Bratislava – mestská časť Dúbravka
mestská časť Bratislavy
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava IV
Región	Bratislava a okolie
Nadmorská výška	243 m n. m.
Súradnice	48°11′21″S 17°01′44″V / 48,189096°S 17,028801°V / 48.189096; 17.028801
Rozloha	8,65 km² (865 ha) [1]
Obyvateľstvo	35 759 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	4 133,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1576
Starosta	Martin Zaťovič[3] (SOM Slovensko)
PSČ	841 XX
ŠÚJ	529389
EČV (do r. 2022)	BA, BL, BT
Tel. predvoľba	+421-2
Adresa miestneho úradu	Žatevná 2, 841 02 Bratislava
E-mailová adresa	mu@dubravka.sk
Telefón	02/6428 24 28
Fax	02/6436 91 00
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Dúbravka (Bratislava)
Webová stránka: dubravka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bratislava – mestská časť Dúbravka^[4] (iné názvy: Bratislava-Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka; nem. Kaltenbrunn, maď. Pozsonyhidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 30 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti Krčace, Záluhy, Dieliky a Podvornice.

Dejiny

Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.

V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob V.B. života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.

V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kultúrny dom.

Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.

Názov

Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka.

Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa, založená roku 1574.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie

1773: slovenská obec^[5]

1796: slovenská obec^[6]

1851: slovenská obec^[7]

Náboženské zloženie

Samospráva

Súčasným starostom Dúbravky je Martin Zaťovič zvolený v komunálnych voľbách 2014.

Prvým starostom mestskej časti Bratislava-Dúbravka, ktorý bol zvolený po revolúcii v roku 1989 sa stal v roku 1991 stredoškolský profesor a starodúbravčan Ing. Ján Rőssel, od roku 1995 bol zvolený pán Ries a od roku 1998 do roku 2006 bol starostom Dúbravky Ing. Peter Polák. Počas rokov 2006 až 2014 túto funkciu zastával Ján Sandtner zvolený v komunálnych voľbách 2006 a opätovne v roku 2010.

Architektúra

Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70. rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohými kultúrnymi pamiatkami. Nová výstavba sa začala až koncom 20. a začiatkom 21. storočia. Boli postavené viaceré nové bytové domy a obchodné prevádzky.

Pamiatky

• Horánska studňa, ktorá je v súčasnosti už uzavretá, sa nachádza na mieste detského ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiána.
• Kostol svätých Kozmu a Damiána : Keď sa osada rozrástla, povolilo devínske panstvo postaviť v roku 1723 kostol na základoch staršej stavby. Pomenovali ho podľa sv. Kozmu a Damiána. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi – dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra a na ich počesť bývajú v tomto období v Dúbravke hody. Bočný oltár pochádza z Donnerovej dielne.
• Kaplnka Panny Márie sa nachádza v Starej Dúbravke. Blízko nej je aj malá jaskyňa so sochou Panny Márie. Podla legendy sa dvornému pastierovi zjavila v korune planej hrušky Panna Mária. Na tomto mieste začali stavať kostol, ktorý však nebol plne dostavaný. Z časti už postaveného kostola vznikla Kaplnka Panny Márie ružencovej.
• Villa rustica je národná kultúrna pamiatka, zvyšky rímskej provinčnej architektúry. Nachádza sa na Veľkej lúke, kde sa našli aj pozostatky Keltov a iných kmeňov žijúcich na tomto území.
• Kamenný kríž bol postaveny v roku 1808 ako poďakovanie za vznik farnosti a na počesť prvého farára v Dúbravke.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---