Bobrovec
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodné toky	Jalovčanka, Bobrovecký potok
Nadmorská výška	635 m n. m.
Súradnice	49°07′09″S 19°36′40″V / 49,119167°S 19,611111°V / 49.119167; 19.611111
Rozloha	31,13 km² (3 113 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 998 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	64,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1231
Starosta	Ladislav Sedlák[3] (KDH)
PSČ	032 21
ŠÚJ	510327
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Bobrovec 90 032 21  Bobrovec
E-mailová adresa	bobrovec@bobrovec.eu
Telefón	559 65 01
Fax	559 65 01
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bobrovec, Liptovský Mikuláš District
Webová stránka: bobrovec.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bobrovec je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Leží v Smrečianskej pahorkatine, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny, v údolí Bobroveckého potoka a riečky Jalovčanka.^[4] Obcou vedie cesta III/2321, ktorá sa v Liptovskej Ondrašovej pripája na cestu II/584 do Liptovského Mikuláša. Centrum okresného mesta je vzdialené 6 km južne, Ružomberok je vzdialený 30 km západne a krajské mesto 91 km rovnakým smerom.

Dejiny

Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.

Prosperitu obce dokladá výstavba gotického kamenného kostola sv. Juraja už koncom 15. storočia, z ktorého sa zachoval zvon s letopočtom 1527. Chrám bol prestavaný na barokový v 17. storočí, kedy bol Bobrovec istý čas sídlom Liptovskej župy. Významnými stavbami bola tiež fara a škola, z neskoršieho obdobia (1875) potom aj budova mestskej sporiteľne.

Z roku 1718 pochádza zmienka o založení tesárskeho cechu, murársky vznikol v roku 1740, muzikantský sa spomína v roku 1767. V roku 1830 sa spomína prvá škola, vznik urbáru je datovaný rokom 1849. V roku 1851 obec zdecimovala epidémia moru i cholery, ktoré si vyžiadali 158 obetí. Pre chorých v tom čase zriadil správca farnosti Peter Árvay v kostole lazaret. V roku 1882 bol v obci založený hasičský zbor, no ani ten v roku 1899 neochránil obec pred požiarom, ktorý zničil polovicu obydlí. Dychová hudba mala svoju organizáciu od roku 1888, prvé divadelné predstavenie sa odohralo v roku 1895. Potravné družstvo bolo založené v roku 1895, o rok neskôr sa datuje vznik miestnej tehelne.

Rozvoj kultúry bol oživený po vzniku prvej republiky, kedy bola založená obecná knižnica (1919), spolok Občianska beseda (1920) a Kultúmo-vzdelávací spolok Orol (1921). Elektrifikácia domácností prebehla už v roku 1930, o tri roky neskôr bola založená telovýchovná jednota. Po skončení II. svetovej vojny (4. mája 1945) nastalo postupné budovanie obce - v roku 1952 bola postavená nová budova obecného úradu, budova novej školy bola dokončená v roku 1963. Turistická chata v Červenci bola dokončená v roku 1971, športový areál bol sprístupnený o tri roky neskôr a telocvičňa začala slúžiť verejnosti v roku 1979. Z významných investícii možno spomenúť výstavbu domu smútku (1986), realizáciu prístavby kultúrneho domu (1995), no tiež rekonštrukcie kostola (1999), kultúrneho domu (2006) a kostolných zvonov a organa (2009:).^[5]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Renesančnou prestavbou prešiel v rokoch 1550-1560. Ďalšie úpravy nasledovali v baroku v rokoch 1777-1784 a v duchu klasicizmu v roku 1830. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom sv. Juraja od J. B. Klemensa z roku 1854. Klemens je aj autorom celkovej výmaľby kostola. Kazateľnica v štýle luiséz pochádza z rovnakého obdobia ako oltár. Krstiteľnica je kamenná zo 16. storočia. Nachádza sa tu voľná socha Madony z druhej polovice 17. storočia.^[6] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Priečeliu dominuje štít s prelamovanou rímsou a párom ník. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Nachádza sa tu zvon z roku 1527.

• 
  Kostol sv. Juraja
• 
• 
  Priečelie kostola
• 
  Oltár v kostole

• Sv. Jozef s dieťaťom, ľudová socha z roku 1805.^[7] Nachádza sa v blízkosti kostola.

• Cintorínsky kríž s modliacimi sa anjelmi, klasicistické súsošie od J. B. Klemensa z roku 1851.^[8] Uprostred súsošia umiestneného v areáli cintorína sa nachádza korpus na kríži lemovaný dvoma sochami modliacich sa anjelov.

• Dedinská zvonica, ľudová drevená stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou.

• 
  Socha sv. Juraja
• 
• 
• 
  Obecná zvonica

Turizmus

Približne 3 km juhozápadne leží vodná nádrž Liptovská Mara, 5 km západne leží Aquapark Tatralandia. Cez susedný Jalovec sú prístupné Západné Tatry a Jalovecká dolina s viacerými možnosťami turistických túr.^[9]

Občianska vybavenosť

Bobrovec má v rámci občianskej a technickej vybavenosti prakticky všetky dôležité inštitúcie: základnú i materskú školu, knižnicu, poštu, kostol, telocvičňu, futbalové ihrisko, hotel, penzión i turistickú ubytovňu. Služby poskytuje predajňa potravinárskeho i nepotravinárskeho tovaru a ambulancia praktického lekára. Vybudovaný je verejný vodovod i kanalizácia.^[10]

Najnovšie bol v obci renovovaný Kultúrny dom kde bola pristavená časť s verejnou knižnicou a internetom. V obci je niekoľko penziónov a reštaurácií, množstvo privátov. V priebehu letných prázdnin bola zrekonštruovaná školská jedáleň.

Osobnosti obce

Rodáci

• Martin Moncovicenus (* 1593 - † 1624), humanistický spisovateľ
• Maximilián Jalovecký (* 1817 - † 1889), autor učebníc
• Ambro Pietor (* 1843 - † 1906), publicista, politik
• Jozef Sivák (* 1886 - † 1959), politik
• Jozef Kello (* 1889 - † 1951), herec
• Marian Trizna (* 1897 - † 1966), básnik

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Bobrovec

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce