Tomislav Nikolić
4. prezident Srbska
V úrade 31. máj 2012 – 31. máj 2017
Slavica Djukićová Dejanovićová Aleksandar Vučić
Biografické údaje
Narodenie	15.02.195215. február 1952 (73 rokov) Kragujevac, Juhoslávia
Politická strana	Srbská radikálna strana (1991 – 2008) Srbská pokroková strana (2008 – 2012) Nezávislý (2012 – súčasnosť)
Profesia	politik
Vierovyznanie	srbská pravoslávna cirkev
Rodina
Manželka	Dragica Ninkovićová
Deti	2
Odkazy
	Tomislav Nikolić (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Tomislav Nikolić (srb. Томислав Николић; * 15. február 1952, Kragujevac) je srbský politik, bývalý predseda Srbskej pokrokovej strany a v rokoch 2012 až 2017 prezident Srbska, potom čo v máji 2012 vyhral druhé kolo prezidentských volieb. Úradu sa ujal 11. júna toho istého roku, prezidentský sľub zložil 31. mája. 31. mája 2017 mu skončilo volebné obdobie, vo funkcii bol nahradený Aleksandarom Vučićom.

Nikolić študoval v Kragujevaci strednú školu technického smeru. V Novom Sade študoval na univerzite - fakultu ekonomickú a inžinierskeho manažmentu.

V politike sa začal angažovať na začiatku 90. rokov. Bol aktívnym členom Ľudovej radikálnej strany, ktorá sa neskôr zlúčila na základe práve Nikolićovej iniciatívy - s niektorými ďalšími politickými organizáciami. Vzniknutý subjekt niesol názov Srbská radikálna strana. V tejto strane zastával Nikolić niekoľkokrát pozíciu zástupcu predsedu. Od roku 1992 bol opakovane poslancom skupštiny.

Počas vlády Slobodana Miloševiča bol tri mesiace väznený (odsúdený v roku 1995), ale v marci 1998 sa stal podpredsedom srbskej vlády a ku koncu roka 1999 podpredsedom vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky.

V roku 2000 sa umiestnil v srbských prezidentských voľbách na treťom mieste za Vojislavom Koštunicom a Slobodanom Miloševičom. V srbských prezidentských voľbách v roku 2004 zvíťazil síce hneď v prvom kole, ale v druhom ho porazil vtedajší srbský prezident Boris Tadić.

V parlamentných voľbách v roku 2007 doviedol Srbskú radikálnu stranu k víťazstvu a zisku 28,59% hlasov. Po voľbách bol krátko predsedom parlamentu, funkcie sa ale po ustanovení vládnej koalície vzdal. V prezidentských voľbách v roku 2008 postúpil do druhého kola ako víťaz kola prvého opäť spolu s Borisom Tadićom. V druhom kole bol ale porazený, získal 48,1% hlasov.

V roku 2008 rezignoval na zastupujúceho predsedu Srbskej radikálnej strany. Nezhodol sa s väčšinou členov na myšlienke, či majú radikáli podporiť dokument o približovaní Srbska k Európskej únii, alebo nie; zatiaľ čo Vojislav Šešelj a ďalšie kľúčové osobnosti strany boli proti, Nikolić túto aktivitu podporoval. O niečo neskôr sformoval vlastnú stranu s názvom Srbská pokroková strana, ktorá stojí na pozíciách medzi politickým stredom a radikálmi. V októbri 2008 sa konal ustanovujúci zjazd tejto strany, ktorej sa Nikolić stal tiež predsedom.

V roku 2011 podnikol hladovku na protest proti politike prezidenta Borisa Tadića a na podporu predčasných volieb. Oznámil, že pokiaľ nebudú voľby vypísané, bude jeho hladovka trvať, avšak po zhoršení zdravotného stavu a prosbe patriarchu srbskej pravoslávnej cirkvi Irineja ju ukončil. Stál tiež aj na čele rady ďalších protestov, ktoré podporovali rovnaký cieľ. Inicioval napr. protest pred budovou skupštiny v Belehrade na začiatku apríla 2011, ktorá sa mediálne preslávila predovšetkým tým, že vyzval účastníkov, aby sa dobre pripravili na studené počasie.

V roku 2012 sa zúčastnil prezidentských volieb, ktoré sa konali nedlho potom, čo dovtedajší prezident abdikoval. V nich postúpil do druhého kola, kde sa stretol s doterajším prezidentom Borisom Tadićom. V druhom kole volieb zvíťazil a v júni 2012 sa tak stal srbským prezidentom.

Jeho víťazstvo bolo médiami vnímané ako politické zemetrasenie a nečakaný zvrat. V niektorých krajinách v regióne (napr. v Chorvátsku, či Bosne a Hercegovine) sa rozšírili obavy, že by doterajší kurz regionálnej politiky Srbska mohol byť pod Nikolićovým vedením zmenený. Politici zo zahraničia, predovšetkým Európskej únie, označili Nikolića za „nacionalistu“, či „bývalého nacionalistu“ a Srbsko s ním ako krajinu na križovatke.

Po svojom zvolení do úradu prezidenta Nikolić v snahe stať sa hlavou štátu „všetkých občanov“ rezignoval na post predsedu Srbskej pokrokovej strany. Jedným z jeho prvých krokov v úrade prezidenta bolo poverenie pokrokovej strany zostaviť vládu. Svoju plánovanú politiku Srbska ako mostom medzi východom (Ruskom) a západom (Európskou úniou) začal symbolicky svojou prvou zahraničnou cestou, ktorá smerovala do Moskvy. V roku 2017 vyhral prezidentské voľby doterajší srbský premiér Aleksandar Vučić, Nikolić mu odovzdal úrad 31. mája.¹²

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tomislav Nikolić

1. ↑ ^{a b c d e f g h i} Biografia Tomislava Nikoliča na stránkach Novosti. rs (srbsky)
2. ↑ Článok na stránkach denníka Dnevnik.rs^{nefunkčný odkaz}
3. ↑ Správa o protestoch Nikolič na stránkach denníka B92.net (srbsky)
4. ↑ Správa o ukončení hladovky na portáli srbskej štátnej televízie RTS (srbsky)
5. ↑ Článok na stránkáck kurir-info.rs (srbsky)^{nefunkčný odkaz}
6. ↑ Článok o srbských voľbách na stránkach denníka Jutarnji list (chorvátsky)
7. ↑ Článok o výsledku volieb na stránkach kurir-info.rs (srbsky) online. Cit. 2019-01-19. Dostupné online. Archivované 2012-05-09 z originálu.
8. ↑ Tomislav Nikolić predsednik SRBI (Tomislav Nikolić srbský prezident), Politika (po srbsky)
9. ↑ Článok o udalosti na stránkach srbskej štátnej televízie RTS (srbsky)
10. ↑ Článok na stránkach servera Mediafax
11. ↑ Prezidentské volby v Srbsku vyhrál s 55 procenty Vučić. Dosavadní premiér zvítězil už v prvním kole online. Aktuálně.cz, 2017-04-03, cit. 2019-01-19. Dostupné online. (česky)
12. ↑ Z premiéra prezidentem. Aleksandar Vučić zvítězil v srbských prezidentských volbách online. Lidovky.cz, 2017-04-02, cit. 2019-01-19. Dostupné online. (česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomislav Nikolić na českej Wikipédii.