Brančské bradlá

	Brančské bradlá
	geomorfologická časť; Myjavskej pahorkatiny
	Hradný vrch Branč
Štát	Slovensko
Regióny	Trenčiansky, Trnavský
Okresy	Myjava, Senica
Časť	Myjavskej pahorkatiny
Hranice	Myjavská pahorkatina, Žalostinská vrchovina
Rieky	Myjava, Debernícky potok
Súradnice	48°43′37″S 17°29′42″V / 48,727°S 17,495°V
Najvyšší bod	Branč
- výška	473 m n. m.
Najnižší bod	severozápadný okraj územia
- poloha	údolie Myjavy
- výška	cca 250 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°43′37″S 17°29′42″V / 48,727°S 17,495°V

Brančské bradlá sú geomorfologická časť Myjavskej pahorkatiny.^[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severo-západnom okraji krajinného celku, západne od Myjavy a najvyšší vrch Branč dosahuje 475 m n. m.^[2]

Polohopis

Územie zaberá severozápadný okraj Myjavskej pahorkatiny a je jej jedinou samostatnou časťou. Pahorkatina obklopuje Brančské bradlá zo severovýchodu, východu, juhu i západu a len severozápadný okraj lemuje údolie Myjavy. To vytvára prírodnú hranicu Žalostinskej vrchoviny, geomorfologického podcelku Bielych Karpát.^[1]

Brančské bradlá patria do povodia Myjavy, ktoré je súčasťou povodia Moravy. Rieka lemuje severný okraj územia a odvádzajú do nej nadbytočnú vodu všetky potoky tejto oblasti Myjavskej pahorkatiny.^[2]

Ochrana územia

Táto časť Myjavskej pahorkatiny leží na vonkajšom, južnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Na okraji územia leží jediná osobitne chránená lokalita, prírodná pamiatka Rieka Myjava.^[2]

Turizmus

Myjavská pahorkatina je z turistického hľadiska v tieni susedných Bielych Karpát s dominantnou Veľkou Javorinou (970 m n. m.). Masív Brančských bradiel, vystupujúci z inak pomerne plochého územia pahorkatiny, poskytuje menej náročné výstupy s výhľadmi do okolia. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí hradný vrch Branč, s výškou 475 m n. m. najvyšší bod časti.^[2]

Turistické trasy

po modrej značke zo Sobotišťa (napojenie na červenú Záhorácku magistrálu) cez Podzámok (s odbočením na hrad Branč) do Turej Lúky
po zelenej značke z rázcestia Podbranč do Brezovej pod Bradlom (napojenie na červenú Cestu hrdinov SNP a Štefánikovu magistrálu)
po žltej značke z lokality Horná Dolina do rázcestia v Podzámku^[2]

Vybrané vrchy

Branč (475 m n. m.)
Starý hrad (454 m n. m.)
Chorvátsky vrch (462 m n. m.)^[2]

Referencie

↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]