Andrej Babiš
politik a podnikateľ
Babiš v roku 2020
12. predseda vlády Českej republiky
V úrade 6. decembra 2017 – 17. decembra 2021
Prezident	Miloš Zeman
Bohuslav Sobotka Petr Fiala
12. minister financií ČR
V úrade 29. januára 2014 – 25. mája 2017
Premiér	Bohuslav Sobotka
Jan Fischer Ivan Pilný
Biografické údaje
Narodenie	2.9.19542. september 1954 (68 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana	KSS[1] (1980 – 1989) ANO 2011 (od 2011)
Alma mater	Vysoká škola ekonomická v Bratislave
Profesia	podnikateľ, politik
Štátna príslušnosť	Česko, Slovensko[2]
Rodina
Manželka	Monika Babišová (od 2017)
Deti	štyri
Odkazy
	Andrej Babiš (multimediálne súbory)
Politický portál  Český portál  Biografický portál

Ing. Andrej Babiš (* 2. september 1954, Bratislava)^[3] je český politik a podnikateľ slovenského pôvodu, od decembra 2017 do decembra 2021 predseda vlády Českej republiky. Vyštudoval ekonómiu, pracoval v podniku zahraničného obchodu. Bol členom KSČ^[4] a o jeho členstve v ŠtB prebieha súd^[3]. Ako súkromný podnikateľ sa stal jedným z najbohatších ľudí Česka. Vlastnil agrochemický potravinárský koncern Agrofert, ktorý je dnes vo zvereneckom fonde. Kúpil mediálny dom Mafra, vydavateľa českej dennej tlače MF Dnes a Lidové noviny.

Od roku 2011 pôsobí v politike. Založil vlastné hnutie ANO, ktorého je predsedom.

V koaličnej vláde Bohuslava Sobotky pôsobil ako minister financií (2014 – 2017). Po posledných parlamentných voľbách v roku 2017 zostavil koaličnú vládu so sociálnymi demokratmi (ČSSD) za podpory komunistickej strany (KSČM). Prezident Miloš Zeman ho na dvakrát poveril zostavením kabinetu, od 6. decembra 2017 sa stal dvanástym českým premiérom.

Život

Andrej Babiš sa v 70. rokoch oženil s lekárkou Beatou Adamovičovou, ktorú poznal z gymnázia. Zo vzťahu majú dcéru Adrianu a syna Andreja (krátko dopravný pilot). Po roku 1990 žije Andrej Babiš s mladšou družkou Monikou Herodesovou, zo vzťahu majú deti Vivien a Frederika. Dňa 29. júla 2017 sa obaja partneri zosobášili, žijú v rodinnom sídle v Průhonicích pri Prahe.

Politik

Koncom roku 2011 založil iniciatívu Akcia nespokojných občanov, z ktorej neskôr vzniklo politické hnutie ANO 2011, ktoré sa po voľbách v roku 2013 stalo druhou najvýznamnejšou stranou v Česku.

Od júna 2013 je Babiš prostredníctvom Agrofertu majiteľom celoštátnych českých denníkov Lidové noviny a Mladá fronta DNES a ďalších médií koncernu Mafra.^[5]

Najbohatší Čech

Časopis Týden v roku 2009 odhadol jeho majetok na 35 až 48 miliárd českých korún (1,77 až 2,42 miliárd dolárov).^[6] Podľa finančného časopisu Forbes jeho imanie v marci 2013 bolo 2 miliardy dolárov, čím sa stal vtedy 736. najbohatším človekom sveta.^[7] Do októbra 2017 jeho majetok vzrástol na 4,1 miliardy dolárov, čím postúpil na 564. priečku medzi najbohatšími ľuďmi celého sveta.^[8]

Minister financií

V roku 2013 bol zvolený za poslanca českého parlamentu. Od 29. januára 2014 do 25. mája 2017 bol prvým podpredsedom vlády Bohuslava Sobotku a ministrom financií v tejto vláde.

Podľa prieskumu agentúry STEM bol k januáru 2017 najpopulárnejším politikom v parlamente.^[9]

Predseda vlády Českej republiky

Vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ktoré sa konali v dňoch 20. a 21. októbra 2017, viedlo hnutie ANO predvolebné prieskumy. Hnutie voľby vyhralo so ziskom 29,64  % hlasov, čo predstavovalo 78 poslaneckých mandátov z 200-členného zboru. Prezident poveril víťaza zostavením vlády.

Babiš sa stal premiérom najskôr v decembri 2017, pričom jeho kabinet s menšinovou vládou nedostal dôveru na začiatku roku 2018. Vláda v demisii pokračovala a prezident ho poveril aj druhýkrát zostavením novej vlády. Druhú vládu zostavil na koaličnej dohode so sociálnymi demokratmi. Hlasovanie o dôvere kabinetu podporili komunisti v lete 2018, vláda získala svoj mandát.

Kandidatúra na prezidenta

30. októbra 2022 Babiš oznámil, že sa v českých prezidentských voľbách v roku 2023 mieni uchádzať o post prezidenta Českej republiky aj on.^[10] V prvom kole konanom 13.1. - 14.1. sa umiestnil na druhom mieste so ziskom 34,99%. Do druhého kola postupuje spolu s generálom Petrom Pavlom, ktorý získal 35,40%. Zaujímavosťou je, že len pár minút pred kompletným spočítaním hlasom sa prehodilo poradie a Petr Pavel len o pár stotín percenta predbehol Andreja Babiša, ktorý sa dovtedy držal na prvom mieste. Od tohto momentu však Petr Pavel svoj náskok len zvyšoval.

Agent Štátnej bezpečnosti

Predná časť štatistickej karty tajného spolupracovníka ŠtB s údajmi o Andrejovi Babišovi.

Záznam o schôdzke s agentom Burešom z decembra 1984, ktorý vypracoval príslušník ŠtB František Hákač.

Podľa doteraz zverejnených dokumentov pochádzajúcich z archívu slovenského Ústavu pamäti národa bol Babiš od 12. novembra 1980 evidovaný ako dôverník ŠtB.^[14] Dňa 11. novembra 1982 v bratislavskej vinárni U obuvníka mal za prítomnosti kpt. Rastislava Mátraya a por. Júliusa Šumana podpísať viazací akt, čím sa údajne stal agentom ŠtB s krycím menom „Bureš“. Registrovaný bol u Oddelenia kontrašpionáže ochrany česko-slovenského zahraničného obchodu, Odboru na ochranu ekonomiky, Správy kontrarozviedky v Bratislave (1. oddelenie III. Odboru XII. Spravy ZNB).^[15] Toto oddelenie malo na starosť sledovanie zastupiteľských organizácií zahraničného obchodu v Bratislave, medzinárodné výstavy a veľtrhy v Bratislave a monitorovanie činnosti zahraničných rozviedok v česko-slovenskom zahraničnom obchode.^[16]

Dochované listiny pritom naznačujú, že Babiš so štátnou bezpečnosťou vedome spolupracoval už ako dôverník.^[15] Agentom ŠtB bol Babiš údajne do roku 1985, kedy ho PZO Petrimex vyslal dlhodobo do Maroka; s príslušníkmi ŠtB sa vraj za uvedené obdobie stretol celkom 17-krát. Krycie meno „Bureš“ figuruje v najmenej dvoch ďalších zväzoch ŠtB – jednak v spise „Oko“, kde je „Bureš“ najmenej dvakrát spomenutý ako autor hlásenia určených pre túto organizáciu a na druhej strane v spise „Vojak“, v ktorom figuruje ako opakovaný návštevník konšpiračného bytu.

Dňa 26. júna 2014 Okresný súd Bratislava I neprávomocne rozhodol, že je Andrej Babiš vo zväzkoch ŠtB evidovaný neoprávnene. Sudkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla: „Súd nemal za preukázané, že navrhovateľ vedome spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a že bol jej agentom.“ Ústav pamäti národa sa proti rozhodnutiu odvolal.^[17][18] Odvolací súd 30. júna 2015 pôvodný rozsudok potvrdil.^[19] ÚPN proti tomuto rozhodnutiu podal v novembri 2015 dovolanie k slovenskému Najvyššiemu súdu, pretože sa domnieva, že rozhodnutie nižších inštancií bolo založené na nezákonných dôkazoch.^[20]

V októbri 2017 Ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu s tým, že v podobných sporoch nemá byť žalovanou stranou Ústav pamäti národa, čím podľa právneho zástupcu ústavu oslobodil ÚPN od všetkých sporov s bývalými spolupracovníkmi ŠtB.^[21][22][23] Andrej Babiš následne avizoval, že bude žalovať Ministerstvo vnútra SR.^[23]

V apríli 2018 zažaloval Andrej Babiš o milión eur slovenský deník Nový Čas a bývalého príslušníka česko-slovenskej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Jána Sarkocyho, ktorého rozhovor denník zverejnil. Ten Babiša označil za vedomého spolupracovníka ŠtB a mal tak podľa Babiša o ňom vytvárať úmyselne "nepravdivý obraz vypočítavého, nečestného človeka". Vydavateľ sa ospravedlniť odmietol a poukázal na to, že Babiš nepreukázal, že bol evidovaný u ŠtB neoprávnene.^[24] Babiš žalobu proti denníku aj proti Sarkocymu stiahol v auguste 2018. Sarkocy tvrdí, že Babiš neuniesol dôkazné bremeno a žalobu radšej stiahol a potvrdil, že Babiš bol vedomým spolupracovníkom ŠtB a dostával za to zaplatené.^[25]

Kritika

Túto časť článku je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. Neobsahuje väčšinu kritiky po roku 2017, Babišov postup vo veci žaloby, príchod OLAF, rozhodnutie Komisie atď.

Čapí hnízdo

Rekreačný a konferenčný areál Čapí hnízdo, ktorého financovanie je predmetom rovnomennej kauzy.

V marci 2016 oslabilo dôveryhodnosť Andreja Babiša niekoľko protichodných vyjadrení okolo využití dotácií na výstavbu areálu Čapí hnízdo (v prekl. z čes. bocianie hniezdo, budova má tento tvar).^[26] Podstatou „kauzy Čapí hnízdo“ je podozrenie z účelového čerpania dotácie určenej len pre malé alebo stredne veľké firmy, keď podľa kritikov koncern Agrofert formálne previedol v roku 2008 spoločnosť Čapí hnízdo na iného majiteľa krytého listinnými akciami na majiteľa, pretože Agrofert by dotáciu vo výške 50 mil. korún nezískal.^[27] Na mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne Babiš uviedol, že majiteľovi akcií boli jeho dospelé deti Adriana a Andrej a brat partnerky Moniky Martin Herodes.^[28][29]

V roku 2018 sa riešil podiel jeho dospelých detí Adriany a Andreja ml. na Kauze Čapí hnízdo, podľa ktorej údajne dcéra aj syn pôsobili v štatutárnych orgánoch firmy a neoprávnene čerpali eurodotácie. Vec vyšetrujú orgány českej aj európskej pôsobnosti.^[30]

Nezrovnalosti v príjmoch a podozrenie z krátenia dane

V januári 2017 vyšlo najavo, že Babišove príjmy mohli byť vyššie, než aké priznal v majetkovom priznaní, a možno sa tiež dopustil krátenia dane.^[31][32] V kauze ide o to, že Babiš ako súkromná osoba kúpil od Agrofertu (ktorého je majoritným vlastníkom) za 1,5 miliardy korún dlhopisy s nominálnou hodnotou jedna koruna úročené šiestimi percentami p.a.,^[33] z ktorých úrokov sa podľa vtedajšej legislatívy nemusí platiť daň, a Babiš teda zarába nezdaniteľných 90 miliónov korún ročne.^[34]

Na ich nákup ale podľa jeho daňových priznaní nemal peniaze, pretože podľa svojho predchádzajúceho tvrdenia od roku 1993 do roku 2013, kedy kúpil prvú časť dlhopisov za 1,252 miliardy korún, dosahovali Babišove čisté príjmy po zdanení iba 1,11 miliardy korún, a to bez zohľadnenia životných nákladov.^[35] Pôvod peňazí, za ktoré si mal Babiš dlhopisy kúpiť, nie je známy.^[31]Peniaze takto Babišom investované do Agrofertu boli navyše za netrhový a vysoký úrok a tým mohlo dôjsť ako k poškodzovaniu Agrofertu, tak aj ku kráteniu daní podľa zákona o daniach z príjmu. Agrofert má totiž úroky za dlhopisy v nákladoch a u neho by mohlo tak ísť o krátenie dane vo výške cca. 22,8 milióna Kč ročne.^[32] Je taktiež podozrenie, že si Andrej Babiš na nákup dlhopisov požičal, napríklad od Agrofertu alebo inej dcérskej spoločnosti za netrhový úrok. Dôležitým právnym predpokladom trestného oznámenia proti Babišovi je skutočnosť, že Najvyšší súd v uznesení z roku 2009 o jednom precedentným prípadu stanovil, že „majetok akciovej spoločnosti ako právnickej osoby je pre jej akcionára majetkom cudzím“.^[32][36]

Dňa 4. januára 2017 bolo kvôli tomu na Andreja Babiša podané (pod vymysleným menom) trestné oznámenie pre porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku v zmysle § 220 trestného zákonníka a zo skrátenia dane, poplatku a podobné povinné platby v zmysle § 240 trestného zákonníka.^[32]

Ku svojim príjmom sa taktiež odmietol vyjadriť pre reláciu Reportéři ČT, ktorého diel „ministerské počty“ mal premiéru 30. januára 2017.^[37][38] Jeho výraz „sorry jako“, ktorý počas programu padol, strhol lavínu ľudovej tvorivosti.^[39] V stredu 15. marca 2017 poslanecká snemovňa rozhodla, že Andrej Babiš musí nezrovnalosti vysvetliť do konca apríla.^[40]

Únik informácií z ČEZ

V auguste 2018 sa polícia začala zaoberať trestným oznámením na Andreja Babiša ohľadom nelegálneho úniku informácií z ČEZ s podozrením zo spáchania trestných činov zneužitia informácií a postavenia v obchodnom styku s trestnou sadzbou päť až desať rokov. Pri predaji bulharskej časti spoločnosti ČEZ bulharskej spoločnosti Inercom a arbitrážnom konaní ČEZu s Bulharskom vo výške 15 miliárd korún došlo k úniku dôverných informácií. Bulharský premiér Bojko Borisov pritom v parlamente potvrdil, že dôverné dokumenty dostal priamo od Andreja Babiša. Ten toto obvinenie poprel.^[41]

Ovplyvňovanie Finančnej správy

Zo zostrihaného záznamu odposluchu Babiša, ktorý publikovala na webe Skupina Julius Šuman 27. augusta 2017, novinári niekoľkých denníkov vyvodzujú, že Babišovho výrazy „... jedeme po nich“ a „... ty naši klekli na tu FAU Přerov, takže to je v insolvenci, obstavený účty, vagóny.“ v podstate môžu znamenať, že Andrej Babiš ako minister financií cielene ovplyvnil Finančné riadenie tak, aby pomocou zaisťovacích príkazov DPH de facto zlikvidovala firmu FAU Přerov. Krajský súd v Ostrave označil právny výklad finančnej správy za absurdné a rozhodol, že finančná správa postupovala nezákonným spôsobom. Neskôr sa vyjadrili majitelia firmy FAU, že budú po štátu žiadať náhradu škody.^[42] Tlačová hovorkyňa Finančnej správy Gabriela Štěpanyová naznačenej súvislosti odmietla, rovnako tak hovorca Agrofertu Karel Hanzelka odmietol akúkoľvek spojitosť holdingu s firmou FAU.^[43] Hospodárske noviny však uviedli, že Agrofert mal o sklad, v ktorom sa tiež primiešavali biopalivá do nafty a benzínu, záujem, ale firma FAU ho nechcela predať.^[44] Bohuslav Sobotka z pozície premiéra požiadal o prešetrenie prípadu ministerstvo financií, ktoré obratom poukázalo na už prebiehajúce riešenie dvoch kasačných sťažností spätých s prípadom u Najvyššieho správneho súdu .^[45] Podľa Sabiny Slonkovej odposluch tiež svedčí o tom, že Andrej Babiš mal informácie z daňového konania, ktoré je neverejné a prebieha výhradne medzi daňovým subjektom a finančným úradom.^[46] Na popud ministra vnútra Milana Chovanca sa prípadom zaoberá polícia.^[47] Podľa ministra Jurečka by mala polícia vyšetriť, či sú nahrávky pravé, alebo ide o zostrihané kúsky zvukového záznamu.^[48] Firma FAU následne spor s Finančnou správou vyhrala, pretože Najvyšší správny súd dovolanie tejto štátnej inštitúcie zamietol. Podľa právneho zástupcu FAU Alfréda Šrámka to otvára cestu k náhrade škody od štátu vo výške cez jednu miliardu korún.^[49][50]

Babiš odmietol, že by finančnú a colnú správu zneužíval a úkoloval. Finančná správa sa vyjadrila, že pracuje samostatne na základe vlastných analýz, nie na základe zadania.^[45]

Vlastníctvo a ovplyvňovanie médií

V júni 2013, krátko potom, čo Agrofert uskutočnil akvizíciu vydavateľského domu Mafra, Andrej Babiš na tlačovej konferencii deklaroval: „Já můžu tady veřejně prohlásit na zdraví mojich čtyř dětí a dvou vnuček, že já v žádném případě nebudu nikdy zasahovat do práce redaktorů v Mafře.“^[51] Počas mája 2017 sa však na anonymným twitterovom účte objavili nahrávky, na ktorých Andrej Babiš hovoril s vtedajším redaktorom Mladej fronty Dnes Markom Přibilom o pripravovaných článkoch. Na nahrávke majiteľ denníka diskutuje o tom, kedy by sa v novinách mali publikovať materiály proti ministrovi zdravotníctva Ludvíkovi a ministrovi vnútra Chovancovi. Andrej Babiš následne autenticitu nahrávok potvrdil, avšak je označil za zmanipulované so zámerom ho vyprovokovať. „On (Marek Přibil) mi tam něco podsouval, já jsem to kopal od sebe. Ten rozhovor byl nepříjemný, byla to provokace, teď už to vím.“^[52] Zároveň podal trestné oznámenie.^[53] Podľa právnika Aleša Rozehnala sa Babiš ovplyvňovaním obsahu zrejme dopustil trestného činu podplácania podľa § 332 tr. zák. ČR.^[54] V reakcii na nahrávku vydali redaktori Mladej fronty Dnes a iDnes.cz spoločné vyhlásenie, v ktorom označujú správanie svojho kolegu za ojedinelý exces a požadujú, aby vedenie vydavateľstvo podobným situáciám zabránilo.^[55] Redaktori, ktorí sa podpísali pod vyhlásenie, tvrdia, že hnutie ANO Andreja Babiša nemá akúkoľvek možnosť skryto ovplyvňovať alebo manipulovať obsah článkov v Mladej fronte Dnes alebo na iDNES.^[55] Vyhlásenie podpísalo vyše 150 redaktorov.^[55] Podľa svedectva novinára Jana Novotného, ktorý opustil redakciu Mladej fronty DNES, však Babiš volá samotným novinárom, zakazuje im témy, hovorí, čo môžu písať.^[56] Šéfredaktor Jaroslav Plesl vraj upravuje texty podľa želania ministra financií.^[56] Ďalší z bývalých novinárov Mladej fronty DNES, Martin Biben, tiež v otvorenej výpovede spochybnil, že by išlo o chybu jednotlivca. ^[56] Na stredu 10. mája 2017 bola kvôli kauze na návrh opozičnej ODS a TOP 09 zvolaná mimoriadna schôdza Poslaneckej snemovne.^[57]

Ovplyvňovanie GIBS

Vo februári a marci 2018 vykonalo Ministerstvo financií kontrolu GIBS (Generálná inšpekcia bezpečnostných zborov) len niekoľko dní potom, čo jej šéf Michal Murín odmietol údajnú výzvu premiéra v demisii Andreja Babiša k rezignácii. Štátne úrady pritom zvyčajne kontroluje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). K iniciácii tejto kontroly sa na pôde snemovne priznal sám Andrej Babiš. Podľa magazínu Neovlivní.cz sa tak dostal do obrieho konfliktu záujmov, keďže Polícia ČR ho vedie ako trestne stíhanú osobu. Pomocou personálnych zmien by tak mohol oslabiť vyšetrovateľa svojej trestnej kauzy Pavla Nevtípila. Podľa tvrdenia magazínu Neovlivní.cz Ministerstvo financií realizuje na GIBS " totalitnú inšpekčnú kontrolu", ktorá je v krajinách Európskej únie neprípustná a je definovaná v Podmienkach vstupu Českej republiky do EÚ v kapitole 28 - finančný kontrola. Ide o takúto kontrolu, ktorá je cielená, neplánovaná a vykonaná pre osobný, alebo politický záujem, čo sú znaky korupcie.^[58][59] Pritom neexistuje žiadna zákonná možnosť odvolať Michala Murína z funkcie pokiaľ nie je trestne stíhaný, alebo proti nemu nie je vedená kárna žaloba. Andrej Babiš je napriek tomu rozhodnutý Murína odvolať z funkcie, alebo ho postaviť mimo službu. Lenka Zlámalová z Echo24 sa domnieva, že ide o policajnej puč.^[60] Michal Murín napísal v otvorenom liste, že nevidí pre odvolanie jediný závažný dôvod.^[61][62] Stanovisko zhodné s premiérom zastáva naopak najvyšší štátny zástupca Pavel Zeman, avšak ani on nepodal podnet na kárne riadenia a iba cituje opatrenia Olomouckého prokuratúry odovzdané premiérovi "k projednání případného kázeňského přestupku dle zákona č. 361/2003 Sb." (Zákon o služebním poměru příslušníků bezpečnostních sborů) založené na "chování v souvislosti s prověřováním úniků informací".^[63] Podľa právnej analýzy listu, zo skutočností, ktoré Pavel Zeman Michalu Murínovi vytýka, žiadne pochybenie v rámci platných zákonov nevyplýva.^[64] Počas apríla 2018 však Michal Murín avizoval odchod z GIBS a na konci toho istého mesiaca podľa zistení Neovlivní.cz oznámili zámer odísť zo svojich pozícií tiež policajný prezident Tomáš Tuhý, komisár Pavel Nevtípil, ktorý vyšetruje Babišovho kauzu Čapí hnízdo a tiež jeho šéf Miloš Trojánek.^[65]

Výber Murínová nástupca Radima Dragouna považujú opozičnej strany za netransparentný. Zástupcovia ODS, Pirátov a KDU-ČSL prejavili výhrady k výberu členov komisie, ktorá Dragouna zvolila. Hoci Andrej Babiš prezentuje komisiu ako na ňom nezávislú, Forum24 proti tomu opisuje jeho (údajnej) väzby k členom komisie.^[66]

Konflikt záujmov a zverenské fondy

V roku 2016 bola schválená novela zákona o konflikte záujmov (159/2006 Zb.), Známa tiež ako Lex Babiš, ktorá vládnym činiteľom zakazovala vlastníctva médií a prijatie štátnych dotácií prostredníctvom ich firiem. V dôsledku toho Babiš v roku 2017 previedol svoje akcie spoločností Agrofert a SynBiol do dvoch zverenských fondov^[67] s názvami AB private trust I a AB private trust II.^[68]

Podľa štatútov zverenských fondov je Andrej Babiš jedinou oprávnenou osobou. To znamená, že pri ukončení správy zvereneckého fondu mu vydá správca všetok majetok. Štatúty obsahujú ustanovenia, ktoré Babišovi zakazuje počas jeho politickej činnosti uplatňovať na firmy vo fondoch svoj vplyv. Oprávnená osoba nie je oprávnená požadovať akékoľvek ďalšie informácie ani dávať akékoľvek pokyny či inak ovplyvňovať zvereneckého správcu alebo protektory. Babiš má podľa štatútov právo na informácie ohľadom hospodárenia holdingu, avšak len v rozsahu, ktorý zodpovedá menšinovému akcionárovi. Protektor, medzi ktorými je jeho manželka Monika, môžu nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa fondy alebo fondov a po správcovi si ich vyžiadať.^[69]

Udeľovanie európskych dotácií firmám spojeným s koncernom Agrofert od doby schválenia vyššie zmienené novely českého zákona o konflikte záujmov sa stalo predmetom vyšetrovania Európskej komisie. Podľa audítorskej správy EK (z DG Regio, teda regionálnych fondov)^[70], ktorej finálnu verziu dostali české úrady v decembri 2019, sa Babiš nachádza v konflikte záujmov aj napriek tomu, že svoje firmy vložil do zverenských fondov. Podľa nálezu EK sú fondy iba pokusom o obídenie zákona o stredu záujmov a Babiš svojej firmy aj naďalej ovláda. Audítori poukázali napríklad na to, že jedným z protektorov, majúcich dohľad nad riadením fondov, je Babišova manželka, u ktorej podľa audítorov nemožno predpokladať, že by konala v rozpore s Babišovými záujmami.^[71] Európska komisia preto Česku zamietla dotácie v celkovej výške 284 miliónov korún, ktoré holding Agrofert získal alebo mal získať na dotáciách od 9. februára 2017.^[72] Česko malo skrze ministerstvo pre miestny rozvoj poskytnúť vysvetlenie k tejto audítorskej správe do začiatku apríla 2020, s ohľadom na prebiehajúce pandémiu covidu-19 však požiadalo o odklad o dva mesiace a 29. mája 2020 ju odovzdalo stálemu zastúpeniu Českej republiky v Bruseli.^[73]

Európsky parlament 16. júna 2020 schválil rezolúciu k možnému konfliktu záujmov českého premiéra Andreja Babiša a vyzval české úrady, aby konflikt záujmov vrcholných politikov bezodkladne začali riešiť. Babiš podľa textu rezolúcie stále kontroluje holding Agrofert a pritom má zároveň vplyv na rozdeľovanie európskych peňazí v Česku, čo "spochybňuje nezávislý a objektívny výkon jeho funkcie". Poslanci v texte tiež "rázne odsudzujú použitia urážlivých výrazov voči delegácii EP" od Babiša a označujú za neprijateľné, že europoslanci kvôli svojej práci dostávali (od nemenovaných ľudí) vyhrážky.^[74] Česká vláda reagovala uznesením, že sa europoslanci textom rezolúcie čiastočne miešajú do vnútorných a politických záležitostí členského štátu.^[75]

Závery auditu Európskej komisie, ktoré vyšli najavo na konci novembra 2020, mali potvrdiť konflikt záujmov Andreja Babiša u dotácií zo štrukturálnych fondov pre holding Agrofert. Podľa slov českého europoslanca Tomáša Zdechovského, pôsobiaceho vo výbore pre kontrolu rozpočtu, Európska komisia uviedla, že nepreplatí firmám okolo Agrofertu žiadne dotácie od leta 2018, keď vstúpila do platnosti sprísnené únijné pravidlá o konflikte záujmov, pričom pozastavenie únijných peňazí potrvá do doby, než Babiš stret záujmov vyrieši, a bude sa týkať aj fondov spojených s budúcim sedemročným rozpočtom a balíkom koronavirovej pomoci.^[76]

Spoločnosť IMOBA

Skupina Julius Šuman uverejnila začiatkom júna 2017 obsiahlu analýzu podnikateľských vzťahov okolo spoločnosti IMOBA. Analýza dochádza k záveru, že transakciami okolo spoločnosti si Andrej Babiš zo spoločnosti vyviedol cez daňové raje a firmy PLASTAGRA, FERTAGRA a Synbiol počas svojho pôsobenia na Ministerstve financií viac ako 2 miliardy korún, čo je hodnotené ako vyhýbanie sa dani z dividend a štát tak pripravil na daniach o viac ako 300 miliónov korún.^[77][78][79]

Spolupráca s ÚOOZ

Podľa investigatívneho novinára Janka Krúpy sa stal Babiš v roku 2006 informátorom Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu (ÚOOZ).^[80][81] Pôvodne Babiša útvar sledoval pre podozrenie, že by mohol byť zapletený do vraždy Františka Mrázka, dôležité postavy českého podsvetia, toto podozrenie sa však nepotvrdilo.^[80] Babiš potom ponúkal jednému z detektívov buď peniaze, alebo kariérne rásť, nakoniec sa stal jeho informátorom.^[80] V roku 2016 protestoval proti reorganizáciu policajných útvarov, v rámci ktorej bol ÚOOZ zlúčený s Útvarom odhaľovanie korupcie a finančnej kriminalitydo Národnej centrály proti organizovanému zločinu.^[82]

Demonštrácie a občianske výzvy proti Andrejovi Babišovi

Bližšie informácie v hlavnom článku: Milión chvíľok pre demokraciu

Jedna z prvých demonštrácií prebehla 10. mája 2017 aj v Brne.

Demonštrácia 23. júna 2019 v Prahe na Letnej volajúci po rezignácii Andreja Babiša z postu predsedu vlády sa počtom 250 tisíc účastníkov stala najväčšou v Česku od roka 1989.

Dňa 10. mája 2017 sa na námestiach siedmich krajských miest Českej republiky konali demonštrácie za Babišovho odstúpenie z vládnych funkcií a Zemanová odstúpenie ako prezident. Dôvodom boli Babišovho "oligarchické maniere" a Zemanová "nepomenovateľné správanie".^[83] Organizátorkou pražskej demonštrácia bola občianka Šárka Fialová.^[83] V Prahe demonštranti zaplnili hornú polovicu Václavského námestia. Podľa odhadov organizátorov prišlo 20 až 30 tisíc protestujúcich, podľa Českého rozhlasu ich však bolo výrazne menej, odhadom 8 300.^[84] Operátor T-Mobile odhadol počet demonštrujúcich na 19  tisíc.^[85] V Brne protestovalo zhruba 4 000 ľudí, v Českých Budějoviciach, Liberci, Plzni, Olomouci a Zlíne to boli stovky ľudí.^[83] Sám Babiš počet demonštrujúcich bagatelizoval slovami: "Z môjho pohľadu to nebola až taká veľká mäsa, to čo bolo na Václaváku, tak to mám toľko lajkov k jednému výroku v snemovni na Facebooku".^[84]

Dňa 17. novembra 2017 odovzdala skupina študentov okolo Mikuláša Mináře osobne Andrejovi Babišovi výzvu "Chvilka pro Andreje",^[86] v ktorej ho žiadali, aby po víťazstve ÁNO 2011 v parlamentných voľbách a v priebehu vedenia vlády dodržiaval svoje sľuby o zachovávanie demokracie.^[87] Výzva obsahovala desať konkrétnych bodov, ktoré odkazovali na Babišovho predvolebné "zmluvu s občanov ČR". Študenti okrem iného žiadali, aby sa Babiš nechal vydať trestnému stíhaniu, aby predal svoje médiá a stať neriadil ako firmu. Počas prvých troch mesiacov od zverejnenia získala výzva viac ako 25 tisíc signatárov z radov študentov, profesorov, politikov, novinárov, bývalých chartistov aj  bežných občanov.^[86] Andrej Babiš prejavil záujem sa s iniciátormi výzvy stretnúť, tí však následne vyjednávali podmienky takéhoto stretnutia - nechceli sa s ním totiž stretnúť za zatvorenými dverami v sídle hnutia ANO 2011, ale verejne.^[86]

Po sto dňoch, 25. februára 2018, pri príležitosti 70. výročia komunistického puču v Česko-Slovensku, spustila tá istá skupina, novo pod hlavičkou spolku Milión chvíľok, z. s., kampaň Milión chvíľok pre demokraciu. Jej prvým projektom bola nová výzva nazvaná "Chvíľka pre rezignáciu". Andrej Babiša v nej označili za trestne stíhaného človeka vedeného ako agent ŠtB a vyzvali ko k odstúpeniu z jeho politických funkcií. Pôvodným cieľom bolo za sto dní nazbierať milión podpisov,^[88] čo sa nepodarilo, ale do 5. júna 2018 výzvu podpísalo viac ako 254 tisíc ľudí^[89] naprieč celou spoločnosťou vrátane radu známych osobností^[90][91] a zber podpisov pokračoval aj ďalej, takže do konca júna 2019 bolo už signatárov vyše 420 tisíc.^[92]

Ďalšie tri demonštrácie zvolala iniciatíva Milión chvíľok pre demokraciu na prelome mája a júna 2018.

21. augusta 2018 bol na pietnej spomienke udalostí augusta 1968 pred českým rozhlasom Andrej Babiš vypískán viac než pětisetčlenným skandujúcimi davom. Jeho prejav, aj prejav šéfa snemovne Radka Vondráčka, bol prehlušený piskotom.^[93]

15. novembra 2018 sa kvôli trestnému stíhaniu Andreja Babiša aj nejasností okolo únosu jeho syna konala demonštrácia na Václavskom námestí poriadaná aktivistickú skupinou AUVA. Zúčastnilo sa jej až 5000 ľudí, ktorí volali po demisii Andreja Babiša.^[94]

Ďalšie protestné zhromaždenie požadujúcich demisiu premiéra Babiša už prebiehala takmer výhradne v réžii spolku Milión chvíľok, prípadne v spolupráci s ním. V novembri 2018 sa ľudia zišli na dvoch demonštráciách oi. Aj v súvislosti s čerstvo prezentovanými správami o údajnom únose premiérovho syna na ruskom okupovaný polostrov Krym.^[95] Výmena na poste ministra spravodlivosti, kde bola v kontroverznej situácii na miesto Jana Kněžínka dosadená Marie Benešová, odštartovala na jar budúceho roka sériu demonštrácií konajúcich sa každý týždeň od 29. apríla do 11. júna 2019. Séria protestov vyvrcholila pred letnými prázdninami 23. júna 2019 demonštrácií s názvom "Je to na nás!" vykonávanú na Letenskej pláni v Prahe, ktorej sa zúčastnilo približne 250 tisíc ľudí a stala sa tak najväčšou v českej histórii od revolučných zhromaždenia z 25. a 26. novembra 1989.

Ďalšou veľkou demonštráciou proti Andrejovi Babišovi zvolal spolok Milión chvíľok na 16. novembra 2019 opäť na Letnú.^[96]

Zelená perla 2013

V roku 2014 dostal anticenu Zelená perla 2013 za svoj výrok: „My se jednou asi z té demokracie poděláme, všichni. Jak jinak totiž vysvětlit to, že se tu k dálnici vyjadřuje i jezevec, ekologický terorista a taky každý starosta chce mít výjezd.“^[97]

Bludný balvan 2018

Roku 2019 dostal spolu s  Tomio Okamurom, Věrou Adámkovou a "ďalšími hviezdami politického neba" zlatý bludný balvan v  kategórii družstiev za "bľabotania a šírenie hlúpostí v oblasti zdravotníctva a vedy". Počas laudatia boli spomenuté jeho výroky o homeopatikách v relácii Otázky Václava Moravce.^[98]

Referencie

Literatúra

• VALKO, Dušan. Počestný Andrej Babiš : prípad I. 1. vyd. Zvolen : FOTO Badinka, 2002. 125 s. ISBN 80-968830-0-3.
• HANZELKA, Karel; KUCHAŘOVÁ, Kateřina; VOŘECHOVSKÝ, Vladimír. O Babišovi bez Babiše : 14 rozhovorů z roku 2014. Praha : Agrofert, 2014. 95 s. ISBN 978-80-260-6639-2.
• KOLÁČEK, Luboš Y. 13. komnaty Andreje Babiše. Praha : Petrklíč, 2014. 209 s. ISBN 978-80-7229-535-7.
• PERGLER, Tomáš. Babiš : příběh oligarchy. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 2014. 162 s. ISBN 978-80-204-3445-6.
• LEMEŠANI, Tomáš. Z Bureše Babišem. Bratislava : Independent Media, 2017. 208 s. ISBN 978-80-972789-3-9.
• VLASATÁ, Zuzana; PATOČKA, Jakub. Žlutý baron : skutečný plán Andreje Babiše: zřídit stát jako firmu. 1. vyd. Brno : Referendum, 2017. 166 s. ISBN 978-80-270-1674-7.
• KMENTA, Jaroslav. Boss Babiš. 1.. vyd. Nymburk : JKM – Jaroslav Kmenta, 2017. 349 s. ISBN 978-80-87569-32-0.
• HOVORKOVÁ, Johana; ŠAFR, Pavel. Obrana před Babišem. 1. vyd. Trnová : Bourdon, 2018. 212 s. ISBN 978-80-7611-004-5.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Babiš

Externé odkazy

• Andej Babiš na Facebooku
• Andej Babiš na Twitteri
• Blog Andreja Babiša na iDNES.cz
• Články týkajúce sa Andreja Babiša na portáli teraz.sk TASR
• Spis ministerstva vnitra, vedený na agenta StB s krycím jménem Bureš