Joan Miró: Dona i ocell

Surrealizmus (výslovnosť aj ^[1]) alebo nadrealizmus je umelecký smer, ktorý sa usiluje oslobodiť myseľ, zdôrazňuje podvedomie. Slová „umelecký smer“ nie sú úplne výstižné, pretože surrealizmus znamená nielen umelecký smer, ale aj životný štýl.

Prvé impulzy dostal surrealizmus od André Bretona, jeho prudký rozvoj umožnil Salvador Dalí. Surrealizmus je stále aktívny smer, hoci sa od pôvodných myšlienok značne vzdialil.

Podľa vzoru Sigmunda Freuda, ktorý sa prostredníctvom psychoanalýzy pokúsil vyzdvihnúť podvedomie na úroveň vedomia, a tak uzdraviť dušu od potláčaných pudov, aj umenie sa otvára podvedomiu a snom, aby sa vymanilo spod „diktátu rozumu“ a „oslobodilo život“ poznaním seba samého. Také je heslo a ambície surrealistov, ktorí sa cítia byť revolucionármi túžiacimi zmeniť svet, aby sa zmenil život. Názov surrealizmus pochádza z podtitulu istej divadelnej hry, ktorý jej roku 1917 dal Guillaume Apollinaire. Tento názov sa stal programom i pomenovaním skupiny parížskych spisovateľov, zhromaždených okolo André Bretona, Paula Eluarda a Louisa Aragona, udržiavajúcich bohatú korešpondenciu s dadaistami, ktorí sa usadili v Paríži po prvej svetovej vojne.

Dejiny

Termín surrealizmus prvýkrát použil otec francúzskej básnickej avantgardy Guillaume Apollinaire, ktorý nazval svoju poetickú drámu Ňadrá Tirésiove surrealistickou drámou.

Začiatky surrealizmu nadväzovali na dadaizmus, z ktorého prišlo mnoho umelcov, surrealizmus má však výrazne širší rozsah. Rovnako ako Dada bol negatívnou odpoveďou na prvú svetovú vojnu, ale surrealizmus mal pozitívnejší názor - čiže svet môže byť zmenený a transformovaný do miesta lásky, slobody, a poézie. Surrealizmus (na rozdiel od Dadaizmu) vypracoval systém, ktorý bol schopný reagovať na spoločenské, filozofické, umelecké atď. otázky a problémy svojej doby.

Roku 1924 vydal André Breton Surrealistický Manifest, v tom istom roku začal vychádzať časopis La Révolution Surréaliste (Surrealistická revolúcia), v ktorom dostávali priestor predovšetkým surrealisti. V Surrealistickom manifeste Breton definoval surrealizmus ako „čistú duševnú automatizáciu“, kde je cieľom posilniť písmom, kresbou a výrazovými prostriedkami všetkého druhu skutočnú funkciu myšlienky. Tým myslel, že ide o rozumom nekontrolovateľný prúd asociácií - pri tvorbe mal byť umelec ponorený sám do seba a bez akejkoľvek rozumovej kontroly, či zámeru zaznamenávať stavy svojej duše. Toto svoje vnútro a svoje sny samozrejme tiež skúmali, a to i pod vplyvom drog a umelo u seba navodzovali (či sa o to pokúšali) stavy porušenia psychickej rovnováhy (extatické, hypnotické, ale aj psychopatologické). Táto definícia bola následným vývojom surrealizmu chápaná veľmi voľne a ukázala sa ako veľmi životaschopná s možnosťou ďalšieho rozvoja.

Pre tento cieľ im poskytol teoretický a filozofický základ predovšetkým Sigmund Freud.

Surrealizmus možno rozdeliť na dve základné obdobia :

1. Intuitívne obdobie - verí vo všemohúcnosť myšlienky postavenej nad realitu. V tomto období (približne do roku 1926) sa surrealisti opierali o filozofický idealizmus. Sociálnu aktivitu nevyhľadávali. Ich program vyložil v Manifeste surrealizmu André Breton (1924).
2. Politické obdobie - Surrealisti si začali uvedomovať viazanosť svojho experimentu a pociťovali nutnosť vyjadriť sa k vtedajšiemu politickému zriadeniu. Uskutočnili to verejným protestom proti kolonializmu. Odvtedy nastáva ich približovanie k ľavici, ktorá ich zaviedla až k obdivu ZSSR. Postupne sa stávali veľmi ideologickými - to sa prejavilo v Druhom manifeste surrealizmu (1930). So zmenou ich postoja sa zmenil aj názov časopisu (táto zmena vystihuje celý problém) zo Surrealistickej revolúcie sa stal Surrealizmus v službách revolúcie.

André Breton a Philippe Soupault napísali prvú automatickú knihu - Magnetické polia (Les Champs Magnetiques) (1919), neskôr André Masson vyvinul automatické kreslenie a obraz, ktoré sa rovnako ako iné automatické metódy stalo významnou časťou surrealistickej praxe. (Automacia bola neskôr prispôsobená počítaču.)

Mnoho populárnych umelcov žilo v Paríži, ktorý bol v 20. a 30. rokoch 20. storočia (obdobie najväčšieho rozmachu surrealizmu) kultúrnym centrom sveta, v tejto dobe sa k surrealizmu hlásili napr.: René Magritte, Joan Miró, Max Ernst, Salvador Dalí, Alberto Giacometti, Valentine Hugo, Meret Oppenheim, Man Ray a Yves Tanguy.

Vďaka dominancii Francúzska sa tento smer niekedy omylom považuje za čisto francúzsky, ale surrealizmus bol v skutočnosti medzinárodný už od začiatku. Vedľa francúzskej skupiny, vznikla veľmi skoro napr. aj Česká skupina (hovorcami boli Vítězslav Nezval a Karel Teige) a slovenskí nadrealisti; Česká skupina pokračuje vo svojej činnosti nepretržite dodnes. V skutočnosti možno povedať, že časť najvýznamnejších surrealistických teoretikov a väčšina radikálov pochádzala z iných krajín ako Francúzsko (napríklad Rumun Gherasim Luca).

Ohlas surrealizmu bol veľmi silný, s nástupom fašizmu je veľmi oslabený, pretože hnutie opúšťa veľa umelcov (Pablo Picasso, Tristan Tzara, Paul Éluard, Vítězslav Nezval, ...), druhá významná časť sa presunula do USA.

V populárnej kultúre, predovšetkým v USA, sa surrealizmus často spája s obrazmi Salvadora Dalího. Dalí bol aktívnym surrealistom v rokoch 1929 - 1936, a dal hnutiu to, čo sám nazval paranoicko-kritickou metódou. Od konca tridsiatych rokov sa väčšina členov hnutia začala surrealizmu vzďaľovať.

Okolo roku 1960 začali vznikať surrealistické skupiny aj na miestach, kde surrealisti nikdy nepôsobili (napr. Pakistan).

Surrealizmus v maliarstve

Svetoví predstavitelia:

• Max Ernst
• Salvador Dalí
• Joan Miró
• Marc Chagall
• Hans Arp
• Paul Klee
• Frida Kahlo
• Yves Tanguy
• Paul Delvaux
• André Masson
• Toyen

Českí predstavitelia:

• Toyen (vlastným menom Marie Čermínová)
• Jindřich Štyrský
• Josef Šíma
• Václav Tikal
• Mikuláš Medek

Slovenskí predstavitelia:

• Karol Baron
• Albín Brunovský
• Agnesa Sigetová
• Imrich Weiner Kráľ

Surrealistická literatúra

Surrealistická literatúra sa taktiež snažila byť len prepisom podvedomia, čo núti neskoršieho čitateľa predstaviť si stav v akom bol pisateľ, pretože inak je dielo nezrozumiteľné. Ich básne sa vo väčšine prípadov nerýmujú. Vo svetovej literatúre sa najznámejšími umelcami stali:

• André Breton
• Guillaume Apollinaire
• Benjamin Péret
• Paul Éluard
• Vítězslav Nezval
• Karel Teige
• Konstantin Biebl
• Vítězslav Makovský
• Joan Brossa
• Jindřich Štyrský

Na Slovensku z francúzskeho surrealizmu vyšiel tzv. nadrealizmus:

• Rudolf Fabry
• Štefan Žáry
• Vladimír Reisel
• Pavel Bunčák
• Július Lenko
• Ján Rak
• Ján Brezina

Surrealistická hudba

Aj keď Breton sa spočiatku k možnosti surrealistickej hudby staval skôr záporne (esejou „Ticho je zlaté“), neskorší surrealisti našli paralely k surrealizmu v jazze, a blues. Vplyv surrealizmu sa dá vysledovať aj v niektorých rockových (hlavne v žánri psychedelického rocku) a rapových skupinách.

Surrealistický film

Vzniklo aj niekoľko pokusov vytvoriť čisto surrealistické filmy, pravdepodobne najznámejšími sa stali filmy od Luisa Buňuela napr. Andalúzsky pes.

Niekedy sa za surrealistického režiséra považuje David Lynch, ten sa síce nikdy nezúčastnil surrealistického hnutia ani nepodnikol žiadne surrealistické aktivity, ale v jeho filmoch možno nájsť surrealistické prvky.

Niektorí ľudia sa domnievajú, že film Pink Floyd: The Wall nakrútený podľa albumu skupiny Pink Floyd obsahuje niektoré surrealistické prvky.

K surrealistickým filmom môžme zaradiť aj hranú, animovanú fantasy rozprávku Alice in Wonderland (2010) a Alice Through the Looking Glass (2016).

Pozri aj

• Kubizmus

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Surrealizmus