Aponiovci (Apponyi)
erb rodu Aponiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
Materská dynastia	Péczovci
Tituly	kastelán, župan, veľvyslanec, minister, strážca kráľovskej koruny, krajinský sudca, diplomat, pustovník barón gróf kancelár minister kultu a výučby uhorskej vlády
Zakladateľ	Tomáš (Rúfus) Aponi
Rok založenia dynastie	14. storočie
Posledná hlava dynastie	Albert II. Aponi
Rok zániku dynastie	1970 rod vymrel po praslici
Štátna príslušnosť	uhorská

Aponiovci (staršie: Apponyiovci; základný tvar Aponi, staršie: Apponyi; maď. Apponyi) bol uhorský šľachtický rod pochádzajúci z bočnej vetvy rodu Péczovcov. Ich sídlom boli Oponice neďaleko Topoľčian.^[1]

Dejiny rodu

Zakladateľom rodu je Tomáš nazývaný Červený (Rúfus), ktorý bol 1323 kastelánom Čachtického hradu a hradu Branč. Od kráľa Žigmunda Luxemburského získal zámenou za hrad Čeklís (Bernolákovo) hradné panstvo Oponice, podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Malinove (kaštieľ Eberhard), v Jablonici a v Tolnianskej a Békešskej stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého u pápeža Klementa VI. v Avignone roku 1343. Pavol Aponi bol zase vyslancom Štefana Bočkaja vo Viedni roku 1606 vyrokoval mier. V roku 1618 bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi Uhorskom a Moravským markgrófstvom. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a 18. storočí získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania Františka II. Rákóciho (1703 – 1711) boli niektoré majetky rodu v roku 1708 zničené.^[2]

Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej Európy zapísali hlavne tým, že založil slávnu Aponiovsku knižnicu. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do Bratislavy v roku 1825 a sprístupnili ju verejnosti v roku 1827. Navštevovali ju dokonca štúrovci a nechal si posielať do nej knihy z Ruska. Najznámejším novodobým členom rodu je Albert Aponi, ktorý zaviedol maďarizačné Aponiho zákony v roku 1907. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku 1956 pre Maticu Slovensku zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.^[3]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[2]

• Tomáš Aponi (Rúfus) (14. storočie), zakladateľ rodu, kastelán, vyslanec Ľudovíta I. Veľkého
• Ján Aponi († 1624), barón, pustovník
• Pavol Aponi (* 1564 – † 1624), barón, strážca kráľovskej koruny, vyslanec Štefana Bočkaja
• Jozef Aponi (* 1718  – † 1787), gróf, filozof, jezuita, profesor na Trnavskej univerzite
• Anton Juraj Aponi (* 1751 – † 1817), gróf, veľkostatkár, diplomat, župan
• Anton Aponi (* 1782 – † 1852), gróf, diplomat, veľvyslanec v Nemecku, Toskánsku a v Ríme
• Rudof Aponi (* 1812 – † 1876), gróf, diplomat, vyslanec v Petrohrade, Paríži a Londýne
• Juraj Aponi (* 1808 – † 1899), gróf, kancelár, krajinský sudca, poslanec Uhorského snemu
• Albert Aponi (* 1846 – † 1933), diplomat, minister kultu a výučby uhorskej vlády
• Henrich Aponi (* 1885 – † 1935), gróf, diplomat, cestoval po Afrike, Indii a Himalájach
• Albert II. Aponi (* 1899 – † 1970), politik, zástupca, novinár
• Géraldine Aponi (* 1915 – † 2002), grófka, manželka albánskeho kráľa Zoga I.

Galéria

• 

  kaštieľ v Hőgyész

• 

  kaštieľ v Lengyel

• 

  kaštieľ Eberhard, Malinovo

• 

  Aponiho poľovnícke múzeum

• 

  rekonštruovaný kaštieľ v ktorom sa nachádza aj časť rodovej knižnice

• 

  ruiny Oponického hradu z 13. storočia

• 

  Aponiho palác, Bratislava

• 

  Aponiho palác, Viedeň

Referencie

1. ↑ Aponiovci . Encyclopaedia Beliana, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 10 - 11.
3. ↑ Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice . www.snk.sk, . Dostupné online.

Literatúra

• Aponiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aponiovci

Externé odkazy

• Aponiovská knižnica