Anglicko
Vlajka Znak
Štátna hymna: God Save the Queen
Miestny názov
• dlhý	-
• krátky	England
Hlavné mesto	Londýn 51°30′ S.š. 0°7′ Z.d.
Najväčšie mesto	Londýn
Úradné jazyky	angličtina
Regionálne jazyky	kornčina
Demonym	Angličan, Angličanka
Štátne zriadenie Kráľ	parlamentná monarchia Karol III.
Vznik	10. storočie
Susedia	Wales, Škótsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	130 279 km²     km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2015)  • sčítanie (2011)  • hustota (2015)	54 786 300 53 012 456 420,53/km²
Mena	britská libra (GBP)
Časové pásmo  • Letný čas	SČ (UTC) BLT (UTC+1)
Medzinárodný kód	GB-ENG
Medzinárodná poznávacia značka	GB
Internetová doména	.uk
Smerové telefónne číslo	+44

Súradnice: 53°S 1°Z / 53°S 1°Z / 53; -1

Anglicko je krajina, je súčasťou Spojeného kráľovstva. Zdieľa pozemné hranice s Walesom na západe a Škótskom na severe. Írske more leží severozápadne od Anglicka a Keltské more na juhozápade. Anglicko je od kontinentálnej Európy oddelené Severným morom na východe a Lamanšským prielivom na juhu. Krajina pokrýva päť osmín ostrova Veľkej Británie, ktorý leží v severnom Atlantiku a zahŕňa viac ako 100 menších ostrovov, ako sú ostrovy Scilly a ostrov Wight. Je to najväčšia krajina Britských ostrovov.

Oblasť nazývaná Anglicko bola prvýkrát obývaná modernými ľuďmi v období horného paleolitu, ale dostala svoj názov od Anglov, germánskeho kmeňa odvodeného od Angliského polostrova, ktorý sa usadil v 5. a 6. storočí. Anglicko sa stalo zjednoteným štátom v 10. storočí a od zámorských objavov, ktoré sa začali v 15. storočí, malo významný kultúrny a právny dopad na celý svet. Anglický jazyk, anglikánska cirkev a anglické právo - základ právnych systémov zvyčajného práva mnohých ďalších krajín po celom svete - sa vyvinuli v Anglicku a parlamentné vládne systémy krajiny boli široko akceptované inými národmi. Priemyselná revolúcia sa začala v Anglicku v 18. storočí a transformovala svoju spoločnosť na prvý industrializovaný národ na svete.

Anglický terén sú prevažne nízke kopce a nížiny, najmä v strednom a južnom Anglicku. Na severe a na západe je však hornatý a kopcovitý terén. Hlavným mestom je Londýn, ktorý má najväčšiu metropolitnú oblasť v Spojenom kráľovstve a pred Brexitom v Európskej únii. Populácia s viac ako 55 miliónmi obyvateľov Anglicka predstavuje 84% obyvateľstva Spojeného kráľovstva, prevažne sústredeného okolo Londýna, South East England a aglomerácií v oblasti Midlands, North West, North East a Yorkshire, z ktorých každá sa vyvinula ako hlavné priemyselné regióny počas 19. storočia.

Anglické kráľovstvo - ktoré po roku 1535 zahŕňalo Wales - prestalo byť samostatným suverénnym štátom 1. mája 1707, keď Zákony o únii uviedli do platnosti podmienky dohodnuté v Zmluve o únii v predchádzajúcom roku, čo viedlo k politickej únii s kráľovstvom Škótska vytvoriť kráľovstvo Veľkej Británie. V roku 1801 sa Veľká Británia spojila s Írskym kráľovstvom (prostredníctvom iného Zákonu o únii), aby sa stala Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Írska. V roku 1922 Írsky slobodný štát vystúpil zo Spojeného kráľovstva, čo viedlo k jeho premenovaniu na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Anglicka

Pravek a starovek

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny prehistorickej Británie

Najstarším známym dôkazom prítomnosti človeka v oblasti, ktorá je dnes známa ako Anglicko, bol dôkaz o Homo antecessor (človek predchodca), ktorý sa datuje približne pred 780 000 rokmi. Najstaršie protoľudské kosti objavené v Anglicku sa datujú pred 500 000 rokmi. O moderných ľuďoch je známe, že obývali túto oblasť v období mladého paleolitu, hoci trvalé osídlenie bolo založené iba za posledných 6 000 rokov. Po poslednej dobe ľadovej zostali iba veľké cicavce, ako sú mamuty, bizóny a nosorožce. Zhruba pred 11 000 rokmi, kedy kontinentálny ľadovec začal ustupovať, ľudia znovu osídlili túto oblasť; genetický výskum naznačuje, že pochádzajú zo severnej časti Pyrenejského polostrova. Hladina mora bola nižšia ako v súčasnosti a Británia bola prepojená pozemným mostom s Írskom a Euráziou. Keď moria stúpali, bolo Británia oddelená od Írska (pred 10 000 rokmi) a od Eurázie (pred 8000 rokmi).

Kultúra zvoncovitých pohárov dorazila okolo roku 2 500 p.n.l. a zaviedla nádoby na pitie a jedlo vyrobené z hliny, ako aj nádoby používané ako redukčné hrnce na tavenie medených rúd. Bolo to počas tejto doby, kedy boli postavené hlavné neolitické pamiatky ako Stonehenge a Avebury. Zahrievaním cínu a medi, ktoré boli v tejto oblasti hojné, vytvorili ľudia zo zvoncovitých pohárov bronz a neskôr železo z železných rúd. Vývoj tavenia železa umožnil výstavbu lepších pluhov, napredovanie v poľnohospodárstve (napríklad Keltské polia), ako aj výrobu účinnejších zbraní.

Počas doby železnej prišla zo strednej Európy keltská kultúra pochádzajúca z Halštatskej kultúry a Laténskej kultúry. Počas tejto doby bol hovoreným jazykom Britonika.

Spoločnosť bola kmeňová; podľa Ptolemaiosa bolo v oblasti okolo 20 kmeňov. Skoršie rozdelenia nie sú známe, pretože Briti neboli gramotní. Rovnako ako iné regióny na okraji ríše, aj Británia mala dlho obchodné vzťahy s Rimanmi. Julius Caesar z Rímskej republiky sa pokúsil Anglicko napadnúť dvakrát v roku 55 p.n.l.; Hoci bol vo veľkej miere neúspešný, podarilo sa mu dosadiť klientského kráľa v Trinovantese.

Rimania napadli Britániu v roku 43 n.l. za vlády cisára Claudiusa, ktorý následne dobyl veľkú časť Británie, a táto oblasť bola začlenená do Rímskej ríše ako provincia Britannia. Najznámejšími domorodými kmeňmi, ktorí sa pokúšali vzdorovať, boli Katuvellauni pod vedením Caratacusa. Neskôr povstanie vedené Boudicou, kráľovnou Iceni, skončilo jej samovraždou po jej porážke v bitke pri Watling Street. Autor jednej štúdie o Rímskej Británii poznamenal, že v období od 43 do 84 po Kr. zabili rímski vojaci niekde medzi 100 000 a 250 000 ľudí z približne 2 000 000 obyvateľov. V tomto období prevládala grécko-rímska kultúra so zavedením rímskeho práva, rímskej architektúry, akvaduktov, kanálov, mnohých poľnohospodárskych predmetov a hodvábu. V 3. storočí zomrel cisár Septimius Severus vládnuci Eboraciu (dnes York), kde bol Konštantín následne vyhlásený za cisára.

Hovorí sa o tom, kedy bolo kresťanstvo prvýkrát predstavené; nebolo to neskôr ako v 4. storočí, pravdepodobne oveľa skôr. Podľa Bedeho poslali misionári z Ríma Eleutéra na žiadosť náčelníka Luciusa z Británie v roku 180 n.l., aby urovnali rozdiely týkajúce sa východných a západných obradov, ktoré rušili cirkev. Od roku 410, počas deklarácie Rímskej ríše, bola Británia vystavená koncu rímskej vlády v Británii a stiahnutiu jednotiek rímskej armády, aby bránila hranice v kontinentálnej Európe a zúčastňovala sa na občianskych vojnách. Keltské kresťanské kláštorné a misijné hnutia prekvitali: Patrick (Írsko 5. storočie) a v 6. storočí Brendan (Clonfert), Comgall (Bangor), David (Wales), Aiden (Lindisfarne) a Columba (Iona). Toto obdobie kresťanstva bolo ovplyvnené starodávnou keltskou kultúrou v jej citlivosti, slušnosti, praktikách a teológii. Miestne „zhromaždenia“ sa sústreďovali na kláštorné spoločenstvo a vodcovia kláštorov boli skôr náčelníkmi ako rovesníkmi, než na hierarchickejšom systéme rímskej cirkvi.

Národné symboly

Tradičnými národnými symbolmi Anglicka sú kríž svätého Juraja (na anglickej vlajke) a kráľovský znak s tromi levmi. Za národný kvet Anglicka býva často považovaná ruža, za národný strom zase dub.

Keďže svätý Juraj je patrónom Anglicka, jeho deň (St George's Day) býva spravidla považovaný za národný deň Anglicka, ale nie je to oficiálny štátny sviatok. Oslavuje sa 23. apríla.

Geografia

Satelitná snímka Anglicka

Anglicko sa rozkladá na stredných a južných dvoch tretinách ostrova Veľká Británia a niekoľkých priľahlých ostrovoch, z ktorých najväčším je ostrov Wight. Na severe hraničí so Škótskom, na západe s Walesom. Zo všetkých konštituentných krajín Veľkej Británie má k európskemu kontinentu najbližšie. Od Francúzska ho oddeľuje len 38 kilometrov široká morská úžina.

Na väčšine územia sa rozprestierajú pahorkatiny, sever Anglicka je však hornatejší. Reťazec nízkych pohorí Pennines predeľuje územie stredného a severného Anglicka na východnú a západnú časť. Východ krajiny tvoria ploché, nízko položené močiare známe ako „the Fens“ alebo „Fenland“, z ktorých značná časť bola odvodnená pre poľnohospodárske účely.

Najväčším mestom Anglicka je Londýn, druhým najväčším je Birmingham, jednak mesto samotné, jednak aj jeho konurbácia. Medzi ďalšie veľké a významné mestá patrí Manchester, Leeds, Liverpool, Newcastle upon Tyne, Sheffield, Bristol, Coventry, Leicester, Nottingham a Kingston upon Hull, nachádzajúce sa prevažne v strednom a severnom Anglicku.

Najväčší prístav Anglicka je súčasťou mesta Poole a nachádza sa na jeho južnom pobreží. Niektorí ho považujú za druhý najväčší prístav na svete po austrálskom Sydney, ale tento fakt je diskutabilný.

Najväčšie rieky

Londýn

Najdlhšou riekou vo Veľkej Británii je Severn. Medzi ostatné významné rieky patrí: Temža, Trent, Humber, Tyne, Tees, Ribble, Ouse, Mersey, Dee, Avon…

Jazyk

Krajiny sveta, v ktorých sa hovorí po anglicky

Stonehenge

Bližšie informácie v hlavnom článku: Angličtina

Bližšie informácie v hlavnom článku: Historický vývoj angličtiny

Anglický jazyk, ktorým v súčasnosti hovorí viac než niekoľko sto miliónov ľudí na svete, vznikol ako jazyk Anglicka, kde i naďalej ostáva hlavným jazykom (ale nie jazykom oficiálnym). Ako jazyk patriaci do anglofrízskej podskupiny germánskej vetvy indoeurópskych jazykov je príbuzný so škótštinou a frízštinou.

Keď sa anglosaské kráľovstvá zjednotili, vznikla stará angličtina. Pred rokom 1066 používali starú angličtinu obyčajní ľudia i aristokracia, ale po dobytí Anglicka Normanmi zaujala dominantné postavenie normančina, jazyk novej anglonormanskej aristokracie. Zatiaľ čo nižšie triedy naďalej používali starú angličtinu, jazykom obchodovania sa stala zmes latinčiny a francúzštiny.

Počas nasledujúcich storočí sa angličtina vrátila do módy medzi príslušníkov všetkých spoločenských vrstiev. Všetky oficiálne obchody sa viedli v angličtine, až na niekoľko tradičných ceremónií, z ktorých niektoré sa zachovali až dodnes. Jazyk Angličanov sa však pôsobením francúzštiny zmenil a táto jeho nová podoba, známa ako stredná angličtina sa od starej angličtiny líšila hlavne slovnou zásobou a pravopisom.

Počas Renesancie pribudlo do repertoáru angličtiny veľa slovíčok latinského a gréckeho pôvodu.

Ani súčasná angličtina sa nebráni výpožičkám z iných jazykov (niektoré slovíčka si vypožičala dokonca aj z češtiny, napríklad slovo "robot") Sama sa stala jazykom, ktorý dominuje v svetových médiách a ovplyvňuje jazyky ostatných národov a je považovaná za neoficiálny lingua franca sveta.

Náboženstvo

V roku 2011 sa 59,4% obyvateľov identifikovalo ako kresťania, 24,7% ako bez vyznania a 5% moslimovia.

Najrozšírenejšou kresťanskou cirkvou je cirkev anglikánska, ktorá je aj štátnou cirkvou. Mnohé objekty patriace anglikánskej cirkvi, sú historické budovy značného achitektonického významu. Napr.: Westminsterské opátstvo, Yorkská katedrála, Durhmaská katedrála, Salisburská katedrála. Ďalej tu pôsobí rímskokatolícka cirkev, baptisti, kvakeri, kongregacionalisti a iní.

Žijú tu tiež hinduisti, židia, budhisti a iní.

Pôvod mena

Anglicko je pomenované podľa Anglov (genitív staroanglického slova je „Engla“, preto „Engla Land“, čiže zem Anglov), najväčšieho z niekoľkých germánskych kmeňov, ktoré osídľovali územie Anglicka v piatom a šiestom storočí a ktorí sem pravdepodobne prišli z polostrova Angeln v severnej časti dnešného Nemecka.

Ich meno malo niekoľko rozličných podôb. Najstaršia známa zmienka o tomto národe sa pod menom „Anglii“ nachádza v štyridsiatej kapitole Tacitovej Germánie a pochádza niekedy z roku 98 n.l. Neudáva presné údaje o ich geografickej polohe v rámci územia Germánie, ale uvádza informáciu o bohyni Nerthus, ktorú tento kmeň uctieval a ktorej svätyňa sa nachádzala na „ostrove v Oceáne.“

Termíny „Angelfolc“, „Anglorum“ a „Anglis“ použil zase Beda Ctihodný na označenie Anglicka alebo jeho obyvateľov vo svojom diele Historia ecclesiastica gentis Anglorum (Cirkevné dejiny anglického národa).

Pôvod mena Anglov je veľmi nejasný. Podľa jednej z teórií meno Anglov vzniklo z germánskych slov znamenajúcich „úzky“ (porovnaj s nemeckým „eng“ = úzky) a znamenalo „ľudia, ktorí žijú vedľa Úzkej “, t. j. ústia zátoky Schlei.

Najrozšírenejšia teória tvrdí, že meno Angeln samotné znamená „háčik“ na ryby. Iná teória, podľa ktorej sa „Angeln“ vzťahuje na tvar územia pripomínajúceho háčik, by však vyžadovala pokročilé schopnosti jeho obyvateľov pri mapovaní a tak nie je veľmi pravdepodobná.

Anglicko v iných jazykoch

Pomenovanie Anglicka je vo väčšine európskych jazykov podobné, a to odvodené od kmeňa angl-, ingl- a podobne.

Keltské mená sa však líšia:

• "Bro-Saoz" (bretónčina)
• "Pow Sows" (kornčina)
• "Sasana" (írčina)
• "Sasainn" (škótska gaelčina)
• "Lloegr" (waleština)
• "Sostyn" (mančina)

Okrem „Lloegr“, čo je prastarý geografický názov, sú všetky ostatné mená odvodené od Sasov, ďalšej vetvy germánskych kmeňov, ktorí na územie Anglicka prišli približne v tej istej dobe ako Anglovia.

Externé odkazy

• Imigrant v Londýne o živote vo Veľkej Británii

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anglie na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Anglicko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anglicko
• Wikislovník ponúka heslo Anglicko