A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Minimal art alebo minimalizmus je abstraktné umenie, ktoré sa snaží o návrat formy k prvotným štruktúram, a ktoré používa lapidárne geometrické tvary, prvky všedného života, len základné tóny, zvuky a podobne. Ako smer prevládal najmä v anglosaských krajinách v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
Charakteristika
Samotný minimal art stojí v rozmedzí niečoho, čo môžeme vyjadriť slovom experiment. Ide o smer, ktorým autori nasledujú svoje pocity v rôznych formách umenia. Patrí do skupiny experimentálnych umeleckých smerov a je jedným z najobľúbenejších a tým najmasovejších v tejto skupine. Snaží sa na veci pozerať formou akejsi štruktúry rôznych minimalistických tvarov, ktoré spolu tvoria sledovaný objekt. Práve slová s prefixom “mini” a obsahovou náplňou malý, maličký sú tie najpodstatnejšie v jeho charakteristike.
Hudba
Počiatky hudobného minimalizmu siahajú do 60. rokov v USA. Ako prvý použil pojem minimalizmus v kontexte s hudbou Michael Nyman. Medzi charakteristické prvky minimalizmu v umeleckej (vážnej) hudbe patrí opakovanie krátkych hudobných motívov a fráz, s postupnými jemnými harmonickými a zvukovými transformáciami, prevažne konzonatné harmónie, využitie dlhých tónov a statický rytmus. Medzi najvýznamenejších predstaviteľov patria skladatelia Terry Riley, Steve Reich, Philip Glass, Michael Nyman, John Adams a La Monte Young. Vzniklo tiež neikoľko odnoží minimalizmu, napríklad sakrálny minimalizmus, ktorého hlavnými predstaviteľmi sú Henryk Górecki, Arvo Pärt a John Tavener. Minimalizmus sa súbežne rozvíjal aj v undergroundovej scéne. Hudobníci, ktorí sa začleňujú do minimalu pracujú so všetkým v malom, obmedzenom počte. Využívajú len zopár nástrojov, malý počet nôt, nepoužívajú texty, ktoré by niečo hovorili, len niekoľko slov, slovo alebo iba útržky z neho. Pracujú s kratučkými zvukovými úsekmi ktoré spájajú v jeden celok. Zvažujúc tieto informácie, je možné nájsť mnoho analógií medzi elektronikou a minimalom.
V elektronike sa minimal rozvíja začiatkom 90. rokov a je silno ovplyvnený dvomi základnými štýlmi – technom a houseom. Mnoho ľudí hovorí o minimal techne a minimal house, zvaný aj ako microhouse. Podstata je u oboch stále tá istá. Stále ide o kúsočky opakujúcich sa zvukov spojených do slučiek jedného, či dvoch taktov. Nástroje sa zapájajú, respektíve odchádzajú po ôsmich taktoch. V minimale často dominuje množstvo efektov a to najmä echo a reverb. Jednotlivé kúsočky zvukov sa neustále opakujú a tak pôsobia hypnoticky. Doplnené o pravidelnú basu by mali byť charakteristické monotónnosťou stále však s dávkou experimentu.
V súčasnosti sa tento štýl dostáva veľmi do popredia a je obľúbený pre stále väčšie a väčšie publikum. Zvyknú ho spoločne s niekoľkými ďalšími štýlmi označovať aj ako inteligentná elektronika. Aby sme to objasnili, na minimal treba aj poslucháča, ktorého neznervózňuje a neodrádza experimentálna elektronika. Jeho charakter je totiž dosť ťažký
Výtvarné umenie
Vo výtvarnom umení sa minimalizmus prejavuje stratou obsahu a čistou orientáciou na geometrickú formu. Jeho základným znakom je odosobnenosť, formalizmus a strata rukopisu, autorstvo sa neprejavuje na povrchu sochy ani maľby, používa tzv. elitársku estetiku nudy, seriálovosť, opakovanie, redukciu, používanie matematických postupov v kompozícii napr. Frank Stella, Donald Judd. V sochárstve sa minimalizmus prejavil v monumentálnych formách napr. Richard Serra, Robert Morris. Na Slovensku sa minimalizmus nestal dominantným smerom, ale možno hovoriť o minimalistických dielach v tvorbe Juraja Bartusza, Milana Dobeša, Rudolfa Uhera, či Miloša Urbáska. Na minimalizmus neskôr reagujú rôznorodé prejavy, ktoré zovšeobecnene nazývame postminimalizmus.
Architektúra
Minimalizmus sa začína v architektúre objavovať koncom 20. storočia ako reakcia na zložitosť a náročnosť dekonštruktivizmu a tvarový pluralizmus postmodernizmu. Autori sa prikláňajú k jednoduchým prvkom, tvarom a farbám, minimalizujú hmotu a prevádzky, tak aby eliminovali rozličné, pre minimalizmus rušivé, ozdobné prvky.
Charakteristika
Minimalizmus v architektúre teda nemusíme chápať vždy ako rozmerovú veličinu, ale skôr ako celkovú filozofiu návrhu. Táto filozofia vychádza z princípov, ktoré na prelome 19. a 20. storočia pomenoval Hebret Spencer ako „minimax“, čo znamenalo dosahovať maximálne účinky minimálnymi prostriedkami. V prípade rozmerov sa minimalizmus prejavil najmä pri návrhu bytov, ktoré na minimálnej ploche poskytovali maximálnu obývateľnosť. Výrazové prostriedky minimalizmu spočívajú v použití jednoduchých materiálov, farieb a už spomínaného jednoduchého tvaru. Používajú sa základné farby, neopracované materiály a základné geometrické útvary. Minimalistická tvorba sa uplatnila prevažne pri návrhoch interiérov.
Predstavitelia
K významným predstaviteľom minimalizmu patria:
- Tadao Ando - Azuma House, Osaka 1975
- Herzog a De Meuron - dom v Tavole, Taliansko, 1988
- Alberto Campo Baeza - De Blas House, Madrid 2000
- Claudio Silvestrin - Neuemdorf House, Mallorca 1989
- Peter Zumthor
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Minimal art
Zdroje pre časť Architektúra
- ŠPAČEK, R. - ZERVAN, M.: Minimalizmus ako aktuálny problém. In: Eurostav.
- HAAS, F.: Architektura 20. století. Státní pedagogické nakladatelství Praha, 1978.
- Něco, nebo nic (minimalizmus v architektuře). Diskusia z Královskej akadémie umenia v Londýne. 8. Decembra 1998.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk