Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944
Súčasť druhej svetovej vojny
Bombardéry B-24 Liberator 15. leteckej armády USAAF nad Bratislavou, 16. jún 1944
Dátum 16. jún 1944, 10:11 – 10:21 hod. Miesto Bratislava, Slovensko Výsledok stovky zabitých či zranených osôb zničenie rafinérie Apollo na 80 % škody na ďalších budovách a majetku
Protivníci
Spojené štáty	Slovensko Nemecko
Sila
158 bombardérov B-24 Liberator 376., 449., 450. a 98. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF 34 stíhačiek P-51 Mustang 52. stíhacej skupiny	protilietadlové kanóny SVZ: 6 stíhačiek Bf 109 Pohotovostnej letky Luftwaffe: desiatky stíhačiek Bf 109, Fw 190, Me 410 a Bf 110
Straty
1 B-24 počas letu k cieľu pri zrážke s Me 410 2 B-24 zostrelené paľbou zo zeme pri nálete 1 P-51 počas letu k cieľu, ktorý bol omylom zostrelený vlastným P-38	SVZ: žiadne Luftwaffe: 1 Me 410, 1 Bf 110 a ďalšie ťažko určiť v Bratislave 118 až vyše 770 mŕtvych osôb 585 zranených a 717 nezvestných ľudí zničená rafinéria Apollo na 80 %, zasiahnutý Zimný prístav a železničný Štefánikov most cez rieku Dunaj, poškodených množstvo obytných budov a rôzne významné budovy v meste
Historický portál  Bratislavský portál  Letecký portál

Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944 (iné názvy: bombardovanie rafinérie Apollo, bombardovanie Apolky) bol prvý nálet amerických vzdušných síl na hlavné mesto vtedajšej Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny. Išlo tiež o prvý útok západných Spojencov (ktorým Slovenská republika vyhlásila vojnu 12. decembra 1941) na slovenské územie a jeden z najničivejších vzdušných útokov na Slovenský štát. Celkovo 158 bombardérov B-24 Liberator 15. leteckej armády zaútočilo 16. júna 1944 v štyroch vlnách v čase od 10:11 do 10:21 hod. na bratislavskú rafinériu Apollo, ktorá bola ich hlavným cieľom, ale aj Zimný prístav a železničný Štefánikov most cez rieku Dunaj. Poškodených bolo i množstvo obytných budov či rôzne významné budovy v meste, napríklad mestská plynáreň, Slovenské národné múzeum. Podľa rôznych odhadov zahynulo 118 až vyše 770 ľudí.

Dňa 11. decembra 1941 potom, ako Japonsko napadlo Spojené štáty útokom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene SR 12. decembra. Na rozdiel od vojny s Poľskom a Sovietskym zväzom Slovenská republika nepodnikla voči západným mocnostiam žiadne priame vojenské akcie. V lete 1943 sa územie Slovenského štátu dostalo do dosahu amerických vzdušných síl v Stredomorí a koncom roka sa 15. letecká armáda zapojila do ničenia vybraných strategických cieľov v strednej Európe.

Rastúca sila a napokon absolútna vzdušná prevaha západných Spojencov sa v roku 1944 prejavila aj na Slovensku. Mohutné zväzy amerických bombardérov a stíhačiek neohrozene prelietali cez slovenský vzdušný priestor. Až do polovice júna 1944 však územie SR cielene nebombardovali. Slovenská vzdušná obrana preto dostala inštrukciu neútočiť na Američanov, pokiaľ nebudú útočiť oni. Nie je však jasné, či to bolo z toho dôvodu, aby sa pre pripravované protinemecké ozbrojené vystúpenie zachovalo čo najviac bojaschopnej techniky, alebo z obavy pred možnou odplatou v podobe leteckého bombardovania. Tento stav vyvolával dojem, že vojna sa odohráva len medzi mocnosťami a Slovenska sa takmer netýka. Nariadenia Civilnej protileteckej ochrany v podobe zatemňovania či presunov do krytov ľudia často ignorovali.

V piatok 16. júna 1944 začali krátko pred šiestou hodinou ráno na základni Lecce v južnom Taliansku štartovať bombardéry Consolidated B-24 Liberator 98. bombardovacej skupiny, ktorá patrila do zostavy 47. bombardovacieho krídla 15. leteckej armády. Ich úlohou, ako aj úlohou ďalších troch skupín 47. krídla, bolo vykonať nálet na rafinériu minerálnych olejov Apollo v Bratislave, ako aj na ďalšie ciele vojenského charakteru. Rafinéria Apollo sa cieľom amerického leteckého útoku nestala náhodne, pretože sa asi 1,3 % podieľala na produkcii Nemeckej ríše, a podľa americkej rozviedky sa zaraďovala medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe okrem rumunskej Ploješti. V rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom vyrábajúcim ropné produkty pre nemeckú armádu (Wehrmacht), ako aj pre armády ich spojencov, nemohol tento významný vojenský cieľ ostať mimo záujem plánovačov leteckých útokov.

Mohutný americký bombardovací zväz smerujúci na Bratislavu tvorilo 168 lietadiel B-24 Liberator, z ktorých 158 zaútočilo po štyroch hodinách letu na rafinériu Apollo, Zimný prístav a železničný Štefánikov most cez rieku Dunaj. Na prilietajúce Liberatory najprv zaútočili nemecké stíhačky Messerschmitt Bf 109 a potom sa do vzdušného boja zapojili aj dvojmotorové stíhačky, pričom sa jeden Messerschmitt Me 410 zrazil s B-24. Strelci bombardérov nahlásili, že zostrelili deväť dvojmotorových stíhačiek. Stíhaciu ochranu B-24 letiacim na Bratislavu zabezpečovalo 34 lietadiel P-51 Mustang 52. stíhacej skupiny. O 10:11 hod. zhodila prvá vlna 38 Liberatorov z 376. bombardovacej skupiny 89,5 ton bômb na areál rafinérie minerálnych olejov Apollo. K ich útoku sa o 10:15 hod. pridalo 39 B-24 zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6 500 – 7 000 m zhodili na hustým dymom zahalený cieľ ďalších 95,75 ton leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať delostrelecké jednotky protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dva Liberatory 376. skupiny a vážne poškodili jeden B-24 450. bombardovacej skupiny. Ľahko poškodili ďalších 31 bombardérov, pričom črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov. Tretia vlna bombardérov pozostávajúca z 38 Liberatorov 450. skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, čiže o 10:17 hod. Bombometčíci tejto skupiny odhodili z výšky 6 000 – 6 200 m na cieľ 92 ton bômb. B-24 98. skupiny sa nad cieľ dostali ako posledné, pričom o 10:21 hod. zhodili na už horiacu rafinériu 92,5 ton bômb.

Slovenské stíhacie letectvo proti Američanom nezasiahlo. O 09:20 hod. odštartovali na poplach z piešťanského letiska šiesti piloti Pohotovostnej letky Slovenských vzdušných zbraní na stíhačkách Bf 109G-6 pod velením npor. let. Vladimíra Kriška, ale na mohutný zväz amerických bombardérov a stíhačiek nezaútočili. V čase bombardovania hlavného mesta Slovenska sa nachádzali mimo oblasť Bratislavy v blízkosti iného amerického zväzu vo výške 7 600 m. Keď vo vzduchu dostali správu o bombardovaní Bratislavy, bez váhania v pätici zamierili do nebezpečnej oblasti, ale keď tam prileteli, už nemali proti komu zasiahnuť. Americké lietadlá už z priestoru odlietali, a tak neucelená zostava slovenského roja nakoniec zamierila na piešťanské letisko. Napriek tomu, že slovenskí stíhači nemohli z objektívnych príčin ani sčasti eliminovať americký letecký útok, ich príslušníci Nemeckej leteckej misie na Slovensku (Deutsche Luftwaffenmission in der Slowakei) neprávom označili za zbabelcov. Táto urážka nakoniec vyústila do útoku osemčlennej skupiny slovenských stíhačov na americký bombardovací zväz o 10 dní neskôr, ktorý si vyžiadal životy troch pilotov a znamenal tiež stratu šiestich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v pripravovanom ozbrojenom vystúpení proti Nemcom.

Američania zhodili na Bratislavu celkovo 369 ton bômb, ktoré okrem rafinérie Apollo zasiahli aj Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane 6 vlečných a 4 tankových člnov, železničný Štefánikov most cez rieku Dunaj, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Tallerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grösslingovej ulici a v Petržalke. Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej svetovej vojny zažilo hrôzy leteckej vojny. Hlásna služba však nálet verejnosti neavizovala. Objekty s rôznymi horľavinami vybuchovali či horeli ešte dlho po bombardovaní. Hlavné mesto sa naraz ocitlo bez vody, elektriny aj plynu. Škody sa odhadovali na vyše 300 miliónov korún slovenských.

Americké velenie letectva zhodnotilo výsledky náletu ako veľmi dobré, pretože bratislavská rafinéria bola zničená na 80 %. Podľa dobových správ zahynulo v areáli rafinérie počas náletu 74 zamestnancov. Ďalšími obeťami boli náhodné osoby v meste, kde dopadli americké bomby. V bratislavských nemocniciach po nálete ošetrili 585 osôb a 717 osôb bolo nezvestných. Podľa neskorších správ prišlo o život pri prvom americkom leteckom útoku na Slovensko celkovo 118 ľudí. Údaje o obetiach sa rôznia. Rôzne zdroje stanovili množstvo zabitých na 300 osôb, ale podľa Civilnej protileteckej obrany (CPO) SR počet obetí presiahol číslo 770. Medzi spomínanými obeťami boli podľa dostupných informácií len traja vojaci slovenskej armády, zvyšok boli zamestnanci rafinérie a iní civilisti. Pohrebu obetí na vtedajšom Ústrednom cintoríne v Slávičom údolí 19. júna sa zúčastnili tisícky ľudí. Deň po nálete tlačová agentúra STK pragmaticky upozorňovala obyvateľov Bratislavy, aby sa nedotýkali neznámych zhodených predmetov a každý nález hneď ohlásili orgánom bezpečnostnej služby alebo službe CPO. Nevybuchnuté bomby a kontaminovaná pôda sužovali okolie rafinérie ešte desiatky rokov po nálete. Americké vzdušné sily bombardovali Bratislavu po 16. júni 1944 ešte päťkrát, a to 20. septembra 1944 (opäť rafinériu Apollo), 14. októbra 1944 (železničný uzol a most cez Dunaj), 6. decembra 1944 (nálety na železničné stanice v Bratislave a v Devínskej Novej Vsi), 7. februára 1945 (nálet na Zimný prístav) a 26. marca 1945 (nálet na železničnú stanicu v Rači). Vzdušné sily Červenej armády bombardovali Bratislavu v dňoch 21. a 22. februára 1945, pričom cieľom boli kasárne, železnica a vojenské letisko Vajnory.^:178

• KALNÝ, Slavo. Bombardovanie Apolky. 1. vyd. Bratislava : Albert Marenčin  Vydavateľstvo PT, 2007. 145 s. ISBN 978-80-89218-60-8.
• KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou 1944 – 1945. Praha : Ottovo nakladatelství, 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
• STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Rafinéria Apollo v perimetri dokumentov : súvislosti a dôsledky bombardovania 16. júna 1944. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2017. 415 s. ISBN 978-80-89514-45-8.

• Apollo (podnik)
• Beatrix Pospíšilová Čelková – členka protinacistického odboja, ktorej informácie boli využité pri plánovaní náletu
• Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944

• Škody po pombardovaní na fotografiách Pavla Poljaka (Web umenia SNG)

Bratislavský portál Historický portál Letecký portál