Aleksandar Vučić
srbský politik
Prezident Srbska
Momentálne v úrade
od 31. mája 2017
Tomislav Nikolić
Bývalý predseda vlády Srbska
V úrade 28. apríla 2014 – 31. mája 2017
Ivica Dačić Ivica Dačić (prozatímný), Ana Brnabićová
Biografické údaje
Narodenie	05.03.19705. marec 1970 (55 rokov) Belehrad, Juhoslávia
Politická strana	Srbská pokroková strana
Odkazy
Aleksandar Vučić na vucic.rs
	Aleksandar Vučić (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Aleksandar Vučić (* 5. marec 1970, Belehrad) je bývalý predseda srbskej vlády a od roku 2017 srbský prezident. Vo vláde Ivici Dačića, ktorá vládla v rokoch 2012 – 2014, zastával rezort ministra obrany; bol generálnym sekretárom Národnej bezpečnostnej rady. Medzi rokmi 2012 a 2023 bol predsedom Srbskej pokrokovej strany (SNS). Vzdelaním je právnik.

Ako minister informácií počas vlády Slobodana Miloševiča zaviedol Vučić reštriktívne opatrenia voči novinárom, najmä počas kosovskej vojny. V období po buldozérovej revolúcii v roku 2000 bol jednou z najvýraznejších postáv opozície. Od založenia novej strany v roku 2008 sa odklonil od svojej pôvodnej krajne pravicovej a tvrdo euroskeptickej platformy k proeurópskym, konzervatívnym a populistickým politickým postojom. Vo voľbách v roku 2012 zvíťazila koalícia vedená SNS a Srbská pokroková strana sa prvýkrát stala súčasťou vlády, čo viedlo k vytvoreniu systému dominantnej strany. Potom, čo sa v roku 2014 stal predsedom vlády, sľúbil, že bude pokračovať v procese pristúpenia k Európskej únii (EÚ), privatizovať štátne podniky a liberalizovať ekonomiku.

Pozorovatelia označujú Vučićovu vládu za autoritársky, autokratický či neliberálny demokratický režim a ako príklad uvádzajú obmedzenú slobodu tlače. Zároveň ho veľká časť srbskej spoločnosti viní zo všadeprítomnej korupcie, obmedzovania nezávislých médií a z manipulácie volieb.

Od novembra 2024 prebiehajú proti Vučičovi a vláde v rade srbských miest protesty. Vypukli v Novom Sade po tom, čo sa tu zrútil prístrešok vlakovej stanice, kvôli čomu zahynulo 16 ľudí a jeden človek bol ťažko zranený. Rozšírili sa do mnohých srbských miest a obcí. Zintenzívnili v júni 2025 po tom, čo polícia zadržala niekoľko účastníkov protivládneho zhromaždenia v Belehrade, ktorého sa zúčastnilo asi 140 tisíc ľudí.

Vučić vyštudoval gymnázium v Zemune, neskôr študoval na Právnickej fakulte Belehradskej univerzity. Svoje štúdiá tu dokončil v roku 1994. Po nejakú dobu tiež študoval v Brightone v Spojenom kráľovstve.

V rokoch 1992 – 2008 pôsobil v Srbskej radikálnej strane. V roku 1993 bol tiež zvolený ako poslanec do Národného zhromaždenia. V rokoch 1998 – 2000 zastával rezort ministra informácií vo vláde Mirka Marjanoviča (tj pod prezidentom Miloševičom). V rokoch 2004 a 2008 kandidoval dvakrát neúspešne na starostu Belehradu.

V roku 2008 odišiel od Radikálov po tom, čo Tomislav Nikolić oznámil vznik novej strany. V roku 2012 sa stal predsedom Srbskej pokrokovej strany po tom, čo sa Tomislav Nikolić stal v prezidentských voľbách hlavou štátu a na svoju funkciu musel rezignovať.

V roku 2014 bol popredným kandidátom v parlamentných voľbách za Srbskú pokrokovú stranu (ktorá voľby vyhrala).

V júli 2015 musel utiecť z pietneho aktu k 20. výročiu srebrenického masakru pri pamätníku v Potočari, keď po ňom ľudia začali hádzať kamene a fľaše. Vučić síce masaker označil za „strašný zločin“, odmieta ho však nazývať genocídou, ako požadujú Bosniaci. Ľudia mu na mieste tiež transparentom pripomenuli jeho slová z doby vojny, keď vyhlásil, že za každého mŕtveho Srba bude zabitých 100 moslimov.

V roku 2017 vyhral v prvom kole prezidentských volieb s nadpolovičnou väčšinou hlasov. Jeho víťazstvo privítala Európska únia, vyvolalo však protesty medzi niektorými študentskými organizáciami vo väčších srbských mestách. Zvíťazil aj v druhom kole volieb a funkcie prezidenta sa ujal 31. mája 2017. Ešte predtým rezignoval na post predsedu srbskej vlády. Následne 15. júna 2017 poveril zostavením novej vlády Anu Brnabićovú, pôvodnú ministerku pre záležitosti štátnej správy a miestnej samosprávy. Ako prezident vyhlásil, že krajina sa bude ďalej usilovať o členstvo v EÚ a zostane vojensky neutrálna, bude však spolupracovať s NATO aj s Ruskom.

V decembri 2017 získal čestný doktorát na Moskovskom štátnom inštitúte pre medzinárodné vzťahy.

Dňa 3. apríla 2022 obhájil svoj prezidentský mandát na ďalšie päťročné obdobie, keď už v prvom kole prezidentských volieb získal 60 % odovzdaných hlasov.

Od novembra 2024 prebiehajú proti Vučičovi a vláde v rade srbských miest protesty. Vypukli v Novom Sade po tom, čo sa tu zrútil prístrešok vlakovej stanice, kvôli čomu zahynulo 16 ľudí a jeden človek bol ťažko zranený. Rozšírili sa do mnohých srbských miest a obcí. Zintenzívnili v júni 2025 po tom, čo polícia zadržala niekoľko účastníkov protivládneho zhromaždenia v Belehrade, ktorého sa zúčastnilo asi 140 tisíc ľudí. Demonštranti pri ňom kontajnermi a prenosnými plotmi zablokovali dopravu. Stalo sa to v deň, keď si Srbi pripomínajú pravoslávny sviatok Vidovdan a výročie tragickej bitky na Kosovom poli.

Demonštranti požadujú vyhlásenie predčasných volieb a koniec vlády prezidenta Vučiča. Vládu obviňujú z korupcie a potlačovania médií. Polícia proti protestujúcim nasadila slzný plyn.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aleksandar Vučić

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleksandar Vučić na českej Wikipédii.