Bibliotheca (starogrécky: Βιβλιοθήκη, Bibliothēkē, „Knižnica"), známa aj ako Pseudo-Apollodórova Bibliotheca, je zbierka gréckych mýtov a hrdinských legiend, usporiadaná do troch kníh, všeobecne datovaná do prvého alebo druhého storočia.^[1]

Tradične sa za autora považoval Apollodóros z Atén, ale toto pripisovanie sa dnes považuje za nepravdivé. V dôsledku toho sa k Apollodórovi priradil prívlastok „Pseudo-".

Bibliotheca bola nazvaná „najcennejším mýtografickým dielom, ktoré sa zachovalo zo staroveku".^[2]

Stručné a neprikrášlené opisy mýtov v Bibliothece viedli niektorých komentátorov k domnienke, že aj jej ucelené časti sú predobrazom strateného diela.^[3]

Na niektorých zachovaných rukopisoch je ako autor uvedený istý „Apollodóros". Tento autor bol mylne stotožňovaný s Apollodórom Aténskym (nar. asi 180 pred Kr.), žiakom Aristarcha zo Samotrákie, najmä preto, že je známe – zo zmienok v menších schóliách o Homérovi – že Apollodóros Aténsky zanechal podobný rozsiahly repertoár o mytológii vo forme veršovanej kroniky. Text, ktorý sa zachoval do súčasnosti, však cituje rímskeho autora, Kastora z Rodosu, Cicerovho súčasníka z 1. storočia pred Kr. Mylné priradenie urobili učenci po Fótiovej zmienke o tomto mene, hoci Fótius ho ako Aténčana nemenoval a toto meno sa v tom čase bežne používalo.^[4] Keďže (z chronologických dôvodov) Apollodóros Aténsky nemohol knihu napísať, autor sa niekedy označuje ako „Pseudo-Apollodóros", aby sa odlíšil. V moderných dielach sa často nazýva jednoducho „Apollodóros".

Prvá zmienka o diele pochádza od Fótia z 9. storočia. V 13. storočí sa takmer stratilo, zachovalo sa v jednom dnes už neúplnom rukopise,^[5] ktorý bol v 15. storočí prepisovaný pre kardinála Bessariona. Ostatné zachované rukopisy pochádzajú z tejto kópie.

Hoci je Bibliotheca v rukopisoch nerozdelená, konvenčne sa delí na tri knihy. Časť tretej knihy, ktorá sa náhle láme v príbehu o Théseovi, sa stratila. Fótius mal pred sebou celé dielo, keďže vo svojom „opise prečítaných kníh" spomína, že obsahovalo príbehy o hrdinoch trójskej vojny a o nostoi, ktoré v zachovaných rukopisoch chýbajú. Sir James George Frazer vydal epiteton knihy spojením dvoch rukopisných zhrnutí textu, ktoré obsahovali aj stratenú časť.^[6]

Prvé tlačené vydanie Bibliotheky vyšlo v Ríme v roku 1555 pod redakciou Benedetta Egia (Benedictus Aegius) zo Spoleta, ktorý text rozdelil do troch kníh, ale vo veľmi poškodenom texte urobil mnoho neopodstatnených úprav. Hieronymus Commelinus vydal vylepšený text v Heidelbergu roku 1559. Prvým textom založeným na porovnávacích rukopisoch bol text Christiana Gottloba Heyneho z Göttingenu, 1782 – 83.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bibliotheca (Pseudo-Apollodorus) na anglickej Wikipédii.