Azerbajdžanská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Odlar Yurdu (Zem večného ohňa)
Štátna hymna: Azərbaycan Respublikasının Dövlət Himni
Miestny názov
• dlhý	Azərbaycan Respublikası
• krátky	Azərbaycan
Hlavné mesto	Baku 40°22′ s.š. 49°53′ v.d.
Najväčšie mesto	Baku
Úradné jazyky	azerbajdžančina
Štátne zriadenie prezident viceprezident predseda vlády	republika s jednokomorovým parlamentom Ilham Alijev Mehriban Alijeva Ali Asadov
Vznik	25. december 1991
Susedia	Arménsko, Irán, Turecko, Gruzínsko, Rusko
Rozloha  • celková  • voda (%)	86 600 km² (111.)   500 km² (0,57 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2011)  • sčítanie (1999)  • hustota (2011)	9 164 600[1] (89.) 7 961 619 103/km² (101.)
Mena	azerbajdžanský manat (= 100 Gopik) (AZN)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+4) (UTC)
Medzinárodná poznávacia značka	AZ
Internetová doména	.az
Smerové telefónne číslo	+994

Súradnice: 40°18′S 47°42′V / 40,3°S 47,7°V / 40.3; 47.7

Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).

Prírodné podmienky

Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železné rudy a alunity (zdroje hliníka).

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Azerbajdžanu

Exponované územie Azerbajdžanu ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V 9. storočí pred Kr. patrilo do ríše Urartu, v 6. storočí pred Kr. do Médskej ríše. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. V tomto období sa na pobreží Kaspického mora usídlili kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny. Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ. Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.

Hospodárstvo

Baku

Je to krajina bohatá na nerastné suroviny - mangán, železo, meď. Počas sovietskej éry vzrástol aj význam ťažby alunitu, minerálu bohatého na hliník, pretože Sovietsky zväz nemal dostatok bauxitu. Významný závod spracúvajúci alunit sa nachádza v azerbajdžanskom meste Zaglik. Už od staroveku sú využívané ložiská ropy v okolí Baku, neskôr boli objavené ďalšie ložiská ropy i v Kaspickom mori. Na úpätiach pohorí a v dolinách riek sa pestujú rôzne poľnohospodárske plodiny, najmä bavlník, obilniny, ryža, ovocie, čaj a tabak. Porasty pohorí vytvárajú zas vhodné podmienky na chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Ekonomické problémy krajiny sa od rozpadu ZSSR pomaly prehlbovali. K prepadu im ešte dopomohol konflikt so susedným Arménskom. Celkovo sa však Azerbajdžanská vláda začala zaoberať ekonomickými problémami len v posledných rokoch, kedy začala s ekonomickými reformami. Baku malo tiež problém s dodávkami svojej ropy na západné trhy. Prehlbujú sa obchodné styky s Tureckom, naopak upadajú vzťahy s bývalými republikami ZSSR. Celá ekonomika je výrazne závislá od ceny ropy. V krajine žije veľké množstvo obyvateľstva pod hranicou chudoby (skoro 50%).

Ekológia

Jedným z hlavných problémov štátu sú značné ekologické škody spôsobené znečistením v priemyselných oblastiach. Priemyselné oblasti sú ekologicky veľmi znečistené a predstavujú veľký problém tejto krajiny.

Náboženstvo

islam - 97,4 % kresťanstvo - 1,1 % bez - 1,0 % iné - 0,5 %

Referencie

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o azerbajdžanské príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azerbajdžan
• Wikislovník ponúka heslo Azerbajdžan