A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
An-30 | |
![]() Ruský An-30 počas prieskumného letu | |
Typ | turbovrtuľové prieskumné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Kyjevský letecký závod Ulan-Udenský letecký závod Irkutský letecký závod |
Prvý let | 21. augusta 1967 |
Zavedený | 1975 |
Charakter | v službe |
Hlavný používateľ | Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny Bulharské vzdušné sily |
Výroba | 1971 – 1980 |
Vyrobených | 115 |
Antonov An-30 (rus. Антонов Ан-30; v kóde NATO: „Coke“) je dvojmotorové turbovrtuľové prieskumné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. rokoch 20. storočia. Bolo určené na leteckú kartografiu a prieskum.
Vznik a vývoj
V roku 1964 dostala konštrukčná kancelária OKB-49 za úlohu vytvoriť nové lietadlo s označením An-24FK určené na letecké snímkovanie. Malo byť postavené na základe civilného dopravného lietadla An-24. Nový stroj mal nahradiť zastarané typy Li-2FK, Il-14FK a Il-14FKM.
V roku 1965 bol hotový predbežný návrh a do leta 1967 bol jeden zo sériových An-24 prerobený na variant An-24FK. Od civilného lietadla sa An-24FK odlišoval hlavne úplne prerobeným predným trupom - ten bol rozšírený a presklený, aby sa zlepšil výhľad navigátora. V spodnej časti trupu bolo tiež osadených päť presklených fotopriezorov. Bol odstránený radar Emblema, vybavenie pasažierov a zadné dvere. V strednej časti trupu boli nainštalované prídavné palivové nádrže.
Posádku An-24FK tvorilo sedem ľudí: dvaja piloti, navigátor-letecký fotograf, radista, palubný inžinier a dvaja operátori. Prvý let sa uskutočnil 21. augusta 1967. Od decembra 1968 do septembra 1969 prebiehali štátne letové skúšky, v rámci ktorých bolo vykonaných celkovo 45 letov.
Testy ukázali, že nové lietadlo má oproti Il-14FK a FKM značné výhody. Predovšetkým dokázalo vykonávať letecké snímkovanie v horských a vysokohorských oblastiach, malo vyššiu produktivitu vďaka vysokej rýchlosti letu a zlepšili sa tiež pracovné podmienky pre posádku. Významným nedostatkom bola nízka zásoba paliva, keďže stroj dokázal natankovať len 4960 kg paliva (pôvodná požiadavka bola 5500 - 6000 kg). Ďalšie pripomienky sa týkali slabšieho vybavenia na letecké snímkovanie a nedostatočné vetranie tmavej miestnosti.
Sériová výroba nového lietadla s označením An-30 bola spustená v roku 1971 v Kyjevskom leteckom závode. Produkcia prebiehala až do roku 1980, pričom bolo celkovo vyrobených 115 strojov. 66 ich bolo vyrobených vo verzii An-30A pre Ministerstvo civilného letectva, 26 kusov vo verzii An-30B pre Vojenské vzdušné sily ZSSR a 23 išlo na export (boli dodané do Afganistanu, Bulharska, Vietnamu, Číny, Kuby, Rumunska, Mongolska a Československa).
Nasadenie
Vo vzdušných silách ZSSR boli lietadlá An-30B dislokované na základniach v Krasnojarsku, Černoviciach (dnešná Ukrajina) a na letisku Belaja (Irkutská oblasť).
Sovietska intervencia v Afganistane
Lietadlá An-30B boli presunuté do Afganistanu už v novembri 1981. Boli súčasťou 50. samostatného zmiešaného leteckého pluku so sídlom v Kábule, pričom v jeho zostave boli 2 až 3 stroje An-30B. Hoci potreba An-30B bola mimoriadne naliehavá, keďže neexistovali spoľahlivé mapy Afganistanu, lietadlá začali získavať letecké snímky tohto územia až v apríli 1982.
Neskôr An-30B plnili úlohy, ktoré neboli primárne vôbec určené, t.j. vizuálne pozorovanie nepriateľa, navádzanie bojových lietadiel na nekryté ciele, fotografovanie oblastí pred a po bojovom zásahu, či pátranie po zostrelených lietadlách a vrtuľníkoch.
V Afganistane sa potvrdila schopnosť lietadla operovať v horách. Polomer otáčania 500 - 300 m (s klapkami vysunutými do pristávacej polohy a náklonom 45 - 60°) umožňoval dostať sa aj zo slepých roklín.
11. marca 1985 bol An-30B pri návrate z misie v oblasti Bagram zasiahnutý raketou prenosného protilietadlového systému. Raketa zasiahla ľavý motor lietadla. Väčšine posádky sa podarilo uniknúť na padáku, avšak obaja piloti pri pokuse o pristátie s horiacim lietadlom zahynuli.
Druhá čečenská vojna
V auguste 1999 uskutočnili islamistickí militanti pod vedením Šamila Basajeva a Ibn Al-Chattába inváziu do susedného Dagestanu. Lietadlá An-30B a Su-24MR začali ihneď vykonávať oblasti prieskum a zber spravodajských informácií, ktoré následne využívali pri náletoch frontové bombardéry. [1]
Používatelia
Vojenskí
Špecifikácie (An-30B)
Technické údaje
- Posádka: 7 (2 piloti, navigátor-letecký fotograf, radista, palubný inžinier a 2 operátori)
- Dĺžka: 24,26 m
- Rozpätie: 29,20 m
- Výška: 8,32 m
- Nosná plocha: 75,0 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 15 590 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť : 23 000 kg
- Pohonná jednotka: 2 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-24VT + 1 turbodúchadlový motor Sojuz RU-19A-300
- Výkon pohonnej jednotky: 2 x 2818 hp
Výkony
- Cestovná rýchlosť: 476 km/h
- Maximálna rýchlosť: 540 km/h
- Dolet: 2 600 km[2]
- Dostup: 8 000 m
Referencie
- ↑ airwar.ru, . Dostupné online.
- ↑ Министерство обороны Российской Федерации . pda.mil.ru, . Dostupné online. Archivované 2022-01-27 z originálu.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk