Břeclav
mesto
Rieka Dyje v Břeclavi
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1)	Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs.	Břeclav
Poverená obec	Břeclav
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	158 m n. m.
Súradnice	48°45′36″S 16°53′04″V / 48,760000°S 16,884444°V / 48.760000; 16.884444
Rozloha	77,11 km² (7 711 ha)
Obyvateľstvo	24 956 (1. 1. 2014)
Hustota	323,64 obyv./km²
Starosta	MUDr. Oldřich Ryšavý
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	690 02
Miestne časti	3
Zákl. síd. jednotky	29
Katastrálne územie	3
LAU 2 (obec)	CZ0644 584291
Adresa mestského úradu	Městský úřad Břeclav nám. T. G. Masaryka 10 690 81 Břeclav
E-mailová adresa	posta@breclav.org
Poloha mesta v Česku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Břeclav
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: breclav.eu
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Břeclav (nem. Lundenburg) je mesto v okrese Břeclav v Česku. Má rozlohu 87,17 km² a približne 25 000 obyvateľov. Je dôležitou železničnou križovatkou na trase do Rakúska a na Slovensko.

Břeclav leží na rieke Dyje, ktorá mestom preteká v severo-južnom smere a následne sa v lužných lesoch južne od neho, kde tvorí štátnu hranicu medzi Českom a Rakúskom, vlieva do rieky Morava. Okrem hlavného koryta, ktoré prechádza priamo centrom mesta, sa medzi centrom a časťou Poštorná nachádza aj odľahčovacie rameno. Do neho tu ústi potok Včelínek.

Koryto Dyje v lužných lesoch južne od mesta bolo v 70. rokoch 20. storočia vyrovnané vodohospodármi. V roku 2018 sa na českej i rakúskej strane začal projekt, ktorý plánuje navrátiť tok rieky do mŕtvych ramien v záujem šetrenia vody v krajine.

Severozápadne od mesta sa nachádza časť sústavy rybníkov s názvom Lednické rybníky, konkrétne do katastra Břeclavi sčasti spadá plocha dvoch z nich: tzv. Mlýnského rybníka a Prostředního rybníka. Oba sú napájané vodou z potoka Včelínek.

Lednické rybníky sú súčasťou Lednicko-valtického areálu a v roku 1953 boli taktiež vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Plnia úlohu významného hniezdiska vtákov, pričom sa tu vyskytujú napr. druhy potápka čiernokrká, hrdzavka potápavá, bučiačik močiarny a fúzatka trstinová. Využívané sú od 15. storočia, pričom v prvej polovici 19. storočia boli rodom Lichtenštajnov parkovo upravené.

Mesto sa skladá z troch administratívnych častí, ktoré boli pôvodne samostatnými obcami: Břeclav, Poštorná a Charvatská Nová Ves.

Na území dnešného mesta je niekoľko lokalít, ktoré boli osídlené už v praveku a medzi najvýznamnejšie patrí veľkomoravské hradisko Pohansko (v lesoch juhovýchodne od mesta).

Pravdepodobne v 1. polovici 11. storočí založil knieža Břetislav I. pohraničný hrad, ktorý bol po ňom pomenovaný – odtiaľ názov Břeclav. Nové centrum sa stalo jedným z najdôležitejších správnych centier Moravy. V 13. storočí bola na hrade vybudovaná kamenná veža. V nepokojnom 15. storočí tu sídlila husitská posádka a do podhradia sa presťahovali obyvatelia neďalekého zničeného mesta. Na mieste dnešného centra si založili nové mestečko, nazvané Nová Břeclav – pôvodná lokalita je dodnes označovaná ako Stará Břeclav.

V 16. storočí získali hrad i mesto Žerotínovci, ktorí pevnosť prebudovali na renesančný zámok. Od roku 1638 boli majiteľmi panstva Lichtenštajnovci, ktorým patrili i blízke Valtice a Lednice. Počas vojen s Osmanskou ríšou a nasledujúcej tridsaťročnej vojny bola Stará i Nová Břeclav takmer zničené. V rámci rozsiahlych stavebných a krajinárskych úprav vznikol tzv. Lednicko-valtický areál a břeclavský zámok bol prestavaný v romantickom štýle.

Významným medzníkom v rozvoji mesta bola výstavba Severnej dráhy cisára Ferdinanda, ktorá 6. júna 1839 spojila mesto s hlavným mestom Viedeň. Po vybudovaní trate do Brna v roku 1841 sa stal Břeclav prvý železničný uzol v Rakúsko-Uhorsku. Neskôr pribudlo spojenie na Bratislavu, čím ešte viac stúpol dopravný význam mesta.

Prístupnosť spustila rozvoj mesta a vznik cukrovaru, píly, chemickej továrne a tehelne v Poštornej. Roku 1850 sa Břeclav stal sídlom súdneho okresu a v októbri 1872 bol povýšený na mesto. Pripojením Valticka (1920) sa stali súčasťou Česko-Slovenska tiež dolnorakúske obce Poštorná a Charvátská Nová Ves a dovtedy samostatné obce Stará Břeclav a Břeclav – židovská obec boli zlúčené s Břeclavom.

Podľa mníchovskej dohody bolo mesto so značným strategickým významom pripojené k Nemecku. V rámci správnych reforiem v roku 1949 sa stal Břeclav sídlom okresu. V rokoch 1974 a 1976 boli k mestu pripojené susedné obce Poštorná, Charvátská Nová Ves a Ladná (do 2006, kedy sa opäť osamostatnila). Od konca 80. rokov začal útlm priemyslu i v Břeclavi.

• Jan Skácel (* 1922), básnik a prozaik

• Andrychów, Poľsko
• Brezová pod Bradlom, Slovensko
• Mosonmagyaróvár, Maďarsko
• Nový Bor, Česko
• Šentjernej, Slovinsko
• Trnava, Slovensko
• Zwentendorf an der Donau, Rakúsko

1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. ↑ TLACHOVÁ, Martina. Na Dyji se vrátí meandry. Obnovená slepá ramena zadrží v krajině vodu . Praha: Česká televize, 2018-08-15, . Dostupné online. (po česky)
3. ↑ NPR Lednické rybníky . palava-lva.cz, . Dostupné online. Archivované 2020-08-09 z originálu. (po česky)
4. ↑ MF DNES; SMOLA, Vojtěch. Lednické rybníky: opomíjený přírodní klenot. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2006-10-13. Dostupné online .
5. ↑ Profil Břeclav . breclav.eu, . Kapitola Správní charakteristika, s. 8-10. Dostupné online. (po česky)

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Břeclav

• Oficiálna stránka

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Břeclav na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa geografie Moravy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

		Mestá a obce okresu Břeclav (9+54)
Bavory • Boleradice • Borkovany • Bořetice • Brod nad Dyjí • Brumovice • Břeclav • Březí • Bulhary • Diváky • Dobré Pole • Dolní Dunajovice • Dolní Věstonice • Drnholec • Hlohovec • Horní Bojanovice • Horní Věstonice • Hrušky • Hustopeče • Jevišovka • Kašnice • Klentnice • Klobouky u Brna • Kobylí • Kostice • Krumvíř • Křepice • Kurdějov • Ladná • Lanžhot • Lednice • Mikulov • Milovice • Moravská Nová Ves • Moravský Žižkov • Morkůvky • Němčičky • Nikolčice • Novosedly • Nový Přerov • Pavlov • Perná • Podivín • Popice • Pouzdřany • Přítluky • Rakvice • Sedlec • Starovice • Starovičky • Strachotín • Šakvice • Šitbořice • Tvrdonice • Týnec • Uherčice • Valtice • Velké Bílovice • Velké Hostěrádky • Velké Němčice • Velké Pavlovice • Vrbice • Zaječí