Myjavská pahorkatina
geomorfologický celok
Vrch Branč so zrúcaninou hradu s okolím obce Podbranč
Štát	Slovensko
Regióny	Trnavský, Trenčiansky
Okresy	Myjava, Senica, Nové Mesto nad Váhom
Nadradená jednotka	Slovensko-moravské Karpaty
Susedné jednotky	Malé Karpaty Považské podolie Biele Karpaty Chvojnická pahorkatina Borská nížina
Podradené jednotky	Brančské bradlá
Súradnice	48°43′S 17°32′V / 48,71°S 17,53°V / 48.71; 17.53
Najvyšší bod	Bradlo
- výška	543,1 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Poloha na Slovensku
Wikimedia Commons: Myjava Hills
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Myjavská pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku. Najvyšším vrchom je Bradlo (543,1 m n. m.).

Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Jedinou geomorfologickou časťou sú Brančské bradlá. V starších členeniach zahŕňala Myjavská pahorkatina aj Chvojnickú pahorkatinu.

Myjavskú pahorkatinu obklopujú na východe a juhovýchode Malé Karpaty, na severovýchode Považské podolie a na severe Biele Karpaty. Západným smerom nadväzuje Chvojnická pahorkatina juhozápadne sa rozprestiera rovina Borskej nížiny. V severnej polovici centrálnej časti leží mesto Myjava, ktorým preteká rovnomenná rieka, odvodňujúca západnú časť územia do Moravy. Vodné toky z východnej časti pahorkatiny smerujú do Váhu.

Myjavská pahorkatina patrí do skupiny flyšových pohorí aj keď geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia spodného miocénu. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnejšej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchnokrieodvého až paleocénneho veku (tzv. brezovská skupina) a tiež obdobia paleocén až spodný eocén (tzv. myjavská skupina). Bradlové pásmo tvorí hranicu s flyšovými horninami na severe. Severná časť Myjavskej pahorkatiny je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia eocénu až oligocénu, tieto horniny sú súčasťou flyšového pásma. južnejšie potom slieňmi, vápencami, pieskovcami a zlepencami vrchnej kriedy. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného triasu, ktoré patria hroniku.

• Bradlo – 543,1 m n. m.
• Rovienky – 499 m n. m. (starší názov: Lipovec)
• Surovín – 478 m n. m.
• Židovské – 467 m n. m.
• Chorvátsky vrch – 462 m n. m.
• Starý hrad – 454 m n. m.
• Diely – 443 m n. m.
• Baranec – 432 m n. m.

Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu Moravy (odvodňuje rieka Myjava s Brezovským potokom), východná časť prináleží k povodiu Váhu (je odvodňovaná prostredníctvom potokov Kamečnica, Jablonka s Tŕstím a Kostolníkom, najjužnejšia časť Holeškou).

Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam, čo umožnilo vznik kopaničiarskeho osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Myjavskej podoblasti. Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: Myjava, Stará Turá a Brezová pod Bradlom. Má približne 40 000 obyvateľov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myjavská pahorkatina