu o tri týždne neskôr označil katastrofálne dopravné podmienky za príčinu nízkej účinnosti zahraničnej pomoci^[3]^:287
1921 – na Slovensku nadobudol účinnosť župný zákon (zákon č. 126/1920 Zb. z 29. februára 1920 o zriadení župných a okresných úradov v Československej republike^[4]), podľa ktorého sa pôvodných 16 žúp zredukovalo na šesť veľkožúp^[3]^:301
1925 – v Mongolsku prebehla menová reforma, na základe ktorej sa novou národnou menou stal mongolský tugrik^[3]^:348
1928
- National Broadcasting Company vo svojom novoročnom vysielaní, ktoré uvádzal moderátor Will Rogers, priamymi vstupmi prvýkrát prepojila všetkých 48 štátov Spojených štátov^[3]^:382
- ľudácky denník Slovák uverejnil úvahu Vojtecha Tuku „V desiatom roku Martinskej deklarácie“, v ktorej tvrdil, že po 31. októbri 1928 nastane na Slovensku vacuum iuris („zákonoprázdny stav“) na základe údajnej tajnej klauzuly Martinskej deklarácie, ktorej existenciu však popreli viacerí politici; Tukovo tvrdenie o tom, že „od prevratu vynesené zákony a nariadenia dňom 31. októbra 1928 stratia podklad a stanú sa na Slovensku neplatnými o štátnych úradníkov stanú sa súkromné osoby bez vrchnostenskej moci ojenská prísaha premení sa na prázdne slová ane sa stanú ilegálnym drancovaním“ sa stalo podkladom na jeho obvinenie z trestného činu vlastizrady v júli 1929,^[3]^:382
1930
- v Láhaure sa skončilo rokovanie Indického národného kongresu, na ktorom kongres podporil požiadavku Móhandása Karamčanda Gándhího na úplnú nezávislosť Indie od Spojeného kráľovstva, odmietol sa zúčastniť pripravovanej konferencii o Indii v Londýne a vyhlásil bojkot ústrednej a provinčným vládam, prijal rezolúciu, ktorou odmietol prevziať na seba finančné záväzky vzniknuté v dôsledku imperialistickej politiky Spojeného kráľovstva^[5]^:414
- Svätá stolica zverejnila encykliku pápeža Piusa XI. o výchove mládeže (po prvýkrát nie po latinsky, ale po taliansky), v ktorej odsúdila politiku talianskej fašistickej vlády voči mládeži a zasadzovala sa o zachovanie výchovy ako výhradnej úlohy rodiny a cirkvi^[5]^:414
1932 – v provincii Alberta v Kanade vznikol Prvý slovenský podporný spolok^[5]^:441
1933 – v provincii Ontário v Kanade vznikol Národný slovenský vzájomný podporný spolok^[5]^:459
1934
- sovietska tlačová agentúra TASS zverejnila druhý päťročný plán (1933 – 1937)^[5]^:474
- bola otvorená americká federálna väznica na Alcatraze^{[chýba zdroj}
1937 – čínsky generál Čang Süe-liang, ktorý dal 12. decembra 1936 zatknúť prezidenta Čankajšeka, bol v Nankingu odsúdený na štyri roky odňatia slobody^[5]^:513
1938
- Čankajšek odovzdal funkciu predsedu čínskej centrálnej vlády dovtedajšiemu ministrovi financií Siang-si Kungovi, ponechal si však funkciu najvyššieho veliteľa armády^[5]^:524
- podľa nariadenia britskej vlády všetky školopovinné deti museli so sebou nosiť plynové masky^[5]^:524
- slovenské autonomistické hnutie: Hlinkova slovenská ľudová strana prostredníctvom svojich novín Slovák spustila intenzívnu kampaň za dosiahnutie autonómie Slovenska^[5]^:524
1939
- taliansky atómový fyzik Enrico Fermi emigroval do New Yorku^[5]^:535
- v Spojených štátoch bola založená spoločnosť Hewlett-Packard
1940 – britský kráľ Juraj VI. vyhlásil mobilizáciu mužov vo veku od 18 do 27 rokov^[6]^:550
1941 – Slovenský rozhlas odvysielal prvotinu Petra Karvaša Strýko z Ameriky^[6]^:567
1942
- vo Washingtone podpísali zástupcovia 26 štátov Deklaráciu Spojených národov, čo bolo prvým krokom k utvoreniu Organizácie Spojených národov^[6]^:582
- v New Yorku otvorili výstavu diel holandského maliara Pieta Mondriana^[6]^:582
1944
- maršal Erwin Rommel prevzal velenie skupiny armád B vo Francúzsku^[6]^:616
- v Alžíri sa začali tri dni trvajúce rokovania československého prezidenta Edvarda Beneša s generálom Charlesom de Gaullom, ktorý mu potvrdil, že Francúzsky národný výbor pokladá Mníchovskú dohodu za nulitnú^[6]^:616
1945 – Poľský výbor národného oslobodenia sa na príkaz Kremľa pretvoril na dočasnú vlády oslobodeného Poľska, ktorú vzápätí, 4. januára, diplomaticky uznal Sovietsky zväz a 30. januára aj Dočasné štátne zriadenie československé^[6]^:646-647
1946
- cisár Hirohito sa v rozhlasovom prejave k národu zriekol božského postavenia, čím prelomil stáročnú japonskú tradíciu^[6]^:678
- v Maďarsku boli znárodnené bane a elektrárne^[6]^:678
1955 – v USA nahrávacia spoločnosť RCA Victor oznámila tzv. „Operáciu TNT“. Išlo o významné zníženie cien platní. Na začiatku rokenrolovej éry singel v Amerike zlacnel z 1 doláru a 16 centov na 89 centov. LP platňa už nestála 5 dolárov a 95 centov, ale len 3 doláre a 98 centov. Ostatné nahrávacie spoločnosti toto zníženie cien bezprostredne nasledovali
1956 – Sudán vyhlásil nezávislosť od Spojeného kráľovstva a Egypta
1958 – do platnosti vstúpili zmluvy z Ríma o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
1959 – Fidel Castro prevzal vládu na Kube
1960 – Kamerun vyhlásil nezávislosť od Francúzska a Spojeného kráľovstva
1964 – televízia BBC uviedla prvú Top Of The Pops show
1969 – na Bratislavskom hrade bola vyhlásená Slovenská socialistická republika, Československá socialistická republika bola "prebudovaná" na federatívny štát
1973 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo
1975 – obce Borský Mikuláš a Borský Peter sa spojili
1977 – občianski aktivisti v Česko-Slovensku vydali dokument Charta 77
1980 – Cliff Richard, anglický spevák, ktorý svoju kariéru začal so skupinou The Shadows, bol ocenený Radom britského impéria
1981 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Grécko
1982 – v Štokholme naposledy verejne vystúpili členovia švédskej skupiny ABBA
1984 – Brunej vyhlásil nezávislosť od Spojeného kráľovstva
1985 – videoklipom Marvina Gaya "The Star Spangled Banner" odštartovala svoje vysielanie hudobná televízna stanica VH1
1986 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Portugalsko a Španielsko
1993 – zánik Česko-Slovenska. Vznik dvoch samostatných štátov – Slovenska a Česka. Ešte v ten deň dva nové štáty uznali Brazília, Bulharsko, Burkina, Albánsko, Alžírsko, Angola
1994 – vznikol Európsky hospodársky priestor
1994 – NAFTA nadobudla účinnosť
1995 – Európska únia bola rozšírená o Fínsko, Rakúsko a Švédsko
1995 – bola založená Svetová obchodná organizácia
1995 – Fínsko vstúpilo do ESA
1997 – Kofi Annan sa stal generálnym tajomníkom OSN
1999 – európska menová jednotka ECU bola nahradená eurom
2000 – ruským prezidentom sa stal Vladimir Vladimirovič Putin
2002 – v Európskej únii boli zavedené eurobankovky a euromince
2006 – v Bratislave začal činnosť protrhový think tank (občianske združenie) INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
2007 – Európska únia bola rozšírená o Rumunsko a Bulharsko
2007 – v Slovinsku bolo zavedené euro
2008 – na Malte a na Cypre bolo zavedené euro
2009 – na Slovensku bolo zavedené euro
2011 – v Estónsku bolo zavedené euro
2014 – v Lotyšsku bolo zavedené euro
2015 – v Litve bolo zavedené euro
2019 – sonda New Horizons preletela okolo objektu 2014 MU69, najvzdialenejšieho ľudstvom zblízka skúmaného objektu vo vesmíre

Narodenia

Ulrich Zwingli (* 1484)

Pierre de Coubertin (* 1863)

Ján Čarnogurský (* 1944)

Davor Šuker (* 1968)

1431 – Alexander VI., 214. pápež († 1503)
1484 – Ulrich Zwingli, švajčiarsky predstaviteľ reformácie († 1531)
1557 – Štefan Bočkaj, sedmohradský magnát († 1606)
1697 – Antonio Galli da Bibbiena, taliansky neskorobarokový maliar a architekt († 1774)
1780 – Ján Seberini, slovenský evanjelický kňaz († 1857)
1788 – Étienne Cabet, francúzsky filozof († 1856)
1794 – Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, slovenský kníhkupec a ochotnícky divadelník († 1874)
1823 – Sándor Petőfi, maďarský básnik († 1849)
1830 – Janko Čajak, slovenský básnik († 1867)
1854 – James George Frazer, škótsky antropológ a etnológ († 1941)
1863 – Pierre de Coubertin, francúzsky historik a pedagóg, zakladateľ novodobých Olympijských hier († 1937)
1879 – Edward Morgan Forster, anglický románopisec († 1970)
1880 - Elmer McCurdy, americký bankový a vlakový lupič († 1911)
1887 – Wilhelm Canaris, nemecký admirál († 1945)
1888 – Eduard Bass, český spisovateľ a novinár († 1946)
1894 – Šatendranáth Bose, indický fyzik († 1974)
1895 – John Edgar Hoover, riaditeľ FBI († 1972)
1896 – Ivan Párkányi, rusínsky politik († 1996)
1912 – Kim Philby, anglický dvojitý agent († 1988)
1915 – Jan Opletal, český študent zabitý pri protinacistickej demonštrácii († 1939)
1917 – Ján Brezina, slovenský básnik a literárny vedec († 1997)
1919 – Jerome David Salinger, americký spisovateľ († 2010)
1924 – Arthur Danto, americký filozof a estetik († 2013)
1924 – Vladimír Durdík starší, slovenský herec († 1978)
1924 – Jacques Le Goff, francúzsky historik († 2014)
1926 – Hilda Múdra, slovenská trénerka krasokorčuľovania († 2021)
1927 – Maurice Béjart, francúzsky choreograf († 2007)
1927 – Vernon Smith, americký ekonóm a profesor, nositeľ Nobelovej ceny
1928 – Laurus, biskup Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí, metropolita Východnej Ameriky a New Yorku († 2008)
1929 – Robert J. Büchler, slovensko-izraelský historik a mierový aktivista († 2009)
1929 – Zbigniew Nienacki, poľský spisovateľ († 1994)
1932 – Titus Kolník, slovenský archeológ († 2017)
1936 – Ivan Balaďa, slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († 2014)
1936 – Ján Stacho, slovenský básnik († 1995)
1937 – Pavel Cmorej, slovenský filozof
1939 – Michèle Mercierová, francúzska herečka
1942 – Gennadij Vasilievič Sarafanov, ruský kozmonaut († 2005)
1944 – Ján Čarnogurský, slovenský politik
1945 – Jacky Ickx, belgický automobilový pretekár
1946 – Roberto Rivelino, brazílsky futbalista
1947 – Jela Špitková, slovenská a rakúska husľová sólistka
1947 – Vladimir Georgijevič Titov, ruský kozmonaut
1955 – Ivan Šimko, slovenský politik
1956 – Sergej Vasilievič Avdejev, ruský kozmonaut
1956 – Miloslav Turzák, slovenský maliar
1957 – Július Brocka, slovenský politik
1959 – Abdul Ahad Mohmand, afganský kozmonaut
1963 – Milan Luhový, slovenský futbalista
1968 – Davor Šuker, chorvátsky futbalista
1969 – Morris Chestnut, americký herec
1972 – Catherine McCormacková, anglická herečka
1977 – Leoš Friedl, český tenista
1979 – James McAvoy, škótsky herec
1981 – Kristián Kováč, slovenský hokejista
1982 – David Nalbandian, argentínsky tenista
1983 – Daniel Jarque, španielsky futbalista († 2009)
1985 – Lopez Lomong, americký atlét
1986 – Pablo Cuevas, uruguajský tenista
1993 – Jon Flanagan, anglický futbalista

Úmrtia

Ľudovít XII. († 1894)

Heinrich Rudolf Hertz († 1894)

0379 – svätý Bazil Veľký, grécky biskup, významný predstaviteľ raného kresťanstva (* 330)
0898 – Odo I., západofranský kráľ (* 860)
1515 – Ľudovít XII., francúzsky kráľ (* 1462)
1748 – Johann Bernoulli, švajčiarsky matematik a lekár (* 1667)
1781 – Johann Christian Bach, nemecký hudobný skladateľ (* 1735)
1784 – Andrej Jaslinský, slovenský rímskokatolícky kňaz, fyzik a filozof (* 1715)
1796 – Alexandre-Théophile Vandermonde, francúzsky matematik a chemik (* 1735)
1817 – Martin Heinrich Klaproth, nemecký chemik (* 1743)
1894 – Heinrich Rudolf Hertz, nemecký fyzik (* 1857)
1922 – Miloš Čech, starokatolícky kňaz, administrátor biskupstva, spisovateľ a publicista (* 1855)
1942 – Jaroslav Ježek, český skladateľ (* 1906)
1972 – Maurice Chevalier, francúzsky herec a spevák (* 1888)
1995 – Eugene Paul Wigner, maďarsko-americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (* 1902)
1997 – Jaromír Bázlik, slovenský právnik a kultúrny pracovník (* 1909)
2001 – Alexandra Adlerová, americká psychiatrička (* 1901)
2001 – Emil Jozef Horváth, slovenský herec (* 1923)
2003 – Elena Lacková, slovenská spisovateľka (* 1921)
2007 – Miloš Kováč, slovenský športový komentátor (* 1970)
2007 – Tillie Olsenová, americká spisovateľka (* 1912)
2009 – Johannes Mario Simmel, rakúsky spisovateľ (* 1924)
2010 – Lhasa de Sela, kanadsko-americká speváčka (* 1972)
2012 – Kiro Gligorov, macedónsky právnik a politik, prvý macedónsky prezident (* 1917)
2013 – Patti Page, americká speváčka (* 1927)
2013 – Jozef Zachar, slovenský režisér (* 1920)
2014 – Herman Pieter de Boer, holandský spisovateľ, textár a novinár (* 1928)
2015 – Drahoslav Machala, slovenský spisovateľ, novinár a publicista (* 1947)
2016 – Vilmos Zsigmond, maďarsko-americký kameraman (* 1930)

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 1, 1900 – 1909. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. 111 s. ISBN 978-80-89144-81-5.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 2, 1910 – 1919. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-82-2.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 3, 1920 – 1929. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-98144-83-9 Chybné ISBN.
↑ Zákon čís. 126/1920 Sb. z. a n. ze dne 29. února 1920, o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Vydána dne 11. března 1920, ročník 1920, částka XXIX, s. 291-306.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 4, 1930 – 1939. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-84-6.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 5, 1940 – 1949. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-85-3.

Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[K-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 1, 1900 – 1909. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. 111 s. ISBN 978-80-89144-81-5.

[K2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 2, 1910 – 1919. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-82-2.

[K3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 3, 1920 – 1929. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-98144-83-9 Chybné ISBN.

[4] Zákon čís. 126/1920 Sb. z. a n. ze dne 29. února 1920, o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Vydána dne 11. března 1920, ročník 1920, částka XXIX, s. 291-306.

[K4-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 4, 1930 – 1939. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-84-6.

[K5-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 5, 1940 – 1949. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. ISBN 978-80-89144-85-3.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]