A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Andrej Nemeš | |
švédsko-česko-slovensko-maďarský maliar | |
Iné mená | Endre Nemes |
---|---|
Narodenie | 10. november 1909 Pécsvárad, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 22. september 1985 (75 rokov) Štokholm, Švédsko |
Odkazy | |
Commons | Andrej Nemeš |
Andrej Nemeš[1] (iné mená: Andrej Nemes[1], Endre Nemes, (do roku 1928) Andrej Nágel[1]; * 10. november 1909, Pécsvárad – † 22. september 1985, Štokholm) bol švédsko-česko-slovensko-maďarský maliar, grafik, scénograf a pedagóg židovského pôvodu. Bol surrealista vychádzajúci z lyrickej abstrakcie. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, nástennej maľbe a monumentálnej tvorbe pre architektúru. Pred Druhov svetovou vojnou emigroval do Švédska.[2]
Život
Endre Nemes sa narodil v meste Pécsvárad na juhu Maďarska, 11 km od mesta Pécs, rodičom Ignácovi a Terese Nágelovej (za slobodna Kugelová). Endre bol prostredný z troch synov maďarského štátneho úradníka.
Nágelovci sa presťahovali do Levoče a neskôr do Spišskej Novej Vsi, kde Endre navštevoval školu. V roku 1924 sa presťahoval k otcovi do Maďarska.[3] Po štúdiu na gymnáziu v Budapešti odišiel do Viedne študovať filozofiu. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil na Slovensko. Zmenil si meno na Nemes a začal pracovať ako novinár a básnik.
V rokoch 1928 – 1930 sa živil ako karikaturista v Prahe. V rokoch 1930 – 1935 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Williho Novaka a pracoval ako výtvarný kritik denníku Magyar Ujság. Spriatelil sa s členmi Skupiny 42 – František Gross, František Hudeček, Václav Bartovský, Peter Weiss a slovenskí umelci Cyprián Majerník, Koloman Sokol a Tibor Honty. Taktiež sa zoznámil so svojím celoživotným priateľom Jakubom Bauernfreundom. Spolu s ním sa zúčastnil na študijnom pobyte v Paríži. Ten bol súčasťou ceny Akadémie ktorú získal v roku 1933.
Roku 1938 emigroval do Fínska. Zamestnal sa ako učiteľ na maliarskej škole v Helsinkách. Začal vystavovať na kolektívnych výstavách a samostatne vystavoval v Osle. Počas prevej fínsko-sovietskej vojny bol vykázaný z Fínska. Prechodne žil vo Švédsku. Neskôr, tesne pred nemeckou inváziou, dostal azyl v Nórsku. Ako dobrovoľník vstúpil do nórskej armády. Po porážke Nórska nemeckými vojskami utiekol do Švédska. V roku 1941 samostatne vystavoval v Štokholme a Malmö. Dánsko-švédsky podnikateľ a zberateľ umenia Herman Gotthardt zakúpil približne pätnásť jeho obrazov.
Endre Nemes bol jedným zo zakladajúcich členov surrealistickej skupiny Minotaur a iniciátorom združenia Umelci v exile.
V roku 1945 sa oženil s Héléne Exemplaroff, s ktorou má dcéru Catherine (1947). Spoluzakladal časopis Prisma a stal sa riaditeľom a učiteľom na Valands Konstskola v Göteborgu. Švédske občianstvo získal v roku 1948. Podnikol viaceré cesty do Paríža a Londýna. V roku 1955 sa presťahoval do Štokholmu a venoval sa len voľnej tvorbe.
Jeho manželka Héléne zomrela v roku 1960. O tri roky neskôr sa oženil s keramičkou Britt-Louise Sundell. V roku 1965 se im narodila dcéra Lena.
V roku 1965 bol vymenovaný za člena Švédskej kráľovskej akadémie pre slobodné umenia a v roku 1968 ho menovali za profesora.
Endre Nemes zomrel vo veku 75 rokov v Štokholme 22. novembra 1985.
Významné diela
- Zátišie s hydinou (1935), tempera na plátne, Slovenská národná galéria, Bratislava
- Figurálna kompozícia (1935 – 1936), olej na plátne, Slovenská národná galéria, Bratislava
- Dve ženy (1943), tempera, olej na papieri, Slovenská národná galéria, Bratislava
- Maliarsky ateliér (1937), tempera na lepenke, Slovenská národná galéria, Bratislava
- Tri modelky so psom a pianom (okolo 1934), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava
- Klafingrighet-Všetečný (1967), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava
- Veľká pantomíma (1944), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava
Scénografie
- 1949 – scéna a kostýmy pre Prokofjevov balet, Kráľovská opera Štokholm
- 1960 – scéna a kostýmy k operete A. Adama, Veľké divadlo Göteborg
Realizácie v architektúre
- 1949 Hodiny so zodiakom, 4 × 4 m, Västertorp
- 1951 – 1952 nástropné stucco lustro na ploche 170 m² v Lysekile
- 1953 – 1955 skladaná mramorová intarzia (850 × 840 cm) na námestí Axel Dahlströmstorg v Göteborgu (Högbotorp)
- 1955 Smaltovaný vlys (150 × 1 400 cm) pre priečelie školy Eriksdal, Skövde
- 1957 – 1958 Nástenná maľba (stucco lustro), škola Härryda (140 × 750 cm), šesť smaltových obrazov pre väznica v Skogome
- 1960 Smalt, priečelie Obecného domu, Starrkärr pri Göteborgu (590 × 290 cm)
- 1961 Kovová mreža 600 × 300 cm, súkr. vila, Göteborg
- Smaltový vlys (210 × 1400 cm), sídlisko Örebro
- Smalt (250 × 500 cm), sporiteľna v Hötorgscity, Štokholm
- Smalt (120 × 360 cm), reštaurácia Aniara, Štokholm
- 1964 Smalt (260 × 360 cm) hlavná budova firmy Kjessler/Mannerstrale, Štokholm
- 1965 stucco lustro, Dom bytového podniku Göteborg (250 × 350 cm)
- 1966 stucco lustro, Psychiatrická klinika Nörrköping (246 × 485 cm)
- 1971 sedem malieb pre švédsku Snemovňu
- 1984 dve sklenené okná (230 × 130 cm), Múzeum Endre Nemes, Pécs
- 1982 – 1984 triptych gobelínov, Prvá sporiteľňa v Štokholme (330 × 690, 330 × 540, 330 × 540 cm)
Výstavy
Autorské (výber)
- 1936 Galéria Hugo Feigl, Praha (s Jakubom Bauernfreundom)
- 1941 Štokholm, Malmö
- 1945 galéria Tókanten, Kodaň
- 1947 galérie Farba a tvar, Štokholm
- 1948 Dom umenia, Göteborg
- 1950 Göteborg, Štokholm
- 1954 Printed Art Club, Philadelphia
- 1958 Akadémia výtvarných umení, Štokholm, Dom umenia, Göteborg
- 1959 Documenta II, Kassel, Galéria Charles Lienhard, Zürich, Spolok umelcov, Freiburg
- 1962 Dom umelcov, Štokholm
- 1963 Retrospektívna výstava Jakub Bauernfreund-Endre Nemes, Národná galéria, Praha
- 2007 – 2008 Pálffyho palác, Bratislava[4]
Skupinové (výber)
- 1943 Skupina Minotaur, radnica Malmö
- 1945 Mladé medzinárodné umenie, Uppsala
- 1954 Skupina 54, Göteborg
- 1959 Skupina Nový Valand, Dom umelcov, Oslo
- 1970 Műcsarnok, Budapešť
- 1976 Vilém Nowak a jeho škola, Národná galéria v Prahe
Zastúpenie v zbierkach (výber)
- Národná galéria v Prahe
- Moravská galéria Brno
- Slovenská národná galéria, Bratislava
- Ateneumin Taidemuseo, Helsinki
- Nasjonalgalleriet Oslo
- Nationalmuseum Štokholm
- Moderna Museet Stockholm[5]
- Göteborg Konstmuseum
- Gallerie degli Uffizi, Florencia
- Tel Aviv Museum
- Israel Museum, Jeruzalem
- Endre Nemes Múzeum, Pécs
- Narodni muzej, Belehrad
- Museum Bochum
- The Brooklyn Museum, New York
- Philadelphia Museum of Art
- University of Liverpool
Referencie
- ↑ a b c NEMEŠ, Andrej. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 702 – 704.
- ↑ ČÚZYOVÁ, Silvia. Maľba ustavičným hľadaním . jewishmuseum.cz, 2013-10-11, . Dostupné online.
- ↑ KISS-SZEMÁN, Zsófia. Svetoznámy surrealista. . nedbalka.sk, . Dostupné online.
- ↑ Endre NEMES - po 35 rokoch opäť na Slovensku (v spolupráci s Henkel Slovensko) Archivované 2022-04-19 na Wayback Machine – Galéria mesta Bratislavy
- ↑ Endre Nemes, Anxiety and craving
Externé odkazy
- Endre Nemes na webumenia.sk
- Maľba ustavičným hľadaním - kultura.pravda.sk
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Schlesinger
Ľudovít Winter
Štefan Lux
Žigmund Alexander
Adolf Burger
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Alexander Skutecký
Alexander Winter
Alfréd Wetzler
Andrej Nemeš
Armin Frieder
Arnold Deutsch
Arnold Peter Weisz-Kubínčan
Aron Grünhut
Artúr Szalatnai-Slatinský
Baruch Myers
Chaim Michael Dov Weissmandl
Chaviva Reiková
Desider Quastler
Dezider Hoffmann
Dominik Skutecký
Edita Hanzelová-Katzová
Eduard Friš
Eduard Goldstücker
Egon Gál
Emil Bink
Ernst Wiesner
Eugen Bárkány
Eugen Fried
Eugen Rosenberg
Eugen Tandlich
Fedor Gál
Ferdinand Karvaš
František Reichentál
Fridrich Weinwurm
Gejza Vámoš
Gisi Fleischmannová
Grigorij Mesežnikov
Heinrich Gross
Heinrich Neumann
Ignác Kolisch
Igor Rintel
Imrich Lichtenfeld
Imrich Winter
Ivan Kamenec
Izidor Mautner
Ján Fischer
Ján Kadár
Ján Ladislav Kalina
Ján Rozner
Ján Vilček
Júlia Arányiová
Jakub Bauernfreund
Jaroslav Franek
Jossi Steiner
Jozef Grün
Juraj Šajmovič st.
Juraj Alner
Juraj Herz
Juraj Stern
Karola Skutecká-Karvašová
Ladislav Grosman
Ladislav Hecht
Leo Zobel
Móric Ballagi
Móric Popper
Móric Sonnenfeld
Marek Frauwirth
Martin Gregor
Max Walter
Michail Borisovič Kapustin
Mikuláš Jóža
Milan Richter
Mojžiš Schreiber
Otto Smik
Pavel Branko
Pavel Traubner
Pavol Mešťan
Peter Karvaš
Peter Lipa
Peter Lorre
Peter Salner
Richard Réti
Robert J. Büchler
Romana Schlesinger
Ružena Bajcsyová
Rudolf Vrba
Valerián Trabalka
Vojtech Bukovský
Zoltán Brüll
Zoltán Farkas
Zoltan Zinn-Collis
Zuzana Mináčová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk