Bratislavská župa
Župa
Štát	Česko-Slovensko
Rieka	Dunaj
Sídlo župy	Bratislava
Najvyšší bod	Záruby
- výška	767,4 m n. m.
Rozloha	4 227 km² (422 700 ha)
Obyvateľstvo	327 014 (1919)
Hustota	77,36 obyv./km²
Vznik	30. októbra 1918
Zánik	1. januára 1923
Počet okresov	7 + 4 mestské (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bratislavská župa (do roku 1919 Prešporská župa) bola jedna zo žúp, jednotiek územnej správy na Slovensku v rámci prvorepublikového Československa. Bola vytvorená pri vzniku Československa vyňatím drvivej väčšiny územia z uhorskej Prešporskej župy.^[1] Existovala v rokoch 1918–1922 a mala rozlohu 4.227 km². Jej správnym centrom bola Bratislava, ktorá však súčasťou župy nebola a tvorila samostatné mesto na úrovni župy. Najvyššie položeným bodom bol vrchol malokarpatských Zárub.

Vznik župy

Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.^[2] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola prvorepubliková Bratislavská župa, ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Prešporskej župy k Česko-Slovensku.^[1] K novému štátnemu útvaru tak bolo pripojených 98,5% pôvodnej župy,^[3] z ktorej zostalo Maďarsku len malé územie na pravom brehu Dunaja. Naopak, Slovensku pripadla drobná časť susednej Mošonskej župy na ľavom brehu rieky, ktorá bola neskôr pričlenená práve k župe Bratislavskej.^[1]

Počas ďalšieho obdobia bola správa župy výrazne centralizovaná. Prijatie zákona č. 64/1918 Zb. z. a n. rozpustilo mestské a obecné výbory a ich právomoci prenieslo na komisie, ktoré mali byť ustanovené zmocnencom vlády a zároveň zriadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Tento zákon však nerozpustil župné výbory (municipálne zbory) a administratívne výbory, ktoré boli rozpustené až nepublikovaným nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 555/1919, ktoré predovšetkým posilnilo právomoci župana.

Na čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.^[4] Župan musel priamo zodpovedať ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska. Ten župana mohol menovať aj odvolať a do jeho rúk župan skladal prísahu. Štátni, samosprávni úradníci, zamestnanci a cirkevní hodnostári boli povinní zložiť sľub vernosti ČSR. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.

Do čela slúžnovských okresov postavil minister s plnou mocou pre správu Slovenska štátnych úradníkov, ktorí spočiatku používali názov okresný komisár, neskôr sa znova vrátili k pôvodnému názvu slúžny. Pôsobnosť slúžneho bola široká a zasahovala do všetkých správnych oblastí.^[5]

Bratislavskí župania

Prvým bratislavským županom po roku 1918 sa stal evanjelický kňaz Samuel Zoch. V súvislosti so županským postom prišiel 10. januára 1919 o mandát poslanca Revolučného národného zhromaždenia. Vo funkcii „župana mesta Bratislavy a Bratislavskej župy“ ho vystriedal ďalší evanjelický teológ, dovtedy referent pre zásobovanie v Šrobárovom Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, Matej Metod Bella. Ten prišiel v súvislosti s funkciou o mandát poslanca 14. októbra 1919 a zostal županom až do konca župného zriadenia roku 1928.^[6]

Sídlo župy

Sídlo župy sa nachádzalo v Bratislave (do roku 1919 nazývanej Prešporok). Názov Bratislava sa začal paralelne vyskytovať v oficiálnych vyhláseniach ešte predtým, ako sa mesto stalo sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Dňa 14. februára 1919 sa na návrh ministra Vavra Šrobára rozhodlo ministerstvo premenovať Prešporok na Bratislavu, čo 22. februára 1919 oficiálne potvrdila česko-slovenská vláda prijatím uznesenia o zmene názvu mesta Prešporok. 27. marca 1919 bol nový názov Bratislava oficiálne oznámený v Úradných novinách župy Prešporskej.^[7]

Samotné mesto však súčasťou Bratislavskej župy nebolo a ako mesto s municipálnym právom tvorilo samostatnú územnosprávnu jednotku na úrovni župy.^[1] Zmena nastala až po vydaní nariadenia vlády 275/1922 Zb. zo dňa 21. septembra 1922, ktorým Bratislave zanikol štatút municipálneho mesta a stala integrálnou súčasťou župy na pozícii mesta so zriadeným magistrátom.^[8]

Zánik župy

Bratislavská župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. januára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový župný systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku. Celé územie bývalej Bratislavskej župy bolo začlenené do novovzniknutej veľkej Bratislavskej župy (XV.), ktorej súčasťou sa stali aj niektoré územia bývalej Nitrianskej a Komárňanskej župy.^[1]

Geografia

Bratislavská župa sa nachádzala na juhozápadnom Slovensku, na západe tvorila hranicu rieka Morava (hranica s Rakúskou republikou) a južnú hranicu tvoril Dunaj, ktorý tvoril štátnu hranicu s Maďarským kráľovstvom. Výnimkou bolo pravobrežné predmostie Petržalka. V roku 1920 hraničila župa na severe a východe s Nitrianskou župou a na juhovýchode s Komárňanskou župou.^[9]

Administratívne členenie

V roku 1919 sa Bratislavská župa členila na sedem slúžnovských okresov a štyri mestá so zriadeným magistrátom, ktoré boli na úrovni okresov:^[10]

• Bratislava,
• Dunajská Streda,
• Galanta,
• Malacky,
• Senec,
• Šamorín,
• Trnava,
• mesto Svätý Jur,
• mesto Pezinok,
• mesto Modra,
• mesto Trnava.

Referencie

1. ↑ ^{a b c d e} VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska . Ministerstvo vnútra SR, 2007, . Ďalej len Volko–Kiš. Dostupné online. Archivované 2023-03-05 z originálu.
2. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Zákon 11/1918 Sb. o zřízení samostatného státu československého úplné a aktuálne znenie . ASPI, . Dostupné online.
3. ↑ Volko–Kiš, s. 24.
4. ↑ Volko–Kiš, s. 29.
5. ↑ VANÍK, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1919-1939 . Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2021, . Dostupné online. Archivované 2023-03-05 z originálu.
6. ↑ 100 rokov Bratislavskej župy (1919 – 2019). prvé. vyd. Bratislava : Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s Academiou Istropolitanou Novou, 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-99911-02-5. Archivované 2023-03-05 z originálu.
7. ↑ A.S, Petit Press. Cesta z Prešporka do Bratislavy nebola jednoduchá . historickarevue.sme.sk, . Dostupné online.
8. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 275/1922 Sb. , kterým se provádějí některé úpravy politické správy na Slovensku úplné a aktuálne znenie . ASPI, . Dostupné online.
9. ↑ Volko–Kiš, príloha 4.
10. ↑ TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska.  : , 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7.

Slovenský portál