O rovnomennej látke pozri Džersej.

Bailiwick Jersey
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: God Save the Queen
Miestny názov
• dlhý	Bailiwick of Jersey
• krátky	Jersey
Hlavné mesto	Saint Helier 49°11′ s.š. 2°6′ z.d.
Najväčšie mesto	Saint Helier
Úradné jazyky	Angličtina, Francúzština
Štátne zriadenie Kráľ Guvernér	Korunná dependencia Karol III. John McColl
Vznik	1204
Rozloha  • celková  • voda (%)	118,2 km² (227.)   ? km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2014)  • hustota (2014)	100 080 (198.) 219/km² (13.)
Index ľudského rozvoja (2008)	0.985 (neklasifik..) – veľmi vysoký
Mena	Libra šterlingov (GBP)
Časové pásmo  • Letný čas	SČ (UTC) (UTC+1)
Medzinárodný kód	JE
Internetová doména	.je
Smerové telefónne číslo	+44

Súradnice: 49°11′S 2°07′Z / 49,19°S 2,11°Z / 49.19; -2.11

Bailiwick Jersey (angl. Bailiwick of Jersey, franc. Bailliage de Jersey, teda „správna oblasť bailiffa/bailliho Jersey“) je štát a kráľovská dependencia Spojeného kráľovstva v Normanských ostrovoch. Pozostáva z ostrovov Jersey a neobývaných Ecréhous a Les Minquiers.

Spolu s ďalšími Normanskými ostrovmi (teda s Bailiwickom Guernsey) je posledným pozostatkom stredovekého Normanského vojvodstva, ktoré sa rozprestieralo tak v Anglicku, ako aj vo Francúzsku. Spojené kráľovstvo je zodpovedné najmä za obranu týchto ostrovov. Ostrovy však nie sú súčasťou Spojeného kráľovstva. Normanské ostrovy boli počas 2. svetovej vojny jedinou časťou Spojeného kráľovstva okupovanou Nemeckom.

Dejiny

Ostrov Jersey bol pripojený k Normanskému vojvodstvu Williamom Longswordom, vojvodom normandským v roku 933. Jeho následník, Viliam Dobyvateľ, dobyl Anglicko roku 1066 (bitka pri Hastingse) a následne bolo Anglicko a Normanské vojvodstvo spravované jediným panovníkom. Kráľ Ján stratil celú Normandiu v prospech francúzskeho kráľa roku 1204, ale zostal vlastníkom Normanských ostrovov (vrátane Jersey). Normanské vojvodstvo na Normanských ostrovoch ako inštitút zaniklo roku 1257.

Ostrov Jersey bol okupovaný Nemeckom počas 2. svetovej vojny od 1. mája 1940 až do konca vojny.

Politika

Parlament ostrova Jersey (States of Jersey) sa skladá z 58 členov:

• 53 volených členov - 12 senátorov volených na 6 ročné obdobie, 12 constableov (stojacich na čele obcí, volených na 3 ročné obdobie), 29 poslancov (volených na 3 ročné obdobie);
• kráľovský správca ( Bailiff) a šéf parlamentu (Deputy Bailiff, ktorý pri rovnakom počte hlasov pri hlasovaní má právo rozhodnúť o výsledku), volení parlamentom
• 3 kráľom/kráľovnou menovaní členovia, Dekan Jersey (the Dean of Jersey), generálny prokurátor (the Attorney General) a generálny obhajca (the Solicitor General).

Civilnou hlavou ostrova je „bailiff“. V Parlamente nie sú žiadne politické strany.

Právny systém je založený na normanskom zvykovom práve a anglickom práve. Súdnictvo je spravované Kráľovským súdom v Jersey (Najvyšší súd).

Britská kráľovná Alžbeta II., stojaca aj na čele ostrova, má formálne titul „vojvoda normandský“, no nepoužíva ho; tradične používa titul kráľovná aj v dependenciách.

Geografia

Satelitný pohľad na ostrov

Jersey je ostrov v Lamanšskom prielive, približne 20 km od Normandského polostrova (polostrova Cotentin) v Normandii. Je to najväčší a najjužnejší z Normanských ostrovov.

Podnebie je mierne s miernou zimou a chladným letom s najväčším počtom slnečných dní na Britských ostrovoch. Povrch ostrova je málo zvrásnený, s nízkymi vrchmi pozdĺž severného poberežia.

Ostrov Jersey je rozdelený na 12 obcí pomenovaných väčšinou po nejakom svätom (hlavné mesto sa volá Saint Helier). Obce sa ďalej delia na vingtaine(s) (resp. cueillete(s) na Saint Ouene). Toto rozdelenie je už prežité a v súčasnosti sa využíva len pre účely miestnej správy a ako volebné okrsky.

Ekonomika

Ekonomika ostrova je založená na finančných službách, turistickom ruchu, internetovom obchode a poľnohospodárstve. Služby tvoria až 93% HDP, priemysel 2% a poľnohospodárstvo 5%. Na ostrove sa neplatí DPHa aj luxusný tovar je často lacnejší ako v Spojenom kráľovstve. Neexistencia DPH priviedla na ostrov mnoho firiem, ktoré tu kompletizujú svoje výrobky (elektronika, optika). V roku 2005 sa však vláda Jersey chystá zaviesť daň z tovarov a služieb.

Hlavnými poľnohospodárskymi produktmi sú zemiaky a mliečne výrobky. Mlieko pochádza z jerseyjskej kravy, malej kravy známej aj pre svoje výborné mäso.

Mena

Ostrov Jersey má svoju vlastnú menu a mince, ktoré sú však v obehu spolu s britskou, škótskou a guernseyjskou librou. Mince, hoci sa takisto razia, sa používajú menej ako bankovky.

Demografia

Na ostrove Jersey žije približne 50% obyvateľov, ktorí sa tu nenarodili. 30% obyvateľov žije v hlavnom meste Saint Helier. Populácia ostrova, ako takmer všade v západnom svete, starne. Príchod mladých ľudí, ktorý by to mohol zvrátiť, však nezastal.

Voľný pohyb medzi obyvateľmi Európskej únie a ostrovom nie je, keďže Jersey, rovnako ako Guernsey, nie je členom EÚ, ale len pridruženým členom.

Národnosti

Okolo 40% obyvateľov má normanských predkov a ďalších 40% britských.

Najväčšou „menšinou“ na ostrove sú Briti (Angličania, Škóti, atď.), ďalej Portugalci, Íri a Poliaci. Na ostrove žijú aj Francúzi. Obyvatelia Jersey sú často nazývaný „Ostrovania“ alebo aj Jerseyčania (Jerseyman a Jerseywoman). Väčšina Ostrovanov sa považuje za Britov.

Náboženstvo

Obyvatelia ostrova sú príslušníkmi rôznych vierovyznaní: anglikáni, rímski katolíci, baptisti, metodisti, presbyteriáni

Doprava

Na Jersey je 577 km ciest, železnice tu nie sú. Ostrov má štyri prístavy: Gorey, Saint Aubin a Saint Helier a jedno letisko.

Kultúra

Jerseyčtina (po jerseysky Jèrriais), normanský jazyk ostrova, používa len malá časť populácie, hoci ešte v 19. storočí ho používala väčšina. Napriek tomu na ostrove existuje úsilie na oživenie jazyka, ktorým rozprávajú prevažne starší ľudia (najmä na vidieku, ale aj v St. Helier je mnoho užívateľov jazyka). Dialekt tohto jazyka, ktorým sa hovorí v St. Ouene je od neho odlišný. Mnoho miest na ostrove má meno v jazyku Jèrriais, ale aj vo franzúzštine či angličtine. Poangličťovanie prišlo s imigrantmi z Británie.

Na ostrove sa nachádzajú neolitické diela a zvyšky fresiek, ktoré boli väčšinou zničené počas reformácie v 16. storočí (kalvinistami).

Tlač prišla na ostrov až v 80. rokoch 18. storočia, na ostrove bolo vydaných veľa diel vo francúzštine (resp. jazyku Jèrriais) a angličtine počas 19. storočia, hlavne básne.

John Everett Millais (maliar), Elinor Glyn spisovateľka) a Wace (básnik) patria medzi najznámejších umelcov ostrova. Herečka Lillie Langtry (Jersey Lily), je najznámejšou uznávanou kultúrnou „ikonou“ ostrova. Najslávnejší francúzsky spisovateľ, Victor Hugo, žil na ostrove v exile v rokoch 1852 – 1855.

Patrón ostrova

Patrónom ostrova je Svätý Helier (lat. Helerius), ktorý zomrel mučeníckou smrťou okolo rokov 550 – 560. Narodil sa v šľachtickej rodine v Tongres v Belgicku okolo rokov 510 – 520, na Jersey prišiel v rokoch 535 – 545. Podľa legendy Helier (vtedy už žijúci na ostrove ako pustovník) zachránil ostrov pred Vikingami tým, že sa modlil k Bohu a ten zjavil na oblohe znak kríža, čoho sa Vikingovia zľakli a ostrov bol uchránený pred ich rabovaním. Helier zostal na ostrove ďalších 15 rokov, jedol len raz týždenne až úplne zoslabol a túžil po smrti. Tak sa mu zjavil Kristus a povedal mu, aby prišiel za ním. Helier sa pripravoval na martýrsku smrť. Ostrov napadli Vandali, objavili Helierovu pustovňu a jeden z nich Helierovi odťal hlavu. Ten však svoju hlavu zodvihol a odišiel po pobreží. Vandali ostrov v hrôze opustili a ostrov zostal opäť uchránený.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jersey.

Externé odkazy (po anglicky)

• Vládna stránka
• BBC Jersey
• CIA World Factbook 2000